3 Cdo 272/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v T., zastúpeného M., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ I., bývajúcemu v B., Spolková republika Nemecko, 2/ D., a.s. so sídlom v B. zastúpenej M., advokátom so sídlom v B. za účasti E., bývajúcej v T. Č. ako vedľajšej účastníčky na strane žalobcu, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 10 C 141/2004, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 15. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007, rozsudok Okresného súdu Trenčín z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-352 a uznesenie Okresného súdu Trenčín z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-356.
Vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby [§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“)] nehnuteľností v katastrálnom území V., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m2, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2 a dom súpisné Č. na parcele č. X.. Ako pôvodný vlastník týchto nehnuteľností pri odôvodňovaní žaloby poukazoval na to, že dražbou sa realizovalo záložné právo
-2-
žalovaného 1/, ktoré bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené v jeho prospech notárskou zápisnicou. Dražbu navrhol žalovaný 1/, uskutočnená bola 7. septembra 2004 žalovaným 2/ a v dražbe bol príklep udelený žalovanému 1/. V procese prípravy a uskutočnenia dražby došlo k viacerým porušeniam zákona (napríklad žalobca nebol upovedomený o konaní dražby, správcovi dane nebolo zaslané oznámenie o dražbe, dražba sa nemala uskutočniť vzhľadom na prebiehajúce exekučné a súdne konanie), so zreteľom na ktoré je dražba neplatná.
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-352 žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov konania, teda navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chráneným záujmom. Tá z nich, ktorá podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám, pričom na strane žalovaných ide o nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Dobrovoľná dražba sa v danom prípade uskutočnila 7. septembra 2004. Týmto dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej neplatnosti (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Uvedená lehota uplynula dňom 7. decembra 2004, v jej priebehu ale žalobca uplatnil svoje právo len voči žalovanému 1/; právo voči žalovanému 2/ uplatnil až po tejto lehote – na pojednávaní 26. septembra 2006. Keďže žalobca neuplatnil právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa podaná žaloba týka, došlo k preklúzii jeho práva, so zreteľom na čo bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Uznesením z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-356 Okresný súd Trenčín rozhodol o náhrade trov konania.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 15. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol
-3-
o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Samostatným výrokom pripustil dovolanie, lebo otázku, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom predmetu dražby“ považoval za otázku zásadného právneho významu. Potvrdzujúci výrok rozsudku vo veci samej odôvodnil úplnosťou skutkových zistení súdu prvého stupňa a tiež ich správnym právnym posúdením. Zdôraznil, že rozhodnutie o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie týka, a musí pre všetkých z nich vyznieť rovnako. Z toho vyplýva, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vždy musí zúčastňovať navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ (prípadne právni nástupcovia týchto osôb). Pokiaľ niektorá z uvedených osôb nepodá žalobu (nevystupuje na strane žalobcov), musí vystupovať na strane žalovanej, pričom pri pluralite žalovaných vzniká tzv. nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.). I keď žalobca podal v prekluzívnej trojmesačnej lehote žalobu o určenie neplatnosti dražby, nebolo možné prehliadnuť, že ju v tejto lehote nepodal voči všetkým nerozlučným spoločníkom na žalovanej strane (v lehote ju podal len voči žalovanému 1/, avšak voči žalovanému 2/ právo uplatnil na súde až rozšírením žaloby, ku ktorému došlo po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty). Na oneskorené uplatnenie práva, ktoré zaniklo, musel súd prihliadnuť a v dôsledku toho žalobu zamietnuť bez posúdenia súladu priebehu dražby so zákonom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nešpecifikuje, ktorý subjekt je oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ani subjekt, voči ktorému má byť žaloba podaná. V danom prípade žalobca ako osoba dotknutá na svojich právach včas – ešte pred uplynutím prekluzívnej trojmesačnej lehoty podal žalobu voči tomu, kto dražbu navrhol, nehnuteľnosti vydražil a určením neplatnosti dražby by bol priamo a bezprostredne dotknutý (o takú väzbu na predmet konania nejde v prípade dražobníka, prípadne iných osôb zúčastnených na dražbe). Osobám, ktoré v danom prípade prichádzajú do úvahy ako pasívne legitimované, nevznikajú v priebehu dražby žiadne spoločné práva a povinnosti, preto nemôžu byť považované za nerozlučných spoločníkov. Pokiaľ vydražiteľ je rozhodnutím súdu o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutý priamo na svojom vlastníckom práve, v prípade dražobníka nemá rozhodnutie súdu tento dopad, lebo len technicky zabezpečoval priebeh dražby. Ak sú preto žalovanými vydražiteľ a dražobník, nevzniká medzi nimi
-4-
nerozlučné spoločenstvo. To (podľa názoru žalobcu) opodstatňuje záver, že podanou žalobou bolo uplatnené včas právo voči tomu, kto mal byť žalovaný, a rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov, ktoré sú založené na opačnom názore, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadal preto, aby ich dovolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná 2/ označila dovolanie za neopodstatnené, ktoré smeruje voči vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Keďže žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nebola v prekluzívnej 3-mesačnej lehote podaná na súd voči obom nerozlučným spoločníkom, nebolo dodržané ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, preto súd musel žalobu zamietnuť. Z tohto dôvodu žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.
V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania môže byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky.
V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
-5-
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom predmetu dražby“, ktorú považoval za otázku zásadného právneho významu. Z takto naformulovanej a obsahovo vymedzenej dovolacej otázky je zrejmé, že jej podstata má procesnoprávnu povahu – pojem „nerozlučné spoločenstvo“ je pojmom procesného práva (viď ďalej).
Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu
-6-
domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.
Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
-7-
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Napriek tomu ale odvolací súd nerozhodol správne. Právne závery odvolacieho súdu tak, ako sú vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčia totiž o tom, že odvolací súd (a pred ním tiež súd prvého stupňa) pri správnom závere o nerozlučnom spoločenstve žalovaných nesprávne interpretoval § 91 ods. 2 O.s.p. a nerozlučnému spoločenstvu účastníkov konania priradil taký obsah, ktorý mu nezodpovedá a ktorý nemá podklad v uvedenom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zreteľne uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuplatnil právo podaním žaloby (v určenej lehote) voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka. Odvolací súd, potvrdzujúc napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny, sa s uvedeným názorom stotožnil a (zrejme vzhľadom na význam, ktorý pre správne rozhodnutie prejednávanej veci pripisoval existencii procesného spoločenstva žalovaných) pripustil dovolanie za účelom vyriešenia otázky, či v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká medzi žalovanými nerozlučné spoločenstvo. To svedčí o tom, že odvolací súd vychádzal z názoru, že zo samotnej povahy nerozlučného spoločenstva viacerých žalovaných v konaní o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva, že žaloba musí buď už v čase jej podania smerovať proti ním všetkým, alebo aspoň byť dodatočne (v určenej lehote) rozšírená tak, aby smerovala proti ním všetkým. Tento názor ale nemá oporu v § 91 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 91 O.s.p. sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne v prípade samostatného spoločenstva z formulácie „koná každý z nich samostatne“ (viď § 91 ods. 1 O.s.p.) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie „platia úkony jedného
-8-
z nich“ (viď § 91 ods. 2 O.s.p.). Uvedené ustanovenie ale neupravuje opak – procesné účinky úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým spoločníkom. Neurčuje teda, že by v prípade samostatných spoločníkov boli procesné úkony tretích osôb spôsobilé vyvolať požadované procesné účinky len ak boli urobené individuálne voči každému samostatnému spoločníkovi. Obdobne v prípade nerozlučných spoločníkov neurčuje, že by právne úkony tretích osôb mali zamýšľané procesné účinky len ak tieto úkony boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom.
Pokiaľ preto osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo samotnej skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v stanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v stanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných – nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných v Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2 O.s.p.), ale je potrebné vziať na zreteľ, či a ako túto otázku upravuje práve osobitný zákon.
Súdy oboch nižších stupňov v prejednávanej veci už z toho, že žalovaní 1/ a 2/ sú nerozlučnými spoločníkmi v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., vyvodili vo vzťahu k včasnosti uplatnenia práva na súde nesprávny právny záver, ktorý nezodpovedá vyššie uvedenému výkladu dovolacieho súdu; tým je daná opodstatnenosť dovolaním uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že v dovolacom konaní posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke (majúcej väzbu na ustanovenie § 91 O.s.p.). Iné otázky [napríklad, či zákon o dobrovoľných dražbách popri vymedzení okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a stanovení prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v § 21 ods. 4
-9-
zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, ďalej či v prípade včas (v zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca môže aj po uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je postačujúce, ak v čase meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách], Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto dovolacom konaní neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia otázka k ich riešeniu nesmerovala.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ale tiež odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (a s ním súvisiace uznesenie tohto súdu o trovách konania) a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) na ďalšie konanie.
Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. mája 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: