3 Cdo 223/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   3 Cdo 37/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi F. B., narodenom X., naposledy bývajúcemu v D., zomrelom X., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. D 550/1994, o dovolaniach Ing. F. B., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. E. J., advokátom Advokátskej kancelárie J., s.r.o. so sídlom v B., proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen   z 26. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 26. januára 2000 č.k.   D 550/1994-98 z a s t a v u j e.

  Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000 o d m i e t a.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 26. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 v dedičskej veci po poručiteľovi F. B., zomrelom X. určil všeobecnú   cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa výšky dedičských podielov a súpisu aktív a pasív pre Mgr. R. B. v 3/4 a Ing. F. B. v 1/4 a rozhodol o výške odmeny notárky a jej hotových výdavkov.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obaja dedičia. Mgr. R. B. zobral odvolanie podaním z 9. marca 2000 späť a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. mája 2000 3 Cdo 37/2012

sp. zn. 13 Co 1175/2000 odvolacie konanie zastavil. O odvolaní dediča   Ing. F. B. (č.l. 115 spisu) krajský súd doposiaľ nerozhodol.

Dedič Ing. F. B. podal proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 26. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 ako i proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. mája 2000   sp. zn. 13 Co 1175/2000 dovolanie. V dovolaní proti uzneseniu okresného súdu namietal nesprávne vykonané dokazovanie ako i nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a žiadal, aby dovolací súd toto uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. V dovolaní proti uzneseniu krajského súdu namietal nesprávny postup súdu, ktorý posudzoval platnosť závetu po poručiteľke V. B. (jeho matke) v konaní vedenom   na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15 C 273/1997.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 26. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 vzal na zreteľ ustanovenie   § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu   na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý musí mať za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení   s § 243c O.s.p.).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil 3 Cdo 37/2012

nadobudnutie dedičstva dedičom. Napadnuté je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré   (viď vyššie) nie je spôsobilým predmetom dovolania. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil.

II. Pokiaľ ide o dovolanie dediča Ing. F. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. proti nemu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu   na prerušenie konania podľa § 109   ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide   o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu   na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide   o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Keďže napadnutým je uznesenie, ktoré nie   3 Cdo 37/2012

je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.   sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré   sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,   f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu (ktorý zastavil odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania dedičom Mgr. R. Bencim)   a jeho dovolacie námietky smerujú proti vyporiadaniu dedičstva uznesením Okresného súdu Zvolen z 26. januára 2000 č.k. D 550/1994-98 ako i určeniu neplatnosti závetu poručiteľky V. B. (jeho matky) rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 26. januára 1999 č.k. 15 C 273/1997-99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. apríla 1999 sp. zn.   17 Co 623/1999. Takéto námietky, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi v iných rozhodnutiach, než ktoré sú predmetom   daného dovolacieho prieskumu, dovolací nemôže ani v procesne prípustnom dovolaní, o ktorý prípad však v prejednávanej 3 Cdo 37/2012

veci nejde, zohľadniť a na ne pri rozhodovaní o dovolaní proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolacie konanie zastavené, prihliadnuť.

Keďže prípustnosť dovolania Ing. F. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2000 sp. zn. 13 Co 1175/2000 nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa §   243b ods. 5 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková