Najvyšší súd   Slovenskej republiky

3 Cdo 232/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. Z., a 2/ M., oboch bývajúcich v P. a zastúpených JUDr. M., advokátom, so sídlom v B., proti žalovanej S., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou S., so sídlom v B., IČO: X.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9 C

169/2013, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 18. marca 2014

sp. zn. 1 Co 43/2014, 1 Co 45/2014 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ v lehote 3 dní trovy dovolacieho konania

45,89 € do rúk JUDr. M., advokáta, so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhali, aby súd

žalovanej: a/ zakázal akýmkoľvek spôsobom uspokojiť pohľadávku vzniknutú titulom

vyhlásenia predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru vykonanej žalovanou listom  

z 28. novembra 2013, týkajúcej sa zmluvy o hypotekárnom úvere č. X. uzatvorenej

účastníkmi konania 23. januára 2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

samej, b/ zakázal akýmkoľvek spôsobom uspokojiť pohľadávku vzniknutú titulom vyhlásenia

predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru vykonanej žalovanou listom z 28. novembra 2013,

týkajúcej sa zmluvy o hypotekárnom úvere č. X. uzatvorenej účastníkmi konania  

6. novembra 2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, c/ zakázal

akýmkoľvek spôsobom uspokojiť pohľadávku vzniknutú titulom vyhlásenia predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru vykonanej žalovanou listom z 28. novembra 2013, týkajúcej  

sa zmluvy o hypotekárnom úvere č. X. uzatvorenej účastníkmi konania 30. júla 2008,  

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na odôvodnenie tohto návrhu

uviedli, že prípadný výkon práv žalovanej na zaplatenie sumy 103 041,61 €  

do 15. decembra 2013 a uplatnenie zabezpečovacích inštitútov zriadených v jej prospech,

bezprostredne ohrozí žalobcov v majetkovej a sociálnej sfére pri uspokojovaní ich osobných

potrieb i potrieb dvoch maloletých detí. Zdôraznili, že žalovaná pristúpila k uspokojeniu

pohľadávky vzniknutej titulom právnych úkonov, ktorých neplatnosť uplatňujú v konaní.

Okresný súd Prešov uznesením zo 16. januára 2014 č.k. 9 C 169/2013-193 návrh

žalobcov na nariadenie nimi požadovaného predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Bol toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného

opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. a § 75 až 76 O.s.p. a poukázal na priebeh konania  

a na všeobecný účel predbežných opatrení a predpoklady ich nariadenia.

Okresný súd Prešov uznesením z 27. januára 2014 č.k. 9 C 169/2013-200 uložil

žalobcom v lehote 3 dní zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 € podľa položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti obom vyššie uvedeným uzneseniam Okresného súdu Prešov podali žalobcovia

odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením z 18. marca 2014 sp. zn. 1 Co 43/2014,  

1 Co 45/2014: 1. zmenil uznesenie okresného súdu zo 16. januára 2014 č.k.  

9 C 169/2013-193 tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu

vyhovel, 2. potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov z 27. januára 2014 č.k.  

9 C 169/2013-200 o uložení povinnosti žalobcom zaplatiť súdny poplatok za návrh  

na nariadenie predbežného opatrenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru,  

že vzhľadom na spornosť otázky vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov by vymáhanie

pohľadávky žalovanou, ktorá vznikla titulom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, mohlo

mať dopad na sociálnu sféru žalobcov vo veľmi negatívnom zmysle, najmä v podobe

realizácie tejto pohľadávky podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorého

aplikáciu si účastníci v zmluvách o úveroch dohodli. Preto podľa § 220 O.s.p. v nadväznosti

na § 76 písm. f/ O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie

v zmysle návrhu a jeho časovú platnosť obmedzil na čas trvania konania vo veci samej. Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia z jeho vecne správnych dôvodov

potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom výroku napadla žalovaná

dovolaním, na odôvodnenie prípustnosti ktorého uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť

pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom

jej nebolo doručené odvolanie žalobcov. Ďalej uviedla, že odvolací súd rozhodol bez toho,

aby boli náležite osvedčené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného

opatrenia navrhovaného žalobcami, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Z uvedených dôvodov navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec  

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedli, že dôvody dovolania  

nie sú dôvodné a rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení predbežného opatrenia je vecne

správne.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).  

V prejednávanej veci smerujú obe dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,  

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)  

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,  

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním

žalovanej, nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť  

jej dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Osobitne treba zdôrazniť, že § 239

ods. 3 O.s.p. vylučuje prípustnosť dovolania [i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi

významnými z hľadiska § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (tieto znaky nie sú v tomto prípade dané)]

vtedy, ak smeruje (o. i.) proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení. Dovolanie

žalovanej smeruje síce proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239  

ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ide ale o uznesenie o predbežnom opatrení, prípustnosť dovolania proti

ktorému je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.

Prípustnosť dovolania žalovanej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,   len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.  

nie je významný subjektívny názor dovolateľa, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu,  

že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, že súdy odňali žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany  

jeho práv.

Žalovaná namieta, že k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo

v dôsledku toho, že jej nebolo doručené odvolanie podané žalobcami proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov zo 16. januára 2014 č.k. 9 C 169/2013-193, ktorým bol návrh

žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnutý. Dovolací súd túto

námietku žalovanej nepovažuje za dôvodnú.

Žalovaná sa mylne domnieva, že súdy boli povinné jej doručiť odvolanie podané

žalobcami proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí ich návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Takáto povinnosť súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosti súdu pri rozhodovaní o nariadení predbežného

opatrenia upravuje § 75 ods. 8 O.s.p. Ide pritom na rozdiel od úpravy uvedenej v § 209a O.s.p. o špecifickú úpravu, ktorá platí výlučne pre konania o predbežných opatreniach.  

Z ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že v prípade ak bol návrh  

na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý alebo odmietnutý, súd nemá povinnosť

ostatným účastníkom doručiť uznesenie o jeho zamietnutí alebo odmietnutí a ani nemá

povinnosť doručiť prípadné odvolanie navrhovateľa; doručí im iba uznesenie odvolacieho

súdu, a to len vtedy, ak bolo nariadené predbežné opatrenie.

Keďže v prejednávanej veci bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietnutý, súd prvého stupňa nemal povinnosť doručiť žalovanej uznesenie o zamietnutí

a ani proti nemu podané odvolanie žalobcov. Takúto povinnosť nemal ani odvolací súd.

Pokiaľ odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že sú dané zákonné predpoklady  

pre nariadenie predbežného opatrenia (§ 102 a § 75 až 76 ods. 1 O.s.p.), hoci – ako tvrdí

žalovaná – obsah spisu neumožňoval prijať taký záver, je jeho rozhodnutie (prípadne) vecne

nesprávne, nie však zmätočné. Činnosť, pri ktorej súd posudzuje splnenie predpokladov pre

nariadenie predbežného opatrenia, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľka v danej veci namieta, je relevantný dovolací dôvod

v tom zmysle, že ho možno (úspešne) uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá (viď R 54/2012, a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010,  

2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011  

a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť

dovolania. Keďže žalovaná uvedený dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré  

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesnej vade namietanej žalovanou (§ 237

písm. f/ O.s.p.) ani k iným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a prípustnosť jej dovolania

nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal vecnú

správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142   ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalobcom vypracovaním

vyjadrenia z 2. júna 2014 k dovolaniu žalovanej (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004  

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – ďalej  

len „vyhláška“). Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby

vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a pri určení náhrady výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné z § 16 ods. 3 vyhlášky a odmenu určil podľa

vyčíslenia zástupcu žalobcu sumou 45,89 €, ktorým vyčíslením pri rozhodovaní o náhrade

trov dovolacieho konania bol viazaný.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2014  

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová