3Cdo/32/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. S. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ Ing. I. Q., I., 2/ Ing. S. N., bývajúcemu v D., 3/ K. S., bývajúcemu v D., 4/ X. K., bývajúcej v D., 5/ Ing. P. F., bývajúcej v D., 6/ X. D., bývajúcej v D., 7/ N. H., bývajúcemu v D., 8/ K. S., bývajúcej v D., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 120/2014, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2014 sp. zn. 9 Co 656/2014, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II uznesením z 30. júla 2014 č.k. 19 C 120/2014-221 v spojení s opravným uznesením zo 4. septembra 2014 č.k. 19 C 120/2014-250 odmietol podanie žalobcu (§ 43 ods. 1 a 2 O.s.p.), ktorým sa proti žalovaným domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na to, že toto podanie nemalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, súd ho vyzval uznesením z 29. mája 2014 č.k. 19 C 120/2014-85, aby v lehote 15 dní svoje podanie opravil a doplnil v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. Zároveň ho poučil, ako má opravu urobiť. Žalobca napriek tomu vytýkané nedostatky neodstránil. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa uvedené podanie odmietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2014 sp. zn. 9 Co 656/2014 napadnuté uznesenie potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie žalobca.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že postupom súdov oboch stupňov mu bolo znemožnené obhajovanie jeho základných práv, došlo k poškodzovaniu jeho zdravia a k ohrozovaniu života.

Okresný súd Bratislava II dňa 8. decembra 2015 (č.l. 343 spisu) žalobcu vyzval, aby v lehote 30 dní predložil plnú moc udelenú niektorému advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní a zároveň ho poučil v zmysle § 30 O.s.p. Žalobca na túto výzvu súdu, ktorú osobne prevzal 4. januára 2016, nereagoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo podrobené dovolaciemu prieskumu. Pri rozhodovaní mal na zreteli, že podľa § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.

V danom prípade dovolateľ napriek výzve súdu prvého stupňa nezaložil do spisu plnú moc udelenú advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní; nepreukázal ani, že požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov.

V dôsledku vyššie uvedeného zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na to dovolacie konanie zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.