Najvyšší súd
3 Cdo 229/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
žalobcu Ing. O. B., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. D., advokátkou so sídlom v B.,
proti žalovanej Mgr. A. S., bývajúcej v S.S., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17 C 194/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, ktorým bol rozsudok Okresného
súdu Zvolen zo 4. mája 2010 č.k. C 194/2005-315 zmenený tak, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území H., ktorá sa nachádza v Obci S. a bola
vytvorená geometrickým plánom Ing. M. Č. č. X. overeným Správou katastra Zvolen 27. júna
2005 pod č. X. a je v ňom označená ako C-KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X.
m², ktorá bola vytvorená dielom 1/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. X..
Dovolanie o d m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, ktorým bola zamietnutá žaloba
o určenie spoluvlastníckeho práva v 1/2 k parcele C-KN č. X. – záhrady vo výmere X. m²
vytvorenej dielom 5/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X., ktorá je zapísaná na liste
vlastníctva č. X..
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010
vo zvyšných výrokoch z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že je a/ výlučným vlastníkom časti
pozemkov v katastrálnom území H. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –
zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá
je v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom geodetom Ing. M. Č. označená ako
novovytvorená parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané
plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ v podiele 1/2
spoluvlastníkom novovytvorenej parcely č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela
č. X. – záhrada vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela
č. X. – záhrada vo výmere X. m². Žalobu odôvodnil tým, že pozemky nadobudol dedením po
svojom právnom predchodcovi, avšak v katastri nehnuteľností nie sú (spolu)vlastnícke práva
k nim zapísané správne.
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. 17 C 194/2005-217 určil, že
navrhovateľ je: a/ výlučným vlastníkom tých častí pozemkov v katastrálnom území H., ktoré
sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m²,
parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a v geometrickom pláne vyhotovenom Ing.
M. Č. č. X. overenom 27. júna 2005 sú uvedené ako novovytvorené parcely: parcela č. KN
X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X.
m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ v podiele 1/2 podielovým
spoluvlastníkom parcely č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcely č. KN X.
– záhrada vo výmere X. m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a parcela
č. KN X. – záhrada vo výmere X. m². Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení
poukázal na výsledky ním vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že pri
vyhotovovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov („ďalej len ROEP“) boli nesprávne
identifikované sporné pozemkovoknižné parcely, v dôsledku čoho bol v katastri nehnuteľností
nesprávne vyznačený vlastnícky vzťah k dotknutým parcelám.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. septembra 2009 sp. zn. 17 Co 133/2009
uvedený rozsudok zrušil s poukazom na to, že súd prvého stupňa nezistil dostatočným
spôsobom rozhodujúce skutkové okolnosti, medziiným aj preto, že nevykonal ohliadku
sporných nehnuteľností. Poznamenal, že v konaní o určenie vlastníctva musí súd skúmať
vlastnícke vzťahy k predmetu sporu až ku dňu svojho rozhodovania. Pokiaľ v prospech
vlastníctva niektorého z účastníkov nasvedčujú staršie listiny, neznamená to, že neskoršími
právnymi skutočnosťami nemohol byť pôvodný stav dotknutý a nemohlo dôjsť k zmene
pôvodných vlastníckych vzťahov. Súd prvého stupňa v danom prípade nepostupoval správne,
lebo sa obmedzil len na zistenie, že novovzniknuté parcely boli vytvorené z pôvodných
pozemkovoknižných parciel a pri ich identifikácii v rámci ROEP boli nesprávne zapísané
v prospech žalovanej strany. I keď uvedené zistenie zodpovedá skutočnosti, nerieši otázku
podstatnú pre toto konanie – kto je v súčasnosti vlastníkom sporných častí pozemkov.
Rozhodnutím súdu prvého stupňa v dôsledku týchto nesprávností došlo k tomu, že nie
je zohľadnený ani dlhodobo nastolený užívací stav, ktorý účastníci rešpektovali.
Po doplnení dokazovania spôsobom uloženým v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 4. mája 2010 č.k. 17 C 194/2005-315 žalobu zamietol s odôvodnením, že určenie, ktorého sa žalobca v konaní domáhal, by nerešpektovalo
dlhodobé užívacie vzťahy účastníkov konania, a to ani pokiaľ ide o tie časti nehnuteľností,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Požadované určenie by nevyriešilo spor účastníkov,
naopak, viedlo by k možnosti ďalších súdnych sporov. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odložil súd na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. mája 2011
sp. zn. 17 Co 165/2010 napadnutý rozsudok zmenil, pričom určil, že žalobca je vlastníkom
a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území H., ktoré
sa nachádzajú v Obci S. a boli vytvorené geometrickým plánom Ing. M. Č. č. X. overeným
Správou katastra Zvolen 27. júna 2005 pod č. X. a sú označené nasledovne: a/ C-KN parcela
č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 1/ vo výmere X. m² z
E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v celosti,, b/
C-KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 2/ vo
výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X.
v celosti, c/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy (dvor) vo výmere X. m², ktorá bola
vytvorená dielom 8/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v celosti, d/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy (spoločný dvor)
vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 7/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X.
zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/2, e/ C-KN parcela č.
X. – záhrady vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 13/ vo výmere X. m² z E-KN
parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/2, f/ C-
KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 11/ vo
výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X.
v podiele 1/2. Odvolací súd zároveň zamietol žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva v 1/2
k C-KN parcele č. X. – záhrady vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 5/ vo výmere
X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X..
V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, že žalobca preukázal svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a vo veci je aktívne legitimovaný;
žalovaná je pasívne vecne legitimovaná. Zhrnul, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že
je výlučným vlastníkom parciel zodpovedajúcich pozemkovoknižnej parcele č. X. (titulom
dedenia po otcovi), ďalej výlučným vlastníkom tej časti pozemkovoknižnej parcely č. X., na
ktorej stojí rodinný dom súpisného č. X. (titulom reálnej deľby pôvodných podielových
spoluvlastníkov spred roku 1950 a dedenia po otcovi) a podielovým spoluvlastníkom 1/2 tej
časti pozemkovoknižnej parcely č. X., ktorá zodpovedá spoločnému dvoru a záhradám okolo
spoločného dvora (titulom dedenia po otcovi). Žalovaná sa bránila tým, že pôvodné
pozemkovoknižné parcely boli predmetom dohody pôvodných podielových spoluvlastníkov,
ktorá mala právne dôsledky nielen čo do užívania, ale aj vlastníctva rozdelených častí. Obaja
účastníci zhodne potvrdili, že časť pozemkovoknižnej parcely č. X. bola v minulosti
rozdelená tak, že časti pozemkov pod rodinnými domami nadobudli vlastníci rodinných
domov; časť parcely č. X., ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele č. X. užívala výlučne len
rodina žalovanej. Ostatné časti pozemkovoknižnej parcely č. X. boli užívané spoločne bez
reálneho vyčlenenia určitých častí. Znaleckým dokazovaním vykonaným súdom ustanoveným
znalcom JUDr. P. K., ktorý potvrdil závery prijaté znalcom Ing. M. Č., bolo preukázané, že
v procese tvorby ROEP bola pôvodná pozemkovoknižná parcela X. nesprávne identifikovaná.
Táto pozemkovoknižná parcela bola podľa zápisu B3 v pozemnoknižnej vložke č. X.
v katastrálnom území H. vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalobcu na podklade
kúpnej zmluvy z 19. januára 1943. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by ona alebo jej
právni predchodcovia nadobudli k tejto pozemkovoknižnej parcele vlastnícke právo.
Geometrickým plánom Ing. M. Č. boli z pôvodných parciel E-KN č. X. a E-KN č. X. nanovo
vytvorené viaceré parcely, ktoré sú na liste vlastníctva č. X. vedené na žalovanú. Pokiaľ ide o novovytvorené parcely č. X. a č. X., ktoré sa čiastočne kryjú s pozemkovoknižnou parcelou
č. X., odvolací sú poukázal na to, že podľa ústnej dohody (existenciu a obsah ktorej účastníci
nespochybňovali) sa právni predchodcovia žalobcu a žalovanej ako podieloví spoluvlastníci
tejto pozemkovoknižnej parcely dohodli na jej reálnej deľbe tak, že pozemok pod domom
súpisného č. X. prípadne právnym predchodcom žalobcu a pozemok pod domom súpisného č.
X. prípadne právnym predchodcom žalovanej. Vlastnícke právo k parcelám č. X. a č. X.
nadobudol žalobca právnym titulom vydržania podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka so
započítaním doby držby tejto parcely jeho právnym predchodcom P. B.. K časti
pozemkovoknižnej parcely č. X. (spoločný dvor) vymedzenej v geometrickom pláne Ing. M.
Č. ako parcela č. X., X., X. odvolací súd uviedol, že právni predchodcovia účastníkov ešte aj
v roku 1961 a aj v roku 1981 sa správali ako jej podieloví spoluvlastníci; dôkazom
o nezrušení ich podielového spoluvlastníctva je aj kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej
zápisnice registrovanej Štátnym notárstvom Zvolen pod R I 273/1981. Ak teda v dôsledku
nesprávne vyhotoveného ROEP v roku 1998 nebol právny predchodca žalobcu zapísaný ako
podielový spoluvlastník E-KN parcely č. X., hoci bol podielovým spoluvlastníkom
pozemkovoknižnej parcely X., z ktorej bola E-KN parcela č. X. vytvorená, bolo potrebné
určiť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov vymedzených novovytvoreným
parcelami č. X., č. X. a č. X. v podiele 1/2. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho práva
žalobcu k týmto nehnuteľnostiam je vydržanie so započítaním vydržacej doby jeho právnym predchodcom v zmysle § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Rozsah spoluvlastníckeho
podielu k parcelám č. X., X. a X. ustálil odvolací súd podielom 1/2, i keď spoločný dvor
podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. X. prináležal aj k pozemkovoknižnej parcele č.
X. vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. Odvolací súd pri tom vzal na
zreteľ, že podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru, ktorý mal slúžiť spoločným potrebám
vlastníkov domov, neboli v pozemkovej knihe určené. Spoločný dvor slúži tomuto účelu
dodnes. Aj v prípade spoločného dvora odvolací súd konštatoval, že právnym titulom je
vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) so započítaním držby právneho predchodcu
žalobcu (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V časti o určenie spoluvlastníckeho práva
žalobcu k novovytvorenej parcele č. X. v podiele 1/2 odvolací súd žalobu zamietol
s odôvodnením, že vlastnícke právo k nej nadobudla žalovaná, a to tiež právnym titulom
vydržania so započítaním doby držby uvedenej parcely jej právnym predchodcom podľa
§ 134 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním s tým, že
je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. a opodstatnené preto, lebo smeruje proti rozhodnutiu
spočívajúcemu na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa
jej názoru odvolací súd predovšetkým nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tak Ing. M. Č., ako aj Ing. P. K. pri ohliadke
nehnuteľností uviedli, že nezisťovali užívacieho stavy k predmetu sporu, lebo to nebolo ich
úlohou. Z ohliadky vyplynulo, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel, neboli by rešpektované
dlhodobé užívacie vzťahy účastníkov konania, a to ani v tých častiach, ktoré nie sú medzi
nimi sporné. Skutočnosť, že pozemkovoknižné nehnuteľnosti, z ktorých boli vytvorené nové
parcely, boli prípadne zapísané v prospech právneho predchodcu žalobcu a neskôr v dôsledku
nesprávnej identifikácie zapísané na žalovanú, ešte sama o sebe nepostačuje na preukázanie
dôvodnosti žalobcovej žaloby. Postup, ktorý zvolil žalobca akýmsi prepočtom plôch
a spôsobu priebehu hraníc bývalých pozemkovoknižných parciel, nemôže tvoriť základ pre
určenie vlastníckych práv účastníkov konania.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Podľa
jeho názoru v konaní náležite preukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žalovaná ničím nedoložila svoje tvrdenia o zmenách vo vlastníckych vzťahoch bez ich premietnutia do pozemkovej knihy a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ
namietala, že sa malo prihliadať na užívacie vzťahy, žalobca pripomenul, že úlohou geodeta
a súdneho znalca nebolo tieto vzťahy zisťovať, ale odhaliť chyby, ku ktorým došlo v procese
tvorby ROEP a poukázať na možnosti ich nápravy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či na základe dovolania možno napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podrobiť dovolaciemu
prieskumu.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok. Dovolanie proti rozsudku
je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
2. V uvedených ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrená objektívna
stránka prípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho
dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti
rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné
Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti dovolania viaže na osobu konkrétneho
dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod,
ktorý ho oprávňuje podať dovolanie; takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím
odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená
ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tiež R 50/1999). Záver o tom, že podané dovolanie
je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako
aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti
predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací súd dospeje
k záveru, že dovolateľ nie je z určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie
je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky
niektorého z rozhodnutí uvedených v § X. až § 239 O.s.p.).
Pokiaľ ide o dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola
žaloba zamietnutá (t.j. čo do určenia žalobcovho podielového spoluvlastníctva k C-KN
parcele č. X.), dovolací súd vychádzal z toho, že žalovaná nemôže byť týmto výrokom
negatívne dotknutá (proti nej smerujúca žaloba bola v tejto časti zamietnutá) a že teda
v uvedenom rozsahu je dovolanie podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nie je subjektívne oprávnený. Dovolací súd k tomu iba ako poznámku dodáva, že
jej dovolanie proti výroku zamietajúcemu žalobu je navyše aj objektívne neprípustné, lebo čo do určenia spoluvlastníctva k tejto parcele prvostupňový aj odvolací súd rozhodli rovnako
(oba súdy žalobu čo do určenia spoluvlastníckych práv k tejto parcele zamietli, takže tu nejde
o zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok, ktorý nemá
znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p.).
Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej v časti, ktorá smeruje
proti výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietajúcemu žalobu v časti týkajúcej sa určenia
spoluvlastníctva k parcele C-KN č. X.. S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol k
odmietnutiu dovolania v tejto časti, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou výroku
rozsudku odvolacieho súdu napadnutého touto časťou dovolania.
3. Na rozdiel od vyššie uvedeného je zvyšná časť dovolania žalovanej nielen
subjektívne, ale v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. aj objektívne prípustná. V tejto časti ide
o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu tak po formálnej, ako aj po materiálnej stránke.
V súlade s Občianskym súdnym poriadkom možno dovolanie odôvodniť len
niektorým z tzv. dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že dovolací súd preskúma
rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (procesne
prípustným dovolaním). Z druhej vety tohto ustanovenia vyplýva pre dovolací súd povinnosť
prihliadnuť na vady konania uvedené v § 237 O.s.p. a iné vady konania majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj vtedy, keď neboli uplatnené v dovolaní.
4. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Žalovaná v dovolaní nenamietala existenciu niektorej z procesných vád konania
uvedených v § 237 O.s.p. a žiadna z nich v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
5. Inou vadou je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Pokiaľ je dovolanie procesne
prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší rozsudok odvolacieho
súdu.
Žalovaná v dovolaní netvrdila, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a vada tejto povahy v konaní pred dovolacím súdom ani nevyšla najavo.
6. Z dovolania vyplýva názor žalovanej, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
6.1. Žalovaná v dovolaní namieta, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje
samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba na určenie práva nemôže obstáť a ktorý sám
osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto žaloby (viď rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 91/2006), skúmal dovolací súd prednostne opodstatnenosť tejto námietky
žalovanej.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení,
či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne
úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
(ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny
záver zaujal najvyšší súd napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný
v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že na požadovanom určení,
a to v celom rozsahu, je naliehavý právny záujem, lebo žalobca, tvrdiac, že
je (spolu)vlastníkom sporných pozemkov, popiera (spolu)vlastnícke práva žalovanej a žiada
určiť, že tieto práva patria jemu.
Dovolací súd sa s týmto právnym záverom odvolacieho súdu stotožňuje iba sčasti.
6.2. Žalobca v žalobe podanej v roku 2005 uviedol, že v roku 1998 sa v katastrálnom
území H. vyhotovoval ROEP, v rámci ktorého pozemkovoknižné parcely č. X., X. a X. boli
identifikované ako E-KN parcely č. X., X., pričom ale – v dôsledku ich chybnej identifikácie
vyhotoviteľom ROEP – sa nesprávne zaevidoval vlastnícky vzťah k niektorým z nich
v prospech právneho predchodcu žalovanej. V priebehu konania žalobca svoju argumentáciu spresnil na odvolacom pojednávaní uskutočnenom 9. septembra 2009. Pri konkretizácii toho,
čo je podľa jeho názoru sporné (v čom spočíva spor medzi ním a žalovanou) a čo žiada určiť,
uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva iba k tým parcelám označeným
v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. M. Č., ktoré boli vytvorené z pozemkovoknižnej
parcely č. X., resp. „nie je spor a ani sa nedomáha určenia vlastníckeho práva
k pozemkovoknižnej parcele č. X.“. Dodal tiež, že z parcely č. X. „jeho rodina nevlastnila
žiadny podiel“ (viď č.l. 263 a 264 spisu). Na tejto konkretizácii nezmenil nič ani v rámci
ohliadky nehnuteľností 12. marca 2010 (viď č.l. 284 spisu), ani na pojednávaní 4. mája 2010
(č.l. 309 spisu).
6.3. V zmysle listinného dôkazu – „znaleckého posudku č. X.“ Ing. M. Č. z 25. júla
2004 boli z pozemkovoknižnej parcely č. X. vytvorené
a) diel č. 1 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.4.,
b) diel č. 3 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.5.,
c) diel č. 5 (t.j. parcela č. X.) – k tomu viď 6.6.,
d) diel č. 11 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.7.
6.4. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k názoru, že pokiaľ ide
o diel č. 1, súdmi zistené skutkové okolnosti dávali odvolaciemu súdu dostatok podkladov
pre právny záver, že táto časť sporných pozemkov je vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
a to vzhľadom na reálnu deľbu na základe dohody niekdajších podielových spoluvlastníkov
podľa Uhorského obyčajového práva platného do 31. decembra 1950 (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Úr. sb.) a vydržanie v prospech žalobcu so započítaním
držby jeho právnych predchodcov.
6.5. Treba poznamenať, že žalobca v konaní nežiadal určiť, že je (spolu)vlastníkom
časti nehnuteľnosti označenej ako diel č. 3 (pozemok, na ktorom stojí dom žalovanej), preto
sa výroková časť rozsudku odvolacieho súdu ani netýkala tejto časti nehnuteľnosti.
6.6. K časti sporných nehnuteľností, ktorá bola označená ako diel č. 5, bola žaloba
o určenie (spolu)vlastníckych práv žalobcu zamietnutá tak prvostupňovým, ako aj odvolacím
súdom; správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o tom nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť dovolaciemu prieskumu (viď vyššie bod 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia
dovolacieho súdu).
6.7. Diel č. 11 (t.j. C-KN parcela č. X.) je podľa posudku Ing. M. Č. vytvorená
výlučne z pozemkovoknižnej parcely č. X.. Podľa tohto posudku sa na časti dielu č. 11, ale aj
dielov č. 7 a 9 (t.j. parciel č. X. a č. X.) nachádza hospodárska budova, ktorá bola podľa
tvrdenia žalovanej strany predneseného na ohliadke nehnuteľností (viď č.l. 286 spisu)
v minulosti postavená a užívaná výlučne právnymi predchodcami žalovanej.
Možno dôvodne predpokladať, že ak pozemok pod touto stavbou bude sčasti
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej (C-KN parcely č. X. a č. X.) a sčasti vo
vlastníctve žalovanej (C-KN parcele č. X.), je len otázkou času, kedy spornosť vlastníckych
práv účastníkov tohto konania povedie k začatiu iného občianskeho súdneho konania
(napríklad konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Vzhľadom na
reálnosť tohto predpokladu sa javí, že otázka určenia spoluvlastníckych práv žalobcu k C-KN
parcele č. X. nepovedie k celkovému a konečnému usporiadaniu vzťahov k dotknutým
nehnuteľnostiam a že má iba predbežný charakter pre iné konanie.
Dovolací súd pripomína, že naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) sa viaže
na konkrétny určovací petit; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným
nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že záver odvolacieho súdu,
podľa ktorého žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení jeho spoluvlastníctva
k C-KN parcele č. X., nemá oporu v doterajších skutkových zisteniach.
6.8. Diel č. 2 (t.j. parcela č. X.) a diel č. 8 (t.j. parcela č. X.) boli vytvorené
z pozemkovoknižnej parcely č. X., ku ktorým ale žalobca – v zmysle jeho spresňujúceho
vyjadrenia (č.l. 264 spisu) nežiadal určiť spoluvlastníctvo.
Záver odvolacieho súdu, že žalobca má naliehavý právny záujem aj pokiaľ ide o toto
určenie, preto dovolací súd nepovažuje za správny. Treba dodať, že ak je hranica niektorého
pozemku nejasná, avšak nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva, možno tento stav odstrániť
opravou chyby v katastrálnom operáte uskutočnenou v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Len ak je hranica pozemku sporná, ide o vlastnícky
spor, o ktorom rozhoduje súd.
6.9. V zmysle listinného dôkazu – „znaleckého posudku č. X.“ Ing. M. Č. z 25. júla
2004 boli diely č. 4, 7 a 13 – spoločný dvor – vytvorené z pôvodných pozemkovoknižných
parciel č. X. a X..
Odvolací súd neurčil (spolu)vlastníctvo k dielu č. 4.
Určenie spoluvlastníctva žalobcu k dielu č. 7 (t.j. C-KN parcele č. X.) a dielu č. 13 (t.j.
C-KN parcele č. X.) v podiele 1/2 odôvodnil odvolací súd tým, že k tejto časti sporných
nehnuteľností sa ako k predmetu spoluvlastníctva správali niekdajší spoluvlastníci aj v roku
1961. Svedčí o tom žalobcom predložený zápis o riešení sporu medzi podielovými
spoluvlastníkmi Okresným národným výborom vo Zvolene zo 7. februára 1961 (č.l.
2X.spisu). Odvolací súd v súvislosti s tým poukázal na to, že spoločný dvor bol v podielovom
spoluvlastníctve od vchodu cez bránu v miestach, kde je v súčasnosti predzáhradka žalobcu,
až po zadnú časť smerom k hrádzi a rieke Hron. Pri riešení tohto sporu sa podieloví
spoluvlastníci dohodli, že prechod ku Hronu je spoločný a právny predchodca žalovanej
nebude brániť rodine právneho predchodcu žalobcu, aby tento vchod používala. „Rozsah
spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru (parcelám č. X., X. a X.) ustálil odvolací súd
v pomere 1/2, i keď spoločný dvor podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. X. prináležal aj
k pozemnoknižnej parcele č. X. vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej v celosti,
pretože podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru v pozemkovej knihe neboli určené.
Spoločný dvor nebol v pozemkovej knihe zapísaný pod zvláštnym parcelným číslom
v samostatnej pozemnoknižnej vložke s vyznačením podielov ideálnych podielových
spoluvlastníkov, ale v celosti vo vložke č. X. a vo vložke č. X. ako patriaci vlastníkom
domovej nehnuteľnosti“. K tomu odvolací súd dodal, že titulom nadobudnutia žalobcovho
podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 k tejto časti je vydržanie podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po otcovi žalobcu
so započítaním jeho držby podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom
podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru boli určené v súlade s § 137 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Správnosť takéhoto konštatovania odvolacieho súdu (predovšetkým čo do jednej
z podmienok vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka – dobromyseľnosti držby) ale
spochybnil samotný žalobca, ktorý na už spomenutom odvolacom pojednávaní (č.l. 263 a 264
spisu) uznal, že „z parcely č. X. jeho rodina nevlastnila žiadny podiel“. Pokiaľ v súvislosti
s tým uviedol, že „časť parcely č. X. tvorila aj spoločný dvor“, treba toto jeho vyjadrenie
podľa všetkého interpretovať tak, že sa netýkalo (spolu)vlastníckeho stavu, ale iba užívacieho
stavu – tak, ako to, napokon, vyplýva aj z vyššie citovaného zápisu o riešení sporu medzi
podielovými spoluvlastníkmi Okresným národným výborom vo Zvolene zo 7. februára 1961
(č.l. 265 spisu). Pri úplne jednoznačnom konštatovaní žalobcu o tom, že jeho rodina
nevlastnila žiadny podiel parcely č. X., nemôžu byť pochybnosti o tom, že výsledkom riešenia
sporu v roku 1961 bolo dohodnutie (iba) istého užívacieho stavu, ktorý nemal žiadny dopad
na dovtedajšie ani následné vlastnícke pomery.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu preto odvolací súd v tejto časti založil svoje
rozhodnutie na nesprávnom právnom závere.
7. Z dôvodov vyššie uvedených v bode 2. najvyšší súd dovolanie odmietol v časti,
v ktorej bol tento opravný prostriedok žalovanej podaný osobou, ktorá nie je subjektívne
oprávnená napadnúť rozsudok odvolacieho súdu (podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu.
Najvyšší súd z dôvodu uvedeného v bode 6.4. dovolanie žalovanej zamietol v časti
smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa
zmenený tak, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako C-KN parcela
č. X..
Z dôvodov uvedených v bodoch 6.7. až 6.9. najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu
vo zvyšných častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. l a 3 O.s.p.).
8. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo
zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,
záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková