Najvyšší súd
3 Cdo 28/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. J. Š., bývajúceho v N., zastúpeného Mgr. M. Š., bývajúcim v N., proti odporcovi JUDr. M. Š.,
bývajúcemu v P., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
6 C 18/2003, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 24. augusta 2011
sp. zn. 25 Co 183/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice uznesením z 2. júna 2011 č.k. 6 C 18/2003-433 odmietol podanie
navrhovateľa z 5. mája 2004, ktoré bolo súdu doručené 6. mája 2004. Odmietnutie tohto
procesného úkonu odôvodnil v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. tým, že navrhovateľ napriek výzve
neodstránil nedostatky petitu návrhu na začatie konania, ktorý v dôsledku toho zostal
neurčitý, nejasný, nekonkrétny a najmä nevykonateľný.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre uznesením z 24. augusta 2011 sp. zn.
25 Co 183/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o odmietnutí podania
navrhovateľa bez toho, aby ho v uznesení z 12. mája 2001 č.k. 6 C 18/20003-428 náležite
poučil, ako má špecifikovať petit návrhu a odstrániť vady tohto podania. Pokiaľ nezachoval
zákonu zodpovedajúci postup (§ 43 ods. 1 O.s.p.) a napriek tomu podanie odmietol (§ 43
ods. 2 O.s.p.), odňal navrhovateľovi možnosť pred súdom konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním. Uviedol, že v danej
veci nie je pasívne legitimovaný, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne správne a nebol
dôvod zrušiť ho. Navrhovateľ zneužíva toto konanie proti odporcovi a sleduje zámer pomstiť
sa odporcovi. Odvolací súd v danej veci „toleruje právne vzdelanému navrhovateľovi a jeho
zástupcovi doslova smiešne žonglovanie s petitom“; prehliada, že navrhovateľ „dlhodobo
manipuluje s petitom žaloby“. Odporca sa v dovolaní a jeho doplnení vyjadril aj k niektorým
otázkam významným z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (napríklad žiadal, aby dovolací
súd zaujal stanovisko k otázke právnej relevantnosti „tzv. nepravdivého tvrdenia
odporcu/účastníka konania“. Z dovolania vyplýva názor odporcu, že v konaní dochádza
k prieťahom a odvolací súd porušil ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. a tiež § 43 ods. 1 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dovolateľ žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a „konanie zastaviť.“.
Navrhovateľ vo vyjadrení označil dovolanie odporcu za procesne neprípustné, ktoré
by podľa jeho názoru malo byť odmietnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania odporcu proti napadnutému uzneseniu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nevyplýva. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušené podľa § 221 ods.1 O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov než uvedených
v § 237 O.s.p. (viď primerane R 34/1995).
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Odporca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal;
existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať
treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní
realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K jednotlivým námietkam dovolateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza:
1. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci
ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý
účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Posudzovanie, či účastník
konania je v tej – ktorej veci aktívne alebo pasívne legitimovaný, je súčasťou rozhodnutia
súdu (až) vo veci samej.
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd len
z procesných dôvodov (vzhľadom na výskyt procesných nesprávností v postupe súdu prvého
stupňa) zrušil prvostupňové uznesenie o odmietnutí podania navrhovateľa (§ 43 ods. 1 a 2
O.s.p.) a vec vrátil na ďalšie konanie. Námietka dovolateľa o nedostatku jeho vecnej
legitimácie nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Otázka
pasívnej vecnej legitimácie odporcu môže byť v ďalšom konaní riešená, pokiaľ sa predmetné
občianske súdne konanie dostane do štádia rozhodovania vo veci samej, v ktorom súd bude
posudzovať túto hmotnoprávnu otázku.
2. Prieťahy v konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).
Námietka odporcu, že v konaní dochádza k prieťahom [i keby prípadne bola
opodstatnená (pozn.: dovolací súd sa nezaoberal otázkou, či sa v konaní vyskytli prieťahy)],
sa v zmysle vyššie uvedeného netýka okolnosti spôsobilej založiť prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
3. Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach (§ 5 ods. 1 O.s.p.). Súdy povinnosť podľa
odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom (§ 5
ods. 2 O.s.p.).
Odporca namieta, že nebol dôvod zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, lebo tento
súd nebol povinný poučiť navrhovateľa o spôsobe odstránenia nedostatkov jeho podania.
Podľa názoru dovolateľa takéto poučenie nebolo potrebné z dôvodu vyplývajúceho z § 5
ods. 2 O.s.p.
Vyššie uvedená námietka odporcu je neopodstatnená. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa
vyzval navrhovateľa na doplnenie alebo úpravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania, bolo jeho povinnosťou uviesť vo výzve konkrétne, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať (viď § 43 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Navyše, Mgr. M. Š.
podľa obsahu spisu a informácií vyplývajúcich z dostupného zoznamu advokátov (viď
www.sak.sk) nie je advokát a navrhovateľa zastupoval ako príbuzného, nie klienta.
4. V zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením
vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu
návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
V zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo
nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie,
ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie
doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Zo spisu nevyplýva, že by postup odvolacieho súdu nezodpovedal týmto
ustanoveniam zákona a že by odňal odporcovi možnosť realizovať jeho procesné oprávnenia
priznané mu v konaní za účelom účinnej ochrany jeho práv.
Keďže prípustnosť dovolania odporcu nevyplýva z § 237 ani z § 239 O.s.p., dovolací
súd odmietol jeho dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie
neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov dovolací súd nezaujal
stanovisko k odporcom nastolenej otázke právnej relevantnosti „tzv. nepravdivého tvrdenia
odporcu/účastníka konania“.
V dovolacom konaní bol procesne úspešný navrhovateľ a vzniklo mu právo
na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková