3Cdo/245/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. W., bývajúceho v K., zastúpenému Mgr. Zdenkou Rusnákovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho č. 7, proti žalovanému Y. I. bývajúcemu v R., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 10 C 82/2014, o dovolaní B. I. bývajúcej v R. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. júna 2019 sp.zn. 6 Co 118/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie B. I., bývajúcej v R., o d m i e t a. Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. februára 2018 č.k. 10 C 82/2014-97 uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisného čísla XX nachádzajúci sa na parcele č. XXX, a vo zvyšku žalobu zamietol; rozhodol tiež o náhrade trov konania.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 11. júna 2019 sp.zn. 6 Co 118/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie B. I., matka žalovaného, v ktorom poukázala na to, že istina požičaná OTP bankou bola zaplatená, že ich zástupca neuviedol v konaní podstatné okolnosti týkajúce sa veci, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci, že prišli o dom v dôsledku podvodu a nekalého úžerníctva.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zisťoval najskôr, či dovolanie podala oprávnená strana (§ 424 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. b/ CSP).

5. Podľa § 424 CSP môže dovolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Stranami sporu sú v zmysle § 60 CSP žalobca a žalovaný.

6. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 421 CSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení § 420 a § 421 CSP.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že B. I., matka žalovaného, nie je osobou, ktorá by bola oprávnená dovolanie podať, nakoľko nebola v danom občianskom súdnom sporovom konaní stranou sporu. V sporovom konaní totiž okruh strán konania určuje žalobca a dovolateľka takto určenou stranou žalobcom nebola.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie B. I. ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 447 písm. b/ CSP.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.