3 Cdo 299/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., H., zastúpenej advokátom JUDr. P., P., proti žalovaným 1/ L. – O., K., 2/ J., K., zastúpenému advokátom JUDr. J., M., 3/ A., a.s., D., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5 C 32/2006, o dovolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. júla 2008 sp. zn. 3 Co 268/2007, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením z 27. júna 2007 č.k. 5 C 32/2006-99 zastavil konanie voči žalovanému 2/; žalobkyni uložil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 217 012,50 Sk; nárok žalobkyne voči žalovaným 1/ a 3/ vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou z 23. apríla 2007 voči žalovanému 2/ a s jeho súhlasom bolo konanie proti tomuto účastníkovi zastavené v súlade s § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Vychádzal   z princípu procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou, v dôsledku čoho žalovanému 2/ priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 217 012,50 Sk. O vylúčení nároku žalobkyne voči žalovanému 1/ a 3/ rozhodol súd podľa § 112 O.s.p.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 25. júla 2008 sp. zn.   3 Co 268/2007 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania žalobkyne a žalovaného 2/ tak, že žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania. Žalovanému 2/ nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z predmetu sporu podľa § 150 O.s.p., so zreteľom na ktoré rozhodol nepriznať žalovanému 2/ náhradu trov konania so zámerom odstrániť neprimeranú tvrdosť právnej úpravy a dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd   v okolnostiach prejednávaného prípadu, najmä v nejednoznačnej identifikácii obžalovaného v trestnom rozsudku (v tomto konaní žalovaného 2/) a v konaní žalovaného 2/ vedúcom k smrti manžela žalobkyne. Z povahy predmetu sporu navyše vyplýva, že rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).  

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný 2/ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a dôvodnosť z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhol, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že žalobkyni uloží povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania 217 012, 50 Sk s tým, že žalovaný 2/ sa vzdáva svojho práva na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Poukázal na to, že v trestnom rozsudku Okresného súdu Poprad z 10. októbra 2005 č.k. 4 T 89/2004-252 bol žalovaný označený ako „vodič O., O., K.“, ktorý riadil motorové vozidlo, a preto do úvahy prichádza zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla s následným plnením poisťovne. Žaloba bola z tohto dôvodu voči nemu podaná nedôvodne; nedostatok pasívnej legitimácie namietol v konaní už pri prvom procesnom úkone (listom z 29. mája 2006). Odvolací súd založil rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., ktoré by zakladali možnosť nepriznať inak úspešnému žalovanému 2/ náhradu trov konania voči žalobkyni.

Žalobkyňa nevyužila právo vyjadriť sa písomne k doručenému dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,   b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109   ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie je rozhodnutím súdu o náhrade trov konania (§ 239 ods. 3 O.s.p.), a preto procesnú prípustnosť tohto dovolania nemožno vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté procesnou vadou takejto povahy, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. ale neboli dovolateľom namietané a ani dovolacím súdom zistené.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale možno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Avšak samotné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.).

  Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno v dovolacom konaní podrobiť napadnuté rozhodnutie vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. vyvodiť a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižšieho stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 2/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému 2/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224   ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. mája 2009

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková