Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 273/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bývajúceho v D., zastúpeného Mgr. A., advokátkou so sídlom vo V., proti odporcovi D., so sídlom vo V., o zaplatenie 2 626,60 € (79 129 Sk), vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 1 C 334/2007, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2009 sp. zn. 16 Nc 5/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. februára 2009 sp. zn. 16 Nc 5/2009 vyslovil, že sudcovia Okresného súdu Veľký Krtíš JUDr. M., JUDr. M., JUDr. D., JUDr. E. a JUDr. S. sú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 C 334/2007 vylúčení; sudcovia tohto okresného súdu JUDr. M., Mgr. M. a Mgr. E. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v danej veci.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš JUDr. M., Mgr. M. a Mgr. E. podal dovolanie navrhovateľ, v ktorom namietal nesprávnosť rozhodnutia, keď nebolo vyhovené jeho opodstatnenej námietke zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Veľký Krtíš. Súd nedostatočne preskúmal dôvody pre vylúčenie sudcov, čím porušil jeho ústavné práva, pretože je povinnosťou súdu zabezpečiť nestrannosť a zachovať objektivitu súdneho konania, čo na tomto okresnom súde nie je možné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku. Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba konanie o dovolaní navrhovateľa zastaviť.
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako procesný právny úkon účastníka, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, jednak jeho zrušenie, a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvého alebo druhého stupňa. Jednu zo zásadných podmienok prípustnosti dovolania určuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 236 ods. 1, podľa ktorého dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd ešte neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd nadriadený okresnému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým ako súd nadriadený Okresnému súdu Veľký Krtíš rozhodol o nevylúčení konkrétne uvedených sudcov tohto okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Rozhodovanie krajského súdu o návrhu na vylúčenie sudcov podriadeného okresného súdu (§ 14 a nasl. O.s.p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 201 a nasl. O.s.p.). Predpokladom postupu podľa citovaného zákonného ustanovenia je existencia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. O vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci na príslušnom súde rozhoduje nadriadený súd v senáte alebo senát toho istého súdu, ak ide o sudcov Najvyššieho súdu, pričom táto prípustnosť (určenie, ktorý súd je nadriadený) nevyplýva z inštančného postupu, ale z organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov na základe splnomocnenia daného ustanovením § 16 ods. l O.s.p. a osobitným zákonom o organizácii súdov (zákon č. 757/2004 Z.z.).
Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je sudca okresného súdu vylúčený, je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania; preto muselo byť konanie podľa § 104 ods. l O.s.p. a § 243c O.s.p. zastavené.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 146 ods. l písm. c/ O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková