3 Cdo 282/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. T., bývajúceho v Š., proti žalovanému Ž., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X., o náhradu za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného S.,
so sídlom v B., vo veci pobočky Ž., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
6 C 268/2003, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 15. mája
2013 sp. zn. 7 Co 99/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 31. októbra 2012 č.k. 6 C 268/2003-427 v spojení
s dopĺňacím uznesením z 18. decembra 2012 č.k. 6 C 268/2003-438 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi celkovo 4 429,56 € náhrady trov konania. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko aj keď mal žalobca vo veci úspech len čiastočný, výška
plnenia (náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu choroby
z povolania) závisela od znaleckého posudku.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného uznesením z 15. mája 2013 sp. zn.
7 Co 99/2013 uznesenie prvostupňového súdu v spojení s jeho dopĺňacím uznesením zmenil
tak, že žalovaného a vedľajšiu účastníčku zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
4 429,56 € trov konania; účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ sa vedľajšia účastníčka rozhodla vystupovať v konaní
a vzhľadom na ich vzájomný vzťah vyplývajúci z úrazového poisteniam napomáhať
žalovanému dosiahnuť úspech v konaní, práva a povinnosti vo vzťahu k náhrade trov konania
v zmysle § 137 a nasl. O.s.p. vyplývajú pre vedľajšieho účastníka ako pre každého iného
účastníka konania. Keďže v danom prípade vznik trov na strane žalobcu je ovplyvnený
postojom vedľajšej účastníčky, bol toho názoru, že je dôvodné, aby sa vedľajšia účastníčka
podieľala na platení trov, ktoré žalobcovi v konaní vznikli, a to spoločne so žalovaným,
na strane ktorého vystupovala.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla vedľajšia účastníčka dovolaním. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Trvala
na tom, že zamestnávateľ, ktorý je zo zákona poistený pre prípad nástupu jeho zodpovednosti
za chorobu z povolania, nemá zákonom zadefinované právo aj na úhradu trov občianskeho
sporového konania. Z uvedených dôvodov žiadala uznesenie odvolacieho súdu zmeniť
a zaviazať na náhradu trov konania žalovaného.
Žalobca ani žalovaný sa k dovolaniu vedľajšej účastníčky písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
a je zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka v dovolaní vyslovila nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie; o taký prípad ale v prejednávanej
veci nejde.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania vedľajšej účastníčky nemožno vyvodiť
z ustanovení § 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali
návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. novembra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková