Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 231/2013
3 Cdo 239/2013 U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ PhDr. J. K., 2/ PhDr. A. K., oboch bývajúcich v L., proti žalovaným 1/ Ing. R. S., 2/ Ing. K. S., obom bývajúcim v B. a zastúpeným advokátskou kanceláriou JUDr. I. & Mgr. M., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných O., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. I. & Mgr. M., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X. a O. V., so sídlom vo V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 180/2006, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka O. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1/ z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie,
2/ o d m i e t a dovolanie žalovaných 1/, 2/ proti výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012, ktorým odvolanie žalovaných odmietol,
3/ z a s t a v u j e konanie o dovolaniach vedľajšieho účastníka O. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. decembra 2011 č.k. 12 C 180/2006-504 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku – parcele registra „C“ parcelné 3 Cdo 239/2013
číslo X. o výmere 144 m², zastavané plochy a nádvoria a k stavbe – materskej škole so súpisným číslom č. X., postavenej na pozemku parcelné číslo X., všetko nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra D., nachádzajúcich sa v okrese D., v Obci V., v katastrálnom území V., zapísaným na liste vlastníctva č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Súd prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/ a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 28 650 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obdržali. Žalovaným 1/, 2/ ďalej uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 33 594,94 €.
Okresný súd Zvolen dopĺňacím rozsudkom z 3. februára 2012 sp. zn. 12 C 180/2006- 514 vo zvyšnej časti (pokiaľ ide o výšku náhrady z titulu vyporiadania) žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 680,35 €.
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných O. (ďalej len „vedľajší účastník“) proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 16. decembra 2011 č.k. 12 C 180/2006-504 uznesením z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 ako oneskorene podané odmietol; žalobcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bol zachovaný postup podľa § 48 ods. 1, 2 a § 47 ods. 2 O.s.p. Okresný súd doručoval písomnosť určenú do vlastných rúk – rozsudok zástupcovi žalovaných 1/, 2/ - splnomocnenej advokátskej kancelárii; o správnosti jeho postupu svedčí doručenka nachádzajúca sa v spise na č.l. 513. Nedoručená zásielka bola súdu vrátená 10. februára 2012, preto písomnosť považoval za doručenú adresátovi po troch dňoch od jej vrátenia súdu, teda 14. februára 2012. Odvolanie žalovaných a vedľajšieho účastníka podané 7. marca 2012 tak bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Na opakované doručenie uvedenej písomnosti prvostupňovým súdom odvolací súd neprihliadal, pretože súd prvého stupňa bezdôvodne opakovane doručoval napadnutý rozsudok. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 1 O.s.p., úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože na ich vyjadrenie k odvolaniu podané elektronickými prostriedkami, ktoré nedoplnili v lehote troch dní, nemohol prihliadnuť.
3 Cdo 239/2013
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalovaných a vedľajšieho účastníka proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Zvolen z 3. februára 2012 č.k. 12 C 180/2006-514 v časti výroku rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, uznesením z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012 odmietol a v časti výroku, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ rade trovy konania v sume 680,35 €, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že v tejto časti súd žalobe nevyhovel, preto odvolanie žalovaných smeruje proti rozsudku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Žalovaní 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane žalovaných podali dovolanie proti obom vyššie uvedeným uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 odôvodnili § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. Namietali, že postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol ich odvolanie, ktoré bolo podané včas, im bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Konanie je postihnuté aj inou vadou konania, keď odvolací súd neskúmal dôvod, pre ktorý prvostupňový súd opätovne doručoval svoje rozhodnutie a vyhodnotil jeho postup ako nedôvodný. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne z dôvodu, že z doručenky, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 513 vyplýva, že poštová doručovateľka 19. januára 2012 mala vykonať neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie na adresu advokátskej kancelárie - právneho zástupcu žalovaných, dňa 20. januára 2012 malo byť vykonané opakované doručenie zásielky a následne mala byť nedoručená zásielka uložená na pošte. Vzhľadom k tomu, že advokátska kancelária od poštovej doručovateľky 19. januára 2012 neobdržala výzvu o opakované doručenie a 20. januára 2012 ani oznámenie o uložení zásielky doručovanej z Okresného súdu Zvolen na adresu sídla advokátskej kancelárie (ako právnemu zástupcovi žalovaných a vedľajšieho účastníka), pričom pracovníčka advokátskej kancelárie oprávnená prijímať písomnosti za advokátsku kanceláriu určené do vlastných rúk, prevzala v uvedený deň 20. januára 2012 od poštovej doručovateľky tri iné zásielky určené do vlastných rúk adresované tejto advokátskej kancelárii, požiadali 19. novembra 2012 Slovenskú poštu, a.s., Oblastné riaditeľstvo pôšt Žilina o prešetrenie nesprávne doručenej zásielky. Slovenská pošta, a.s., listom z 22. novembra 2012 oznámila, že „došlo konaním poštovej doručovateľky pri doručovaní predmetnej zásielky obsahujúcej prvostupňové 3 Cdo 239/2013
rozhodnutie, ktoré sa 10. februára 2012 vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote, k porušeniu Poštových podmienok pri dodávaní zapísaných zásielok. Poštová doručovateľka potvrdila, že oznámenie o uložení zásielky zanechala v spoločnej domovej listovej schránke na adrese Tajovského 20. Predmetná úradná zásielka teda bola po uplynutí odbernej lehoty vrátená späť odosielateľovi bez toho, aby adresát bol o uvedenej zásielke informovaný“. Vzhľadom na uvedené, nedošlo k správnemu doručovaniu zásielky do vlastných rúk podanej na pošte Okresným súdom Zvolen 17. januára 2012, nakoľko poštová doručovateľka nedoručovala zásielku na adresu sídla advokátskej kancelárie, preto neboli splnené podmienky doručovania v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. a nemohla nastať fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Preto ak bolo Okresným súdom Zvolen doručené rozhodnutie súdu prvého stupňa dňa 21. februára 2012, proti ktorému podali odvolanie 7. marca 2012, bolo odvolanie podané včas, nakoľko 15-dňová lehota na podanie odvolania začala dovolateľom plynúť dňom 22. februára 2012. Z uvedených dôvodov žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaní dovolaním napadli aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012, ktorým bolo podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuté ich odvolanie proti výroku dopĺňacieho rozsudku súdu prvého stupňa z 3. februára 2012 č.k. 12 C 180/2006-514 o zamietnutí žaloby vo zvyšku. Namietali, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu ich možnosti konať pred súdom došlo postupom súdu, ktorým nesprávne odmietol ich odvolanie ako neprípustné. V odvolaní z 19. marca 2012 proti dopĺňaciemu rozsudku rozšírili dôvody uvedené v odvolaní zo 6. marca 2012 aj na dopĺňací rozsudok a navrhli, ako má odvolací súd rozhodnúť o ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku. Zastávali názor, že pokiaľ má odvolací súd rozhodnúť o celom predmete sporu, t.j. preskúmať tú časť rozhodnutia, ktorou bolo prvostupňovým súdom žalobe vyhovené a aj tú, ktorou žalobe nevyhovel, boli oprávnení napadnúť odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa zo 16. decembra 2011 č.k. 12 C 180/2006-504 (ktorým súd žalobe vyhovel) i dopĺňací rozsudok z 3. februára 2012 sp. zn. 12 C 180/2006-514 (ktorým súd žalobcu vo zvyšku zamietol). Z uvedených dôvodov žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
3 Cdo 239/2013
Žalobcovia písomné vyjadrenie k dovolaniu žalovaných a vedľajšieho účastníka nepodali.
Vedľajší účastník na strane žalovaných O. podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen 12. apríla 2013 (č.l. 824 spisu) svoje dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012 zobral späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon vedľajšieho účastníka, ktorým vzal dovolanie v tejto veci späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) konanie o jeho dovolaniach zastavil podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) sa v ďalšom zaoberal a preskúmaval rozhodnutia odvolacieho súdu len z hľadiska dovolaní podaných žalovanými 1/ a 2/.
I. K dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalovaní podali dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania; takéto uznesenie nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania žalovaných prichádza v danom prípade do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv 3 Cdo 239/2013
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalovaní namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K procesnej vade tejto povahy dochádza tiež vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané.
Doručovanie je procesná činnosť súdu, cieľom ktorej je dosiahnuť, aby účastníci konania alebo iné osoby zúčastnené na konaní dostali potrebné písomnosti (rôzne podania, predvolania, písomné poučenia, výzvy, rozhodnutia a pod.). Doručovanie má pre občianske súdne konanie i pre samo rozhodnutie súdu veľký význam. S riadnym doručením, ktoré bolo uskutočnené v súlade so zákonom, je späté plynutie rôznych procesných lehôt, je na ňom závislý priebeh celého konania a súčasne tiež zachovanie základných zásad občianskeho súdneho konania.
Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou (§ 45 ods. 1 veta prvá O.s.p.) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu 3 Cdo 239/2013
konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme (§ 48 ods. 1 O.s.p.). Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie (§ 48 ods. 2 O.s.p.).
Žalovaní sú v konaní zastúpení advokátskou kanceláriou, teda právnickou osobou, preto pre náhradné doručenie písomností určených právnickým osobám je aplikácia § 47 ods. 2 O.s.p. vylúčená. Pri posudzovaní otázky, či v odvolacom konaní došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom, vzal dovolací súd na zreteľ, že v prípadoch, v ktorých musí byť písomnosť doručená právnickej osobe do vlastných rúk, pripúšťa ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. možnosť náhradného doručenia, pričom ale súčasne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých sa v takom prípade považuje písomnosť za doručenú. Náhradné doručenie predovšetkým predpokladá, že doručenie sa vykoná za splnenia podmienky, že písomnosť určenú právnickej osobe do vlastných rúk nie je možné doručiť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom alebo inom registri, v ktorom je zapísaná a iná adresa nie je súdu známa.
Z obsahu spisu vyplývajú závažné pochybnosti o správnosti zistenia odvolacieho súdu, že došlo k náhradnému doručeniu zásielky určenej právnickej osobe do vlastných rúk postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., keďže odvolací súd konštatoval v rozhodnutí zachovanie správneho postupu pri doručovaní podľa § 47 ods. 2 O.s.p. poverenému pracovníkovi advokátskej kancelárie v dňoch 19. a 20. januára 2012 a tým aj závažné pochybnosti o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku (viď tiež napríklad IV. ÚS 379/08, III. ÚS 249/08).
Z doručenky založenej na č.l. 513a spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný na adresu sídla advokátskej kancelárie (ktorá podľa výpisu z Obchodného registra je v Ž.) 19. januára 2012, opakované doručovanie sa uskutočnilo 20. januára 2012, kedy bola zásielka uložená na Pošte Žilina 1. Zásielka bola vrátená Okresnému súdu Zvolen ako nedoručená 10. februára 2012. Okresný súd zásielku opakovane doručoval na adresu sídla advokátskej kancelárie, kde bola prevzatá dňa 21. februára 2012.
3 Cdo 239/2013
Na základe šetrenia spôsobu doručenia rozsudku súdu prvého stupňa na podnet splnomocneného zástupcu žalovaných zameraného na odstránenie uvedených pochybností a obstaranie podkladov pre posúdenie podmienok prípustnosti dovolania žalovaných, z oznámenia Slovenskej pošty, a.s., Oblastného riaditeľstva pôšt Žilina z 22. novembra 2012 bolo zistené, že poštová doručovateľka, ktorá doručuje zásielky na T. v Žiline (sídlo advokátskej kancelárie), oznámenie o uložení zásielky podacie číslo RU 72 916 013 SK podacia pošta Zvolen 1, podanej dňa 17. januára 2012, odosielateľ: Okresný súd Zvolen, Kozáčeka 19, Zvolen, adresát: Advokátska kancelária I., zanechala v spoločnej domovej listovej schránke na (odlišnej) adrese T. v Žiline.
So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., keďže zásielka nebola advokátskej kancelárii doručovaná na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri. Advokátskej kancelárii bol opakovane doručovaný rozsudok okresného súdu na správnu adresu jej sídla, ktorý prevzala 21. februára 2012 (viď doručenka č.l. 507 spisu), kedy došlo k jeho účinnému doručeniu v zmysle § 48 ods. 1 O.s.p. Lehota na podanie odvolania žalovaným začala plynúť nasledujúci deň 22. februára 2012 a skončila 7. marca 2012 (streda), ktorý bol pracovným dňom. Pokiaľ žalovaní podali odvolanie na súde prvého stupňa 7. marca 2012, bolo ich odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote a neboli dané predpoklady pre odmietnutie ich odvolania ako oneskorene podaného.
Dovolatelia preto opodstatnene namietajú, že im postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
II. K dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012.
3 Cdo 239/2013
Dovolanie žalovaných proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Prípustnosť dovolania prichádza v danom prípade do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa dovolateľov k odňatiu ich možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) došlo tým, že odvolací súd nesprávne odmietol ich odvolanie ako smerujúce proti rozsudku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože § 202 O.s.p. prípustnosť odvolania proti takému rozhodnutiu nevylučuje.
V danom prípade je potrebné uviesť, že prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania) je vymedzená ustanoveniami § 236 až § 239 O.s.p. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania treba vziať na zreteľ, či odvolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999).
Výrokom dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu „vo zvyšnej časti zamietol“, nebolo z procesného hľadiska negatívne zasiahnuté do právneho postavenia žalovaných, keďže proti nim smerujúca žaloba bola vo zvyšku požadovanej náhrady zamietnutá. Žalovaní preto nie sú subjektívne oprávnení podať odvolanie, ktoré správne odvolací súd ako podané neoprávnenými osobami odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Postupom odvolacieho súdu, ktorý v preskúmavanej veci zodpovedal zákonu, nemohla byť preto dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a že prípustnosť dovolania žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 127/2012. 3 Cdo 239/2013
Pokiaľ žalovaní tvrdia, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. ani okolnosťou, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 239 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); zároveň je zhodne zastávaný názor, že samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Ani v prípade, že by námietka žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci bola opodstatnená, nebola by namietaná okolnosť spôsobilá založiť prípustnosť ich dovolania.
Na základe vyššie uvedeného preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. So zreteľom na (procesný) dôvod odmietnutia dovolania žalovaných nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či žalovaní opodstatnene uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 13 Co 126/2012 a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu, v konečnom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
3 Cdo 239/2013
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková