3 Cdo 297/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Mgr. T. K., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému M. J.,

bývajúcemu v B., o zaplatenie 605,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 1844/20112, o dovolaní Z., so sídlom v P., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. A. M., advokátom so sídlom v S., proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 31. mája 2012 sp. zn. 6 Co 159/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou 10. novembra 2011 na Okresnom súde Bratislava II sa žalobca

domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 605,87 € s príslušenstvom,

ktoré špecifikoval v žalobe, a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania.

Procesným úkonom z 29. februára 2012 oznámilo Z., so sídlom v P., zastúpené  

JUDr. A. M., advokátom so sídlom v S. (ďalej len „združenie“), že vstupuje do konania ako

vedľajší účastník na strane žalovaného a žiada priznať náhradu trov konania.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 19. marca 2012 č.k. 32 Ro 188/2011-43

zastavil konanie, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol

o vrátení žalobcom zaplateného súdneho poplatku. Konanie zastavil podľa § 103 a § 104  

ods. 1 veta prvá O.s.p., lebo žalovaný zomrel 22. septembra 1993, teda (18 rokov)   pred podaním žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti výroku uvedeného uznesenia o trovách konania podalo združenie odvolanie,

ktoré Krajský súd v Bratislave odmietol uznesením z 31. mája 2012 sp. zn. 6 Co 159/2012

ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Združene totiž „vstúpilo“  

do konania ako vedľajší účastník na strane neexistujúcej fyzickej osoby (ktoré zomrela  

pred podaním žaloby). So zreteľom na to združenie ani nemohlo mať procesné postavenie

vedľajšieho účastníka a nemohlo byť nositeľom práv vedľajšieho účastníka, preto ani nebolo

oprávnené podať predmetné odvolanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa  

§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podalo združenie dovolanie, prípustnosť

ktorého vyvodzovalo z § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že odmietnutím odvolania mu bola

odňatá možnosť pred súdom konať. Uviedlo, že jeho postup bol v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. a i keď žalovaný subjekt nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, združenie koná iba  

za seba a ak by išlo o nezákonný procesný postup v konaní (napríklad voči dedičom), bol  

by pripravený upozorniť súd na príslušné inštitúty spotrebiteľského práva. V procesnom

postavení vedľajšieho účastníka sa snažilo zasiahnuť, aby nedošlo k porušeniu práv

spotrebiteľa. Namietalo aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu,

dôsledkom ktorého došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu. Z týchto

dôvodov združenie žiadalo napadnuté uznesenie zrušiť, priznať mu náhradu trov dovolacieho

konania a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,  

proti ktorému ho zákon pripúšťa.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239

ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým  

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,  

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci

prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie

je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané

združením nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. združenie nenamietalo

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.  

Združenie v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

možnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať

ide tiež vtedy, keď odvolací súd jeho odvolanie odmietne, i keď neboli dané procesné

predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania

združenia odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť

pred súdom konať.

Účastník občianskeho súdneho konania musí mať spôsobilosť byť účastníkom tohto

konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania je spôsobilosť mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (viď § 19 O.s.p.). Zákon priznáva

spôsobilosť byť účastníkom konania v zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a výnimočne v osobitných prípadoch aj tomu, kto by inak túto spôsobilosť

nemal. Spôsobilosť byť účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti

v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať

práva a povinnosti v zásade narodením, ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká

smrťou.

Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných procesných podmienok

konania; jej absencia je neodstrániteľnou prekážkou konania. Vyplýva to z toho, že

spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania je odvodená od hmotnoprávnej

spôsobilosti mať práva a povinnosti. To, že daný „subjekt“ nie je spôsobilý mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva, má ten dôsledok, že nemá ani procesné práva, v zákone

vyjadrené ako spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Ak určitá „osoba“

už v čase podania žaloby nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, tento nedostatok nie  

je možné dodatočne odstrániť (po podaní žaloby), nakoľko nedošlo k účinnému podaniu

žaloby, a to bez zreteľa na to, na akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je v nej označený za účastníka konania nežil, nie sú s podaním žaloby spojené

hmotnoprávne účinky podania žaloby. Takýto nedostatok nemožno odstrániť ani postupom

podľa § 43 O.s.p. Skutočnosť, že v čase podania absentuje spôsobilosť byť účastníkom

konania, má vždy za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania  

aj   právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu  

(§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).

Vstup určitého subjektu ako vedľajšieho účastníka do konania je pojmovo vylúčený

vtedy, ak účastník konania, na strane ktorého chce tento subjekt vystupovať, už pri podaní

žaloby nežil (v prípade fyzickej osoby) alebo právne existoval (v prípade právnickej osoby), a preto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. V takom prípade je pojmovo vylúčené  

aj rozhodovanie súdu o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva – do úvahy prichádza len

zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Procesný úkon združenia, ktorým prejavilo vôľu vstúpiť do konania na strane toho, kto

zomrel ešte pred podaním žaloby, nemal právne účinky vstupu vedľajšieho účastníka  

do konania. Uvedeným úkonom sa združenie nestalo vedľajším účastníkom, a preto ani

osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo konanie zastavené práve

z dôvodu, že ten, koho žalobca označil za žalovaného, zomrel ešte pred podaním žaloby.

Postup odvolacieho súdu, ktorý v danej procesnej situácii odmietol odvolanie

združenia ako podané neoprávnenou osobou, zodpovedal § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Týmto,

zákonu sa nepriečiacim postupom, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti odvolateľa konať  

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Pokiaľ združenie namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu  

je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď R 111/1998) je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nižšieho stupňa

považovaná za tzv. inú vadu konania. Vada tejto povahy je prípustný dovolací dôvod (§ 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá.

Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie združenia ako podané

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie procesne prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd

nezaoberal návrhom dovolateľa na prejudiciálne vyriešenie otázky v konaní pred Súdnym

dvorom Európskej únie (ktorú dovolateľ, navyše, ani nekonkretizoval).

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková