3 Cdo 237/2013

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., s.r.o. so sídlom v Š., IČO: X., zastúpeného JUDr. T. Ć., advokátkou so sídlom v B., proti odporcom 1/ H., so

sídlom v B., IČO: X., 2/ M. – S., so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníctva a iné,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 115/2005, o dovolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013, sp. zn. 5 Co 636/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. júla 2012 č.k. 25 C 115/2005-208 zastavil

konanie a odporcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. Zastavenie konania odôvodnil

nezaplatením súdneho poplatku za návrh na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona  

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov – ďalej len „zákon

č. 71/1992 Zb.), ktorý bol splatný podaním návrhu a ktorý navrhovateľ neuhradil ani po výzve

súdu na jeho zaplatenie obsahujúcej tiež poučenie o následkoch nezaplatenia poplatku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2013

sp. zn. 5 Co 636/2012 napadnuté rozhodnutie potvrdil; rozhodol tiež o trovách odvolacieho

konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a obmedzil sa na konštatovanie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K námietkam

navrhovateľa, že na jemu doručovaných zásielkach súdu prvého stupňa bolo uvádzané

nesprávne poštové smerovacie číslo (ďalej len „PSČ“), lebo namiesto správneho PSČ X. súd

prvého stupňa uvádzal nesprávne PSČ X., odvolací súd konštatoval, že k tejto nesprávnosti skutočne došlo, napriek tomu ale navrhovateľovi bola doručená rozhodujúca zásielka – výzva

na zaplatenie súdneho poplatku, v ktorej bol riadne poučený o následkoch nesplnenia

poplatkovej povinnosti. Súd prvého stupňa preto správne konanie zastavil. O trovách konania

rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ

dovolanie s odôvodnením, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať (§ 237  

písm. f/ O.s.p.). Namietal, že viaceré písomnosti súdu prvého stupňa boli odovzdané  

na poštovú prepravu tak, že na nich bolo uvedené nesprávne PSČ, v dôsledku čoho nemohli

nastať účinky riadneho doručenia, vrátane fikcie doručenia písomnosti právnickej osobe

podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

došlo aj tým, že odvolací súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil. Žiadal, aby dovolací súd

zrušil uznesenia súdov oboch stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1

veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal,  

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol navrhovateľ dovolaním, nemá znaky

žiadneho z uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Dovolanie navrhovateľa preto

podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

So zreteľom na to by podané dovolanie mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu

tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/  

a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ich procesným

postupom nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny

postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Navrhovateľ tvrdí, že k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p. došlo tým, že zásielky súdu mu neboli riadne doručené.

Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa skutočne zasielal viaceré zásielky na adresu

sídla navrhovateľa (t.j. D., s.r.o., C.), avšak s uvedením nesprávneho PSČ („X.“). PSČ

(číselné označenie územného obvodu dodávacej pošty), bolo v danom prípade skutočne

nesprávne, ale (iba) v poradí prvom čísle, ktoré označuje mesto (namiesto správneho PSČ X.

bolo na zásielkach uvádzané nesprávne PSČ X.). Ostatné čísla PSČ, ale tiež zvyšné údaje na

zásielkach však boli uvádzané správne („Š.“) a poštovému prepravcovi poskytovali dostatok

informácii o mieste dodania prepravovanej zásielky. Podľa všetkého aj vzhľadom na to boli

niektoré zo zásielok napriek nesprávnemu PSČ reálne doručené navrhovateľovi, ktorý ich aj

fyzicky prevzal od poštového doručovateľa.

Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania navrhovateľa považuje dovolací súd  

za významnú tú skutočnosť, že tiež výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo 4. apríla 2008

(č.l. 72 spisu) a z 29. júla 2010 (č.l. 159 spisu), ktoré obsahovali aj poučenie o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku, navrhovateľ – napriek nesprávnemu PSČ na doručovanej zásielke – riadne prevzal (viď doručenky pripojené k č.l. 65 a 156 spisu). Po riadnom

doručení týchto výziev mal navrhovateľ vedomosť nielen o svojej povinnosti zaplatiť súdny

poplatok v určenej lehote a výške, ale tiež o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.  

Pre neho nepriaznivý dôsledok nezaplatenia súdneho poplatku (v podobe zastavenia konania)

mohol ešte odvrátiť tým, keby po doručení uznesenia o zastavení konania poplatok zaplatil.

V zmysle § 10 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. totiž prvostupňový súd zruší uznesenie

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok

do konca lehoty na podanie odvolania. Navrhovateľ ale takto nepostupoval a poplatok

nezaplatil ani po doručení uznesenia o zastavení konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.),

ktoré fyzicky prevzal 26. júla 2012. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že postupom

súdu pri doručovaní mu bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).  

Dovolateľ namietol tiež to, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné

a tým došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je ale judikatúrou (R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav inej

procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda nie procesnej vady

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva  

aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď rozhodnutia  

sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 3 Cdo 249/2008,

3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 216/2010, 7 Cdo 52/2011  

a 7 Cdo 109/2011). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. III. ÚS 551/2012 uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len inú vadu konania podľa

§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva  

z § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie navrhovateľa   podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.,

§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na náhradu trov dovolacieho

konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková