3 Cdo 271/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O., a.s., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej K. B., naposledy bývajúcej v B., t.č. na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníčkou D. V., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. A. M.,
advokátom so sídlom v S., o zaplatenie 258,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 6 C 59/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. 3 Co 80/2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 28. februára 2013 sp. zn. 3 Co 80/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 20. septembra 2012 č.k. 6 C 59/2012-159
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 215,67 € s 9 % úrokom z omeškania
od 19. marca 2010 do zaplatenia a 16,50 € trov konania; vo zvyšku konanie zastavil.
Vedľajšiemu účastníkov trovy konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v časti presahujúcej sumu 58,67 € s úrokom z omeškania
a proti výroku o trovách konania podal odvolanie vedľajší účastník. Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 3 Co 80/2013 odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietol. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným
podaním (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), keďže rozsudok súdu prvého stupňa prevzal vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu 13. novembra 2011 a odvolanie podal
až 29. novembra 2011, hoci odvolacia lehota uplynula 28. novembra 2011.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník a žiadal,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval
na to, že tvrdenie odvolacieho súdu, že odvolanie podal až 29. novembra 2011 sa nezakladá
na pravde. Uviedol, že odvolanie odoslal elektronickými prostriedkami so zaručeným
elektronickým podpisom dňa 28. novembra 2011. Túto skutočnosť doložil protokolom
o elektronickom podaní.
Žalobca ani žalovaná sa k podanému dovolaniu vedľajšieho účastníka písomne
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci
prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté nie
je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.
Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie podané
vedľajším účastníkom nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie
dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. vedľajší účastník nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Vedľajší účastník v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
možnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať
ide tiež vtedy, keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné
predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania
vedľajšieho účastníka odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho
možnosť pred súdom konať.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba (§ 42 ods. 1 O.s.p.).
Spôsob a postup používania elektronického podpisu v obchodnom styku
a administratívnom styku upravuje zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2002
Z.z.“) a vykonávacia vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z.z. o spôsobe
a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom styku a administratívnom styku
(ďalej len „vyhláška č. 136/2009 Z.z.“).
Elektronická podateľňa ihneď po prijatí podania priradí elektronickému dokumentu
časový údaj zodpovedajúci objektívnemu času prijatia dokumentu; technické a systémové
prostriedky elektronickej podateľne zabezpečia jednoznačné a nezmeniteľné priradenie
časového údaja prijatému elektronickému dokumentu a jeho ochranu pred modifikáciou alebo
zničením (Príloha 1, časť I. A. c/, bod 2. vyhlášky č. 136/2009 Z.z.).
Podľa prílohy 1, časť I. B. vyhlášky č. 136/2009 Z.z. overenie a nasledujúce prijatie
elektronického dokumentu elektronická podateľňa potvrdí 1. vydaním elektronickej
potvrdenky v prípade jeho prijatia podľa časti A písm. a), a to najviac do 60 minút
od zaradenia elektronického dokumentu do frontu overených prijatých dokumentov, na adresu
odosielateľa prijatého elektronického dokumentu; ak nie je možné elektronickú potvrdenku
doručiť, elektronická podateľňa vykoná aj ďalšie pokusy o doručenie, 2. vydaním písomného
potvrdenia doručiteľovi nosiča údajov s prijatým elektronickým dokumentom, ktorému
súčasne tento údajový nosič vráti.
Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania
e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu – i keď sa tak stalo po úradných
hodinách súdu. V prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom elektronická podateľňa automaticky vygeneruje
potvrdenku s presným časom prijatia podania a túto elektronicky odošle odosielateľovi
(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 147/2013 a sp. zn.
2 Sži 3/2012). Zaručený elektronický podpis má rovnaké dôsledky ako podpis na prvopise a podanie, ktoré je opatrené zaručeným elektronickým podpisom má účinky podania prvopisu.
Rozsudok súdu prvého stupňa prevzal právny zástupca vedľajšieho účastníka
13. novembra 2012 (č.l. 161 spisu). Lehota na podanie odvolania vedľajšiemu účastníkovi
skončila po uplynutí 15 dní odo dňa prevzatia napadnutého rozsudku, teda 28. novembra
2012, ktorý pripadol na stredu, preto v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. bol posledným dňom, kedy
vedľajší účastník mohol odvolanie podať.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade bolo odvolanie vedľajším
účastníkom podané elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom
do elektronickej podateľne v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 1 O.s.p. a § 29 ods. 1 zákona
č. 215/2002 Z.z. dňa 28. novembra 2012 a je evidované pod číslom 0903115012.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vedľajší účastník podal odvolanie
29. novembra 2012. Tento jeho záver je však v rozpore s obsahom spisu, najmä
s potvrdeniami, ktoré sú pripojené k elektronickému podaniu a s potvrdeniami, ktoré predložil
dovolateľ. Z tzv. potvrdenky o prijatí elektronického podania a potvrdenky o platnosti
podpisu po úplnom overení totiž nesporne vyplýva, že 28. novembra 2012 bolo vedľajším účastníkom podané odvolanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ako
i že zo systému elektronickej podateľne boli v uvedený deň vygenerované i spomínané
potvrdenia. Tieto skutočnosti preukazujú, že vedľajší účastník podal odvolanie včas,
v posledný deň zákonnej odvolacej lehoty. Nesprávne preto odvolací súd odmietol odvolanie
vedľajšieho účastníka, hoci na to neboli splnené podmienky. Nesprávnym rozhodnutím
o odmietnutí odvolania odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom a konanie
pred odvolacím súdom tak bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1
O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková