3Cdo/311/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R. K., bývajúcej vo D., 2/ R. H., bývajúcej v W., 3/ D. N., bývajúcej v W., 4a/ I. C., bývajúcej T., 4b/ U. I., bývajúcej v T., 5/ I. M., bývajúcej v G., 6/ Z. Y., bývajúcej v T., 7/ D.Y., bývajúceho v T., 8/ N.Y., bývajúceho v T., 9/ N.Y., bývajúceho v T., 10/ U.Y., bývajúceho v T., 11/ Z. F., bývajúcej v I., 12/ I. Y., bývajúceho v T., 13/ S. Y., bývajúceho v C., 14/ Z. Y., bývajúcej v NB. 15/ I. Y., bývajúceho v T., 16/ G. G., bývajúcej v T., 17/ H. I., bývajúcej v C., 18/ S. G., bývajúcej v C., 19/ Y. Q., bývajúceho v A., RZ., 20/ F. K., bývajúcej v A., 21/ R. Y., bývajúcej v A., 22/ H. I., bývajúcej v ÚG., žalobcovia 5/ - 14/, 17/ - 18/ zastúpení JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája č. 216/7, proti žalovanému Ing. D. W., bývajúcemu v Y., zastúpenému JUDr. Lenkou Jamnickou, advokátkou so sídlom v Prešove, Volgogradská č. 9A, o určenie rozsahu dedičstva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10 C 268/2007, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. apríla 2013 sp. zn. 1 Co 5/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 5/ - 14/, 17/ - 18/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške 201,95 € k rukám JUDr. Martina Tomasa, advokáta so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája č. 216/7, do troch dní.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad rozsudkom zo 17. septembra 2012 č.k. 10 C 268/2007-274 určil rozsah dedičstva po poručiteľoch - nebohom N. N., ktorý zomrel XX. apríla XXXX a nebohej Y. N., ktorá zomrela XX. júna XXXX, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol žalovaný odvolaním.

Krajský súd v Prešove uznesením z 25. apríla 2013 sp. zn. 1 Co 5/2013 odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V odôvodnení uviedol, že rozsudok bol žalovanému doručený 22. novembra 2012, kedy ho osobne prevzal. Posledný deň odvolacej lehoty pripadol na piatok 7. decembra 2012.Žalovaný podal odvolanie na pošte 8. decembra 2012, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s tým, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že na pojednávaní na Okresnom súde Poprad, na ktorom rozhodol rozsudkom sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože žalovaný neudelil súdu súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a ani sa výslovne práva na verejné prejednanie nevzdal. Z uvedených dôvodov žiadal obe rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

Žalobcovia 5/ - 14/, 17/ - 18/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že považujú procesný postup odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 25. apríla 2013 sp. zn. 1 Co 5/2013 odmietol odvolanie ako podané oneskorene za správny a navrhli, aby dovolací súd v zmysle § 243b O.s.p. dovolanie zamietol a priznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie žalovaného nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmal dovolací súd, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne nesprávny (chybný) postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania. O takúto nesprávnosť ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené (viď aj R 23/1994).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade bol prvostupňový rozsudok doručený žalovanému 22. novembra 2012. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania mu uplynula 7. decembra 2012, ktorý pripadol na deň pracovný (piatok). Žalovaný podal odvolanie na pošte (až) 8. decembra 2012 (teda po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v § 204 ods. 1 O.s.p.).

Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odmietnutím odvolania v procesnej situácii, v ktorej boli pre to dané zákonné predpoklady v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nebola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p). Vzhľadom na to sa dovolací súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa nesprávneho postupu súdu prvého stupňa, keď pojednával v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa práva na verejné prejednanie veci nevzdal; túto nesprávnosť, v prípade aj keby k nej skutočne došlo, nemožno pri danom výsledku konania (správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania pre jeho oneskorenosť) zohľadniť a vyvodiť z nej procesné dôsledky.

Keďže dovolanie žalovaného nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani podľa § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol tento opravný prostriedok žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom 5/ - 14/, 17/ - 18/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia 5/ - 14/, 17/ - 18/ podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslili. Dovolací súd priznal žalobcom 5/ - 14/, 17/ - 18/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta, ktorý žalobcov zastupoval v konaní na súdoch nižších stupňov, za 1 úkon právnej služby, poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného z 10. februára 2015 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 193,56 € (16,13 € x 12), čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (8,39 €), predstavuje spolu 201,95 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.