3 Cdo 238/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. M., bývajúceho v Č., 2/ M. D., bývajúcej v Č., 3/ J. M., bývajúceho v Č., 4/ V. M., bývajúceho v Č., 5/ Š. M.,
bývajúceho v Č., 6/ S. M., bývajúceho v P., 7/ F. M., bývajúceho v K., Česká republika, 8/ I. R., bývajúcej v K., Česká republika, 9/ V. G., bývajúcej v T., 10/ S. V., bývajúceho v K.,
Česká republika, 11/ S. V., bývajúceho v K., Česká republika, proti odporcom 1/ F. K., bývajúcemu v Č., 2/ A. K., bývajúcej v Č., 3/ A. S., bývajúcej v Č., 6/ R. K., bývajúcemu na
neznámom mieste, 7/ J. K., bývajúcemu na neznámom mieste, 8/ M. K., bývajúcemu na
neznámom mieste, 9/ T. L., bývajúcej v Č., 10/ Š. H., bývajúcemu v Č., 11/ V. Š.,
bývajúcemu v Č., 12/ A. Ch., bývajúcej v Č., 13/ A. K., bývajúcemu v Č., 14/ M. K., bývajúcej v Č., 16a/ A. Č., bývajúcej v Č., 16b/ M. T., bývajúcej v Č., 17/ J. S., bývajúcej v Č., 18/ M. Č., bývajúcej v Č., 19/ M. M., bývajúcej v Č., 20/ F. H., bývajúcemu v Č., 21/ J. Č., bývajúcemu v R., 22/ P. O., bývajúcemu v Č., 23/ J. K., bývajúcemu v Č., 24/ J. O., bývajúcemu v T., 25/ O. S., bývajúcej v Ž., 26/ Š. B., bývajúcej v Č., 27/ P. R., bývajúcemu v Č., 28/ J. V., bývajúcemu v Č., 29/ J. P., bývajúcemu v Č., 30/ G. Ch., bývajúcej v I., Česká republika, 31/ J. Š., bývajúcej v Ľ., 32/ J. M., bývajúcej v T., 33/ Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta č. 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4 C 94/1998, o dovolaní navrhovateľa 1/ zastúpeného JUDr. L. Š., advokátom so sídlom v Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2009 sp. zn. 8 Co 293/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 8. júla 2008 č.k. 4 C 94/1998-393 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia (§ 74 a nasl. O.s.p.), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom 1/, 2/ a D. Z., s.r.o. so sídlom v Z., IČO: X., vykonávať stavebné práce na pozemku v katastrálnom území Č., ktorý je v katastri nehnuteľností vedený na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – trvalý trávnatý porast vo výmere X.m2. Zamietnutie návrhu voči odporcom 1/ a 2/ odôvodnil tým, že nebola preukázaná nimi spôsobená bezprostredne hroziaca ujma (nebol primerane osvedčený ich aktuálny zámer pokračovať na dotknutom pozemku vo výkopových alebo stavebných prácach spojených s výstavbou rodinného domu), a voči D. Z., s.r.o. aj tým, že nebolo dostatočne osvedčené, že sporné práce má uskutočňovať táto obchodná spoločnosť. V závere odôvodnenia zamietajúceho uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ 1/ môže podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ preukáže, že na pozemku prebiehajú stavebné práce a relevantným spôsobom osvedčí bezprostredne hroziacu ujmu.
Na odvolanie navrhovateľa 1/ Krajský súd v Žiline uznesením z 30. júna 2009 sp. zn. 8 Co 293/2008 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) s odôvodnením, že odvolanie nie je opodstatnené a smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zohľadnil súd prvého stupňa v potrebnej miere relevantné skutkové okolnosti vyplývajúce zo spisu a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ 1/. Podľa jeho názoru došlo v konaní k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, že odvolanie dostatočne nepreskúmal, neprihliadol na všetky skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a rozhodol na základe nesprávneho záveru, že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dodal, postup odvolacieho súdu „je nepreskúmateľný, lebo nezaujal k odvolacím dôvodom relevantné stanovisko“. Aj súd prvého stupňa sa dopustil hrubého pochybenia, a to tým, že ho oboznámil s možnosťou podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čo sa ale neskôr ukázalo ako nereálne. V závere dovolania poukázal na „niekoľkonásobné“ prekročenie zákonom stanovených lehôt na nariadenie predbežného opatrenia. Žiadal uznesenia súdov nižších stupňov, ktorými bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď § 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie navrhovateľa 1/
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení; dovolanie proti nemu je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či
v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle § 239 O.s.p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ z hľadiska formálneho ani obsahového netvrdil, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Navrhovateľ 1/ v dovolaní namieta, že v dôsledku nesprávneho postupu odvolacieho súdu došlo v konaní k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V oboch prípadoch ide o námietku, ktorou sa vo všeobecnosti uplatňujú dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Tieto tzv. dovolacie dôvody možno ale úspešne uplatniť len ak je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad však v danej veci nešlo). Dovolateľom namietané nesprávnosti pri zisťovaní skutkových okolností významných pre rozhodnutie a pri ich právnom posudzovaní nie sú procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a teda ani nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. To znamená, že aj keby prípadne v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo aj keby súdy založili rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania navrhovateľa 1/.
Záver dovolacieho súdu o neprípustnosti dovolania navrhovateľa 1/, ktorý je vyjadrený v predchádzajúcom odseku, sa týka aj namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdov nižších stupňov; nepreskúmateľnosť je judikatúrou dovolacieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolateľom namietané prieťahy v danom súdnom konaní nie sú judikatúrou dovolacieho súdu považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).
Pokiaľ navrhovateľ 1/ namieta, že súd prvého stupňa sa dopustil hrubého pochybenia tým, že ho (údajne nesprávne) oboznámil s možnosťou podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ide o námietku, ktorá sa z hľadiska jej obsahu nemôže týkať procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľa 1/ je v zmysle § 239 O.s.p. procesne neprípustné a jeho prípustnosť nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods.5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová