3 Cdo 270/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. A., bývajúceho v Ž., proti žalovaným 1/ O., so sídlom v Ž., 2/ Ing. Z. K., bývajúcej v Ž., 3/ G. K., bývajúcemu v Ž., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7 C 119/2012,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. novembra 2013 sp. zn. 10

Co 214/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní   z a s t a v u j e .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. decembra 2012 č.k. 7 C 119/2012-64

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia 1. neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej predmetom bol

pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie Ž. ako parc. č. X.- trvalé

trávne porasty o výmere X. m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“) a ktorej vklad bol povolený pod

V., 2. neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 2/ ako darkyňou a žalovaným

3/ ako obdarovaným, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel ½ uvedenej nehnuteľnosti

a 3. že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

1/ trovy konania vo výške 620,53 € a žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca a žalovaný 1/ odvolanie. Krajský súd

v Žiline rozsudkom zo 14. novembra 2013 sp. zn. 10 Co 214/2013 napadnutý rozsudok   vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ potvrdil ako

vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému 1/ nepriznáva náhradu trov

prvostupňového konania. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že

postupom a rozhodnutiam súdov oboch stupňov bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu a spravodlivý súdny proces, ako i princíp rovnosti zbraní. Žiadal, aby dovolací súd

oba rozsudky súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal,  

či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť,

súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta druhá O.s.p.). Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho

konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. Ak táto

podmienka zostane nesplnená, dovolací súd konanie zastaví.

Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol

oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti

súd účastníka poučí (§ 30 O.s.p.).

Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne 25. februára 2014 vyzval žalobcu, aby

v lehote 10 dní založil do spisu plnú moc udelenú advokátovi za účelom jeho zastupovania v dovolacom konaní (§ 241 ods. 4 O.s.p.). Žalobca na uvedenú výzvu reagoval tak, že

písomným podaním z 11. marca 2014 (č.l. 144 spisu) požiadal súd o oslobodenie od súdnych

poplatkov a o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Okresný

Liptovský Mikuláš uznesením z 15. mája 2014 č.k. 7 C 119/2012-165, právoplatným  

23. októbra 2014, žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň  

ho v odôvodnení tohto uznesenia poučil podľa § 30 O.s.p. a odkázal ho so žiadosťou

o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci (ďalej len „Centrum“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená   na rozhodnutie

o dovolaní, sa 29. apríla 2015 obrátil na Centrum so žiadosťou o oznámenie, či žalobca

požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Centrum listom

zo 7. mája 2015 oznámilo, že žalobca nepodal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci

a o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní o dovolaní, ktoré podal proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. novembra 2013 sp. zn. 10 Co 214/2013.

V danom prípade dovolateľ napriek výzvam a poučeniam nezaložil do spisu plnú moc

udelenú advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní ani nepožiadal Centrum

o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. V dôsledku toho zostal

nedostatok vyššie uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta

druhá O.s.p.) neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolacie konanie

zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. júna 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková