UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého Q. R., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov matky Ing. I. R., bývajúcej v I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 6, a otca Mgr. C. R., bývajúceho v H., zastúpeného JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 1/D, o splnenie povinnosti otca odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 39 Em 3/2018, o dovolaní oprávnenej matky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2018, sp.zn. 21 CoE 84/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením z 11. apríla 2018 č.k. 39 Em 3/2018-177 nariadil výkon rozhodnutia o zverení a odovzdaní maloletého Q. R. do osobnej starostlivosti oprávnenej matky.
2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie povinného otca uznesením z 12. júna 2018, sp.zn. 21 CoE 84/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, odložil uskutočnenie výkonu rozhodnutia do prešetrenia tvrdení povinného otca a vyjadrenia maloletého Q. o vzájomnom vzťahu medzi oprávnenou matkou a maloletým a prešetrenia vzájomného vzťahu otca k maloletému Q. aj Z. R., ktoré dokazovanie súd vykoná na nariadenom pojednávaní, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo odložené uskutočnenie výkonu rozhodnutia, podala dovolanie oprávnená matka, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP, nakoľko odvolací súd nesprávnym úradným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že bol porušený princíp dvojinštančnosti, pretože o návrhu povinného otca na odklad výkonu rozhodnutia, ktorý bol súčasťou ním podaného odvolania, nebol oprávnený rozhodovať odvolací súd, ale súd prvej inštancie. Ďalej uviedla, že jej právo na spravodlivý súdny proces bolo porušené aj dlhodobou nečinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý vo veci výkonu rozhodnutia nekonal od podania návrhu do nariadenia výkonu rozhodnutia 9 mesiacov a tým prehlboval nepriaznivú situáciu spôsobenú otcom. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odklade výkonu rozhodnutia považovala za arbitrárne, zmätočné a nezákonné a navrhla, aby dovolací súd v tejto časti rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.
3. Povinný otec vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu o odklade výkonu rozhodnutia je vecne správne, dovolateľkou uvádzaný dovolací dôvod nie je opodstatnený, preto navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť.
4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za dôvodné, nakoľko odloženie výkonu rozhodnutia nie je v súlade so záujmom maloletého. 5. Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý upravuje konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 až § 391) neobsahuje osobitnú úpravu dovolacieho konania. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak; prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastníčka konania zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
8. Oprávnená matka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.1. Už v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) najvyšší súd uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
9. V danom prípade bol na návrh matky nariadený výkon rozhodnutia, ktorý bol výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu odložený do odvolacím súdom presne vymedzeného času. Rozhodnutie o odklade výkonu rozhodnutia nie je rozhodnutím, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho proti takému rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné.
10. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu procesne neprípustné dovolanie oprávnenej matky podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol. Vzhľadom na dôvody, so zreteľom na ktoré bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol pristúpiť k posúdeniu, či v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti namietanej dovolateľkou (§ 420 písm. f/ CSP).
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.