Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 243/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. Š., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Mgr. R. K., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ JUDr. K. V.,
advokátovi so sídlom v P., 2/ Advokátskej kancelárii V., s.r.o., so sídlom v P., IČO: X.,
o zaplatenie 2 042,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
11 C 211/2013, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 23. októbra 2014 sp. zn. 8 Co 43/2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 23. októbra 2014 sp. zn. 8 Co 43/2014 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17. januára
2014 č.k. 11 C 211/2013-51 a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa žalobou žiadala solidárne zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy
2 042,96 € s príslušenstvom. Uvedená suma pozostáva z preplatku 1 329,27 € na vyplatenej
odmene za poskytnuté právne služby JUDr. K. V., ktorý jej nebol vrátený a z náhrady škody,
ktorá jej vznikla tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C
321/2008 ju neinformoval o evidentne premlčanom nároku, ktorý si uplatnila voči M.
a ktorému musela nahradiť trovy konania vo výške 713,69 €. Nárok uplatnila voči obidvom
žalovaným, keďže plnú moc podpísala žalovanému 1/, ktorý v priebehu príslušného súdneho
konania, v ktorom ju zastupoval, založil právnickú osobu – žalovaného 2/, v ktorej je
spoločníkom.
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 17. januára 2014 č.k. 11 C 211/2013-51 uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2 042,96 € s úrokmi
z omeškania 5,5 % ročne od 1. augusta 2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 61,25 €,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že boli splnené
predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 114 ods. 2, 3 a § 153b ods. 2 O.s.p.
Súd považoval za nesporný skutkový stav tvrdený žalobkyňou, preto žalobe o náhradu škody a o vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenia § 420, § 442 a § 451,§ 456
a § 517 Občianskeho zákonníka vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. októbra 2014
sp. zn. 8 Co 43/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a rozhodol o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil správnym odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam žalovaných
uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie z 15. novembra 2013 bolo doručené
žalovanému 1/ do vlastných rúk 19. novembra 2013. Vzájomný návrh žalovaných bol
doručený súdu prvého stupňa po vyhlásení jeho rozhodnutia, preto súd nemohol o ňom
rozhodovať. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného 1/ podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno prihliadať z dôvodu uvedeného v § 153b ods. 3 O.s.p, pretože skutkovým základom
rozsudku pre zmeškanie je žalobkyňou tvrdený skutkový stav, ktorý súd považoval
za nesporný. Pokiaľ ide o námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovanými
v odvolaní, z obsahu spisu nevyplýva, že by táto námietka bola uplatnená pred vydaním
rozsudku pre zmeškanie; ak by aj súd prvého stupňa priznal premlčané právo rozsudkom pre
zmeškanie, neodôvodňovalo by to záver, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie
s odôvodnením, že im v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. K uvedenej vade konania došlo tým, že súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O.s.p., hoci neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Namietali, že uznesenie z 15. novembra 2013 predchádzajúce vydaniu rozsudku pre
zmeškanie - adresované žalovanému 1/ prevzal štatutárny zástupca žalovaného 2/, teda toto uznesenie, s ktorým mala byť doručovaná aj žaloba s prílohami, žalovaný 1/ vôbec neprevzal,
súd preto nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V doplnení dovolania žalovaný 1/
poukázal na to, že k doručovaniu uvedeného uznesenia došlo v čase jeho dlhodobej
práceneschopnosti, o čom súdu predložil fotokópiu dokladu o práceneschopnosti
č. PN M X. zo 6. septembra 2013 vystaveného jeho ošetrujúcou lekárkou MUDr. E. T..
Žalovaný 2/ namietal aj svoju pasívnu legitimáciu, lebo uplatnený nárok sa týka iba
žalovaného 1/ JUDr. K. V., advokáta so sídlom v P., ktorý zastupoval žalobkyňu v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 362/2008 i v konaní sp. zn. 11 C
321/2008, s ktorým žalobkyňa mala uzatvorené na svoje zastupovanie písomné
plnomocenstvo. Žalovaní vzniesli aj námietku premlčania uplatneného nároku podľa § 100
Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
neuplatnila do uplynutia premlčacej doby, t.j. do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11 C 321/2008. Pokiaľ ide o doručovanie písomností
poukázali na to, že Okresný súd Prešov už viac ako 40 rokov doručuje žalovanému 1/ a 2/
všetky písomnosti do jeho obálky v podateľni súdu. Zdôraznil, že súd prvého stupňa
žalovaným ani nezaslal oznámenie, že 17. januára 2014 o 11.00 hod. na číslo dverí 316
okresný súd vyhlási rozsudok, ktorú skutočnosť sa dozvedeli až pri následnom štúdiu spisu.
Takýto spôsob oznámenia termínu pojednávania, resp. vyhlásenia rozsudku Okresný súd
Prešov vykonal po prvýkrát, a to iba v danej veci, pritom žalobkyňa sa o termíne
pojednávania dozvedela, t.z. že súd jej zaslal oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku, na
ktorom sa aj osobne zúčastnila. Tým došlo k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov tohto
konania v neprospech žalovaných. V doplnení dovolania namietali, že v spise sa nenachádza
žiadny relevantný doklad, že súd skutočne na úradnej tabuli vyvesil oznam o tom, že dňa 17.
januára 2014 má byť vyhlásený rozsudok v predmetnej veci. Týmto postupom došlo k odňatiu
možnosti žalovaných konať pred súdom. Z uvedených dôvodov žiadali zrušiť uznesenie
odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neopodstatnené odmietnuť
a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Poukázala na to, že súd prvého stupňa zákonným spôsobom po začatí konania žalovaným doručil uznesenie z 15. novembra 2013,
ktorým boli vyzvaní, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadrili k žalobe a oznámili, či nárok uznávajú, zároveň boli vyzvaní na pripojenie listín, na ktoré
sa odvolávajú, označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak uplatnený
nárok neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a boli zároveň
v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p. poučení, že ak bez vážneho dôvodu nesplnia povinnosti uložené
v tomto uznesení, súd môže o návrhu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Žalovaní si uvedené povinnosti nesplnili, preto súd postupoval procesne správne
a zákonne rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015, lebo dovolanie bolo podané pred týmto dňom)] po zistení, že dovolanie
podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti
rozsudku odvolacieho súdu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 O.s.p.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním žalovaných je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov
uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť ich dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. nevyplýva.
Dovolanie vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť tohto mimoriadneho
opravného prostriedku v zmysle uvedeného ustanovenia nezakladá samo tvrdenie o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, že v konaní skutočne k takejto vade došlo.
Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či v konaní na súdoch nižších stupňov
nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom
sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd zo spisu zistil, že v konaní došlo
k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom prvého stupňa tým, že nebol dodržaný
postup súdu v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Uvedené ustanovenie ukladá súdu povinnosť vždy rozsudok vyhlásiť verejne,
a to aj v prípade, ak súd rozhoduje vo veci rozsudkom bez pojednávania (§ 114 ods. 5, § 115a
O.s.p). O tom, či bol v danom prípade tento procesný postup súdu prvého stupňa zachovaný,
môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 48 spisu je založený písomný pokyn
sudkyne okresného súdu z 2. januára 2014 určený súdnej kancelárii, v zmysle ktorého
„T vyhlásenia rozsudku: 17.1.2014 č. 316. Oznám na úradnej tabuli aspoň 5 dní vopred“.
Tento pokyn bol súdnej kancelárii odovzdaný 3. januára 2014; za ním je v spise založené
písomné vyhotovenie „oznamu, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku“, z ničoho ale
nemožno vyvodiť, že súdna kancelária predmetný pokyn sudkyne realizovala. Obsah spisu
nedáva podklad pre záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku skutočne bolo
oznámené na úradnej tabuli okresného súdu, a ani pre posúdenie, či bola zachovaná lehota
vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (má dávať) hodnoverný
obraz o súdnom konaní, je namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom okresného súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3
O.s.p., došlo k odňatiu možnosti dovolateľov konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací súd uvedenú vadu konania prehliadol.
Pokiaľ ide o ďalšie dovolacie námietky dovolateľa 1/ dovolací súd z obsahu spisu
zistil, že záver súdov o doručení uznesenia z 15. novembra 2013 č.k. 11 C 211/2013-38
do vlastných rúk žalovanému 1/ vydané v zmysle § 114 ods. 2, 3 O.s.p., ktoré je jedným
z predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
sa javí predčasným, a to so zreteľom na tvrdenie žalovaného 1/ o dlhodobej
práceneschopnosti v čase jeho doručovania, o čom súdu predložil fotokópiu dokladu
o práceneschopnosti č. PN M X. zo 6. septembra 2013 vystavený jeho ošetrujúcou lekárkou
MUDr. E. T..
Pokiaľ súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. bez toho, aby bolo
jednoznačne preukázané doručenie uznesenia súdu prvého stupňa z 15. novembra 2015
do vlastných rúk dovolateľa 1/, došlo tým k odňatiu možnosti žalovaného 1/ konať pred
súdom. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že pokiaľ je viac žalovaných, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov, musia byť splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia u všetkých žalovaných (§ 153b ods. 4 O.s.p.)., čo v danej veci zatiaľ nemožno konštatovať.
Procesná vada konania uvedená v § 237 O.s.p. je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; zároveň je dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd so zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. februára 2016
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková