3 Cdo 291/2006

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej v právnej veci navrhovateľky R., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. E., advokátkou so sídlom v S., proti odporcovi A., s.r.o., so sídlom v T., IČO: X., zastúpeným Mgr. T., advokátom   a konateľom spoločnosti V. s.r.o., so sídlom v T., o vylúčenie veci z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10 C 85/2004, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. júna 2006, sp. zn. 10 Co 67/2006, takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. júna 2006, sp. zn. 10 Co 67/2006 z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 10.814,- Sk trov dovolacieho konania k rukám JUDr. E., advokátky so sídlom v S., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. februára 2005, č.k. 10 C 85/2004-63 zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala vylúčenia veci z exekučného konania č. Ex 7/04, vedeného pred súdnym exekútorom Bc. V., a to bytu č. X., na X.. poschodí, vchod č. X. nachádzajúci sa v bytovom dome na V., s.č. X. na parc. č. X. a X. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 7284/152076, zapísanej v k.ú. S. na LV   č. X.. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť advokátovi Mgr. T. 53.958,- Sk a doplatiť na účet prvostupňového súdu titulom súdneho poplatku 2.500,- Sk, všetko do 3 dní. Rozhodol tak po zistení, že vyhlásenie a dohoda o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku uzatvorená pred uzavretím manželstva dňa X.. októbra 2002 medzi navrhovateľkou a I. vo forme notárskej zápisnice, predmetom ktorej bol aj byt, nájomníčkou ktorého bola navrhovateľka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. apríla 1996, v ktorej sa účastníci dohodli, že finančné prostriedky na odkúpenie predmetného bytu nebudú pochádzať zo spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), tento nebude súčasťou BSM po uzavretí manželstva a byt odkúpi navrhovateľka v celosti, sa nestala účinná, pretože nebola vložená do katastra nehnuteľností. Z dôvodu neúčinnosti notárskej zápisnice, nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola nájomníčkou predmetného bytu a členkou družstva ešte pred uzatvorením manželstva, v zmysle § 703 ods. 2 O.z. vzniklo so spoločným nájmom bytu manželov aj ich spoločné členstvo v družstve. Predmetný byt je v spoločnom nájme manželov, nemôže byť preto predmetom vlastníctva navrhovateľky, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa návrh podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. l O.s.p vzhľadom na úspech odporcu v konaní. Rozhodnutie o povinnosti navrhovateľky doplatiť súdny poplatok za žalobu odôvodnil § 160 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 12. júna 2006, sp. zn. 10 Co 67/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že byt č. X. s príslušenstvom,   na X.. poschodí bytového domu súpisného čísla X., na parcele č. X. a X., vedený na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta, na LV č. X., vrátane 7284/152076-in podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v katastrálnom území S. z exekúcie vykonávanej exekútorkou Bc. V., Exekútorský úrad T., na základe poverenia Okresného súdu Galanta na vykonanie exekúcie zo dňa 5. marca 2004 pod číslom 5202 013128, č.k. 7 Er 30/2004-5. vylúčil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 124.800,- Sk k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretím manželstva navrhovateľky s povinným I. došlo k vzniku spoločného nájmu manželov k predmetnému bytu, nevzniklo však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členkou družstva zostala len navrhovateľka, ktorá sa stala nájomníčkou predmetného bytu a súčasne členkou družstva ešte pred uzavretím manželstva. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o platnosti a neúčinnosti dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku uzavretej medzi navrhovateľkou a I. pred uzavretím manželstva. Dohody v zmysle § 143a O.z. môžu byť uzavreté iba medzi manželmi, preto uvedenú dohodu považoval pre rozpor so zákonom za absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o dohodu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzatvorenú dňa 3. októbra 2003 medzi Stavebným bytovým družstvom S. a navrhovateľkou, odvolací súd dospel k záveru, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa stala navrhovateľka výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a má k bytu právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu prevod vlastníctva družstevného bytu je podľa zákona č. 182/1993 Z.z. podľa svojej povahy formou vyporiadania medzi družstvom a jeho členom. Preto nie je rozhodujúce, kto je nájomcom bytu, ale kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle tohto zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. V prípade, ak by došlo k prevodu   družstevného bytu len na jedného z manželov, t.j. konkrétne na manžela člena družstva s povinnosťou doplatiť jednorazovú peňažnú čiastku zodpovedajúcu nesplatenému investičnému úveru a pokiaľ by táto čiastka bola poskytnutá z BSM, ani táto skutočnosť nič nemení na vyššie uvedenom závere. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. l a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odporca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 238 ods. l O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Za správny považuje názor krajského súdu o neplatnosti dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku uzavretej formou notárskej zápisnice pred uzavretím manželstva dňa 22. októbra 2002, ktorou mal byť zúžený zákonom určený rozsah BSM. Pokiaľ ide o byt nadobudnutý navrhovateľkou na základe zmluvy o prevode vlastníctva, ktorú uzavrela s družstvom, zastával názor, že byt nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, keďže nadobudnutie tejto veci nie je z BSM zákonom vylúčené. Do výlučného vlastníctva by mohol byt nadobudnúť niektorý z manželov, iba ak by to pripúšťala zákonná výnimka zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov (§ 143 O.z.), resp. ak by si manželia dohodou zúžili zákonom určený rozsah BSM (§ 143a O.z.). Ďalej poukázal na skutočnosť, že zákon č. 182/1993 Z.z. sa v žiadnom ustanovení nezaoberá problematikou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, definuje iba osobu, ktorá má nárok na prevod vlastníctva bytu. Z uvedeného je zrejmé, že byt získaný prevodom vlastníctva družstevného bytu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov netvorí výnimku zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov a keďže nedošlo k zúženiu zákonom určeného rozsahu BSM dohodou (§ 143a O.z.), predmetný byt patrí do BSM. Rozsah majetku patriaceho do BSM zákon definuje jednoznačne a striktne a tento rozsah nemožno meniť žiadnym (rozširujúcim alebo zužujúcim) výkladom zákona. Zákonný okruh nadobúdateľov majetku je vyjadrený v § 143 O.z. pojmom „niektorý z manželov“,   a preto postačuje, aby vec nadobudol iba jeden z manželov a v prípade, ak nadobudnutie tejto veci nie je z BSM zákonom vylúčené platí, že vec patrí do BSM. Keďže tento osobitný predpis neupravuje rozsah BSM odlišne od predpisu všeobecného, názor odvolacieho súdu nie je správny. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený v R 42/1972, podľa ktorého predmetom BSM môže byť aj byt získaný manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva podľa zák. č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve k bytom. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.  

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odporcu zamietnuť. Rozsudok krajského súdu je vecne správny, dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. neobstojí. Zastávala názor zhodný s názorom krajského súdu, že predmetný byt nepatrí do BSM, keďže ide o vec tvoriacu jej samostatný majetok. Zákon č. 182/1993 Z.z. upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, nezaoberá sa problematikou BSM. Ako výlučná členka družstva jediná spĺňala zákonnú dikciu § 28 tohto zákona pre prevod vlastníctva bytu a po uplatnení svojho nároku predmetný byt nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu do svojho osobného vlastníctva. Napriek neplatnosti vyhlásenia a dohody o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku podpísanej s I. pred uzavretím manželstva, z jej konania a prejavu vôle je zrejmý jej úmysel nadobudnúť predmetný byt do osobného vlastníctva na základe zákonného nároku. Preto je správny záver krajského súdu, že na základe uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu; k bytu má teda právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. l Exekučného poriadku). Zároveň žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania, ktoré vyčíslila za dva úkony sumou 21.628,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241   ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených   v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ale ani žiadna tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nebola zistená, preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dospel k záveru, že obsah dovolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Nesprávnym právnym posúdením veci (či určitej právnej otázky) v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 2421 ods. 2 písm. c/ O.s.p., je také posúdenie, pri ktorom odvolací súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis nesprávne vyložil alebo nesprávne aplikoval. V danej veci dovolací súd v rozhodnutí odvolacieho súdu také pochybenie nezistil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil dôvody, z ktorých mal zato, že predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto je vylúčený z exekúcie v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vedenej proti manželovi navrhovateľky. V danej veci dovolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku odvolacieho súdu a s jeho dôvodmi sa stotožňuje.

Podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 704 ods. 1 O.z. ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (ods. 2).  

Pre správne posúdenie opodstatnenosti žaloby, ktorou sa navrhovateľka domáhala vylúčenia označenej nehnuteľnosti z exekúcie vedenej proti manželovi v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, bolo potrebné riešiť otázku, či nadobudnutie bytu (spolu so súvisiacim podielom na dome a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu) postupom podľa § 16, § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. manželom, ktorý je výlučným členom bytového družstva má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetu prevodu, alebo či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle § 143 O.z. Podľa názoru odvolacieho súdu sporná nehnuteľnosť je výlučným vlastníctvom navrhovateľky;   dovolací súd sa v týmto názorom stotožňuje.

V posudzovanom prípade bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že navrhovateľka bola nájomníčkou bytu č. X. na X.. poschodí bytového domu súpisného čísla X., orientačného čísla X. na V. na základe nájomnej zmluvy z 1. apríla 1996. Dňa 23. novembra 2002 uzavrela manželstvo s I.. V zmysle citovaného § 704 ods. 2 O.z. uzavretím manželstva zo zákona vznikol manželom spoločný nájom tohto družstevného bytu, k vzniku spoločného členstva však nedošlo, výlučnou členkou družstva naďalej zostala len navrhovateľka. Za trvania manželstva navrhovateľka uzavrela s bytovým družstvom zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený správou katastra Galanta dňa 9. decembra 2003. Na zakúpenie tohto bytu boli použité výlučne finančné prostriedky navrhovateľky. Na základe návrhu odporcu na vykonanie exekúcie z 28. januára 2004 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd poveril exekútorku Bc. V. vykonaním exekúcie v prospech odporcu proti manželovi navrhovateľky - povinnému I. na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Galanta z 9. decembra 2003, sp. zn.   1 Rob 293/2003 na vymoženie 344.805,- Sk s príslušenstvom. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, konkrétne predmetného bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu bolo vydané 8. marca 2004.

Podľa § 143 O.z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon   č. 182/1003 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z.z.).

Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 O.z. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedošlo preto k pochybeniu zo strany bytového družstva, keď sporný byt previedlo do vlastníctva navrhovateľky, ktorá bola výlučnou členkou družstva.

K správnemu odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dodáva, že družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako cena všeobecná, t.j. cena, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už realizovanými prevodmi členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste (R 40/2002). Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok. Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.  

V danom prípade navrhovateľka nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 O.z.), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. Pretože členkou družstva bola len navrhovateľka, ktorá bola ako člen výlučne oprávnená vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva, previedlo družstvo byt do jej výlučného vlastníctva v súlade s § 16 zákona č. 182/1993 Z.z.  

So zreteľom na špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 O.z., pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vzhľadom na uvedené nemožno preto prisvedčiť správnosti názoru dovolateľa, že predmetný byt nadobudnutý navrhovateľkou za trvania manželstva, patrí do BSM. Výklad, podľa ktorého bola bytová jednotka prevedená do BSM, by znamenal bezdôvodné zvýhodnenie druhého z manželov, ktorý členom družstva nebol. Dovolací súd záver odvolacieho súdu, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, a má teda k tomuto bytu právo, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku), považuje za správny.

So zreteľom na uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolateľom uplatnené námietky, z ktorých vyvodzoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie sú opodstatnené. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.sp. a ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.

Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, navrhovateľka má v zmysle § 243b   ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Navrhovateľka podala návrh na uloženie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu trov, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu službu, ktorú poskytla navrhovateľke vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu odporcu (§ 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 10.650,- Sk, čo s náhradou výdavkov za mieste telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu vo výške 164,- Sk (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky), predstavuje spolu 10.814,- Sk.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: