3Cdo/223/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ A. Z. a 2/ G. Z. oboch trvale bytom v E. a zastúpených JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom v Košiciach, Štúrova 19, proti žalovaným 1/ Z. M. a 2/ R. M. obom trvale bytom v E. a zastúpeným JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom v Košiciach, Wurmova 1131/4, o zaplatenie 1.627,90 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19C/204/ 2014, o dovolaní žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2017 sp.zn. 5Co/180/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. decembra 2016 č.k. 19C/204/2014-144 rozhodol, I. že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu spolu vo výške 1.408 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 9. augusta 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných ktorémukoľvek zo žalobcov povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia zaniká; II. že žalobu o zaplatenie 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.408 € za obdobie od 11. júla 2014 do 8. augusta 2014 zamieta; III. že konanie v prevyšujúcej časti zastavuje; IV. že žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 72% a V. že štátu priznáva náhradu vynaložených výdavkov vo výške 70,86 € vo vzťahu k žalobcom, ktorí sú povinní priznanú sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice I (vo výroku bližšie neoznačený) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 10. októbra 2017 sp. zn. 5Co/180/2017 odvolanie žalovaných podľa § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“)ako oneskorene podané odmietol a žalobcom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovaným doručený 13. januára 2017, odvolacia lehota začala plynúť 14. januára 2017 a uplynula 28. januára 2017, ktorý deň pripadol na sobotu, preto posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol pondelok 30. januára 2017. Nakoľko žalovaní podali odvolanie osobne na súde až 1. februára 2017, odvolanie bolo podané oneskorene.

3. Žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z toho, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Uviedli, že svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie ospravedlnili, ale súd uzavrel, že svoju neúčasť ospravedlnili neskoro. Navrhli, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ak súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C.s.p.). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste taký postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) uvádza nasledovné :

5. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Dovolatelia označili, že napádajú uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol podané odvolanie ako oneskorené, avšak v podanom dovolaní nespochybňujú skutočnosti a časové údaje, z ktorých vychádzal odvolací súd pri prijímaní záveru o tom, že odvolanie nebolo podané v odvolacej lehote. Svoje tvrdenia smerujú k tomu, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, keď rozhodol vo veci samej v neprítomnosti žalovaných, ktorí tvrdia, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili včas. Argumentácia dovolateľov smeruje len k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie (nie odvolacieho súdu). Podľa obsahu dovolania teda dovolacie dôvody smerujú proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré nie je rozhodnutím voči ktorému je dovolanie v zmysle § 420 C.s.p. prípustné.

7. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala už pred účinnosťou C.s.p. záver, podľa ktorého o znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho konania ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, prípadne aj 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013 či 3 Cdo 98/2015). 8. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti C.s.p. dospieť k záveru, že o procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. ide tiež v prípade procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie, i keď pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady. Dovolací súd preto skúmal, či procesný postup odvolacieho súdu nevykazuje znaky predmetnej vady zmätočnosti.

9. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastalaskutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní prevzali rozsudok súdu prvej inštancie 13. januára 2017. Lehota na podanie odvolania proti takémuto rozhodnutiu im preto začala plynúť nasledujúci deň (14. januára 2017). Koniec 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol - ako to správne uzavrel i odvolací súd - na sobotu 28. januára 2017, ktorý bol však dňom pracovného pokoja, preto sa posledným právnym dňom lehoty stal najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 30. januára 2017. Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie osobne na súde prvej inštancie 1. februára 2017 (č.l. 155 spisu), teda po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 362 ods. 1 C.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odmietol dôvodne.

12. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd odmietnutím odvolania neznemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaní tak neopodstatnene uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. K námietkam dovolateľov voči postupu súdu prvej inštancie možno pritom dodať len toľko, že týmito sa dovolací súd zaoberať nemohol, keďže primárnym predmetom dovolacieho prieskumu a obraznou vstupnou bránou k dovolateľmi požadovanému prieskumu je rozhodnutie (a postup) odvolacieho súdu, v ktorom ale žiadne nedostatky (tu i odhliadajúc od ich nevytýkania) zistené neboli. Podľa § 447 písm. c/ C.s.p. preto muselo byť dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuté.

13. Rozhodnutie o trovách konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.