3 Cdo 276/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ Š, bývajúcej v D, zastúpenej JUDr. G, advokátom so sídlom v B, 2/ K, bývajúcej v T, 3/ M, bývajúcej v B, proti žalovaným 1/a I, bývajúcemu v B, 1/b A, bývajúcej v L, 1/c D, bývajúcemu v B, v dovolacom konaní zastúpeným JUDr. A, advokátom so sídlom v B, 2/ O, o určenie vecí patriacich do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V 2 – 12 C 137/96, na dovolanie právnej predchodkyne žalovaných 1/a až 1/c proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2005 sp. zn. 5 Co 342/2005, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2005 sp. zn. 5 Co 342/2005 odmietol odvolanie podané M proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 29. septembra 2004 č.k. V 2 – 12 C 137/96-129 (ktorým súd prvého stupňa pripustil pristúpenie O do konania ako žalovanej 2/) a tiež proti uzneseniu tohto súdu z 27. júna 2005 č.k. V 2 – 12 C 137/96-149 (ktorým súd prvého stupňa opravil záhlavie uznesenia z 29. septembra 2004 č.k. V 2 – 12 C 137/96-129). Odmietnutie odvolania odôvodnil poukazom na § 218 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p.
Uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadla dovolaním M, ktorá ale zomrela 23. októbra 2006. Ako dedičia vstúpili do práv tejto poručiteľky žalovaní 1/a až 1/c.
Žalobkyne 1/ až 3/ a žalovaná 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím
-2-
zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.
Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal na zreteľ aj ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Dovolaním napadnuté uznesenie bolo účastníkom konania doručované poštou. Ako vyplýva z doručeniek pripojených k č.l. 159, žalobkyne 1/ až 3/ (ich vtedajší právny zástupca) prevzali toto rozhodnutie 7. februára 2006, v ten istý deň bolo doručené tiež žalovanej 2/. Vtedajší právny zástupca M, ktorým bol JUDr. J, prevzal uznesenie 9. februára 2006; doručenie tomuto zástupcovi malo za následok doručenie uznesenia ním zastupovanej účastníčke.
Doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatné (viď § 159 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 9. februára 2006. Uvedeným dňom začala plynúť jednomesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Koniec tejto lehoty pripadol na 9. marca 2006 (štvrtok, ktorý bol riadny pracovný deň).
Dovolanie, ako to vyplýva z pečiatky vyznačenej súdom prvého stupňa pri osobnom podaní tohto opravného prostriedku, bolo podané 10. marca 2006. Tento deň už ale v prejednávanej veci spadá do časového obdobia po uplynutí lehoty na podanie dovolania. Dovolanie je preto podané oneskorene.
-3-
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovaným 1/a až 1/c, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd (procesne) úspešným žalobkyniam nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: