3 Cdo 280/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 289/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S., so sídlom v L., IČO: X., proti povinnej J. F., bývajúcej v L., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 Er 298/2010, o dovolaniach povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. marca 2012 sp. zn. 17 NcC 64/2011 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2009 sp. zn. 14 CoE 64/2009, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaniach z a s t a v u j e.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o exekúciu vyprataním povinnej z bytu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. marca 2012 sp. zn. 17 NcC 64/2011 nevylúčil sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota JUDr. Z. B. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 Er 298/2010. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie. 3 Cdo 289/2012
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 17. augusta 2009 sp. zn. 14 CoE 64/2009 odmietol odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec z 23. marca 2009 č.k. 17 Er 609/2006-107, ktorým bol povinnej v zmysle § 30 O.s.p. ustanovený zástupca v osobe advokáta Mgr. J. M., so sídlom v L. z dôvodu, že odvolanie podala neoprávnená osoba (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu podal povinná dovolanie. Následne Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 11. marca 2011 č.k. 1 Er 298/2010-147 uznesenie Okresného súdu Lučenec z 23. marca 2009 č.k. 17 Er 609/2006-107, ktorým bol povinnej ustanovený zástupca v osobe advokáta Mgr. J. M., zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaniach povinnej konať. Kedykoľvek za konania totiž súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
1. Pri rozhodovaní o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. marca 2012 sp. zn. 17 NcC 64/2011 vzal Najvyšší súd Slovenskej na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o tom, že sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je rozhodnutím vyneseným mimo inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ako súd odvolací; proti rozhodnutiu krajského súdu nie sú v tomto prípade zákonom pripustené opravné prostriedky, preto ani neexistuje funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť.
3 Cdo 289/2012
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodol o nevylúčení sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci. Dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.).
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z uvedených dôvodov muselo byť konanie o dovolaní povinnej podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavené.
2. V poradí druhým dovolaním povinnej – proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta 2009 sp. zn. 14 CoE 64/2009 – je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
V zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. musí byť každý dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.
Povinná pred 1. januárom 2012 požiadala súd prvého stupňa o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Vzhľadom na to, že jej žiadosti nebolo do uvedeného dňa vyhovené (§ 30 O.s.p. v znení do 31. decembra 2011), postupoval súd prvého stupňa podľa § 372u O.s.p. (v znení od 1. januára 2012) a listom zo 14. augusta 2012 poučil povinnú o tom, že v zmysle § 30 O.s.p. v znení od 1. januára 2012 súd účastníka konania, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, odkáže na Centrum právnej pomoci. V rámci tohto poučenia súd povinnej vysvetlil, že od 1. januára 2012 o žiadostiach o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov rozhoduje Centrum právnej pomoci, nie súd. Týmto listom súd prvého stupňa zároveň „odkázal“ povinnú s jej žiadosťou o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie na Centrum právnej pomoci a uložil jej, aby predmetnú žiadosť podala do 10 dní; list bol povinnej doručený 4. septembra 2012. Na doručenie tohto listu reagovala povinná oznámením zo 4. septembra 2012 (č.l. 213 spisu), z obsahu ktorého vyplýva jej 3 Cdo 289/2012
názor, že o žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie má v jej prípade rozhodnúť len dovolací súd, a nie Centrum právnej pomoci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v danom prípade zodpovedal postup súdu prvého stupňa nielen § 372u O.s.p., ale a tiež ustanoveniu § 30 O.s.p. v znení od 1. januára 2012. Právny názor, že od tohto dňa rozhoduje o žiadostiach o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie (aj o tých žiadostiach, ktoré boli podané pred týmto dňom) Centrum právnej pomoci, zodpovedá zákonu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že v dôsledku nečinnosti povinnej zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. neodstránený. So zreteľom na uvedené zastavil aj konanie o tomto dovolaní povinnej (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).
3. Pokiaľ povinná v písomnom podaní z 9. mája 2012 (č.l. 189 spisu) vzniesla námietku zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jej námietka smeruje proti sudcom toho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý „odmietol“ rozhodnúť o jej námietkach zaujatosti podaných proti sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ako vyplýva z obsahu spisu (č.l. 181- 182 spisu) ide o sudcov senátu 1 C, ktorého členom v čase vrátenia veci bez rozhodnutia Krajskému súdu v Banskej Bystrici (6. marca 2012) nebol ani jeden zo sudcov senátu 3 C. Z uvedených dôvodov preto senát 3 C rozhodujúci predmetnú vec nemal dôvod na uvedenú námietku zaujatosti prihliadnuť. Naviac námietka zaujatosti sa týka postupu súdu v konaní, ktorá okolnosť nie je dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 3 O.s.p.) a na takúto námietku sa v zmysle § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliada.
Dovolací súd nepriznal účastníkom dovolacieho konania náhradu trov tohto konania, lebo dovolateľ nemal úspech a oprávnený nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
3 Cdo 289/2012
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. novembra 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková