3Cdo/221/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému R. N., trvale bytom v V., o zaplatenie 1.964,38 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 7C/625/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. októbra 2018 sp.zn. 9Co/257/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. V danom spotrebiteľskom spore sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala plnenia zo zmluvy o úvere.

2. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. apríla 2017 č.k. 7C/625/2015-36 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.964,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.964,38 € od 3. októbra 2013 do zaplatenia, všetko do 30 dní; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Na odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 23. októbra 2018 sp.zn. 9Co/257/ 2017 rozsudok súdu prvej inštancie vo výslovne napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania potvrdil a vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Podľa jej názoru spočíva napádané rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako celok a rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu II. výroku zrušiť a vecvrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný dovolací návrh nepodal.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) uvádza nasledovné :

7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 422 ods. 1 C.s.p. však dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa § 422 ods. 2 C.s.p. potom na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

9. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 2019, bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ako R 29/2019) uverejnené uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2018 sp.zn. 6 Cdo 80/2017 s touto právnou vetou: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ“. To znamená, že ak je dovolateľom neúspešný dodávateľ, vzťahuje sa na prípustnosť jeho dovolania ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p.

10. Na právnych záveroch vyjadrených v takomto judikáte spočívajú aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 124/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 139/2018, 6 Cdo 125/2018, 6 Cdo 148/2018, 7 Cdo 181/2018, 7 Cdo 207/2018, 7 Cdo 240/2018, 7 Cdo 279/2018 či 7 Cdo 48/2019).

11. Vec prejednávajúci senát, stotožňujúci sa s interpretáciou § 422 ods. 1 a 2 C.s.p., podanou v judikáte R 29/2019, konštatuje, že v prejednávanej veci v čase začatia dovolacieho konania (19. novembra 2018) jeho predmetom bola zvyšná časť príslušenstva - 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.964,38 € od 3. októbra 2013 do zaplatenia, teda suma 2.039,16 € (96,39 € za 90 z 365 dní roka 2013 + 390,91 € x 4 za 4 ucelené roky 2014 - 2017 + 379,13 € za 354 z 365 dní roka 2018), úroky z omeškania 3,50 € a úrok 185,68 €; spolu teda suma 2.228,34 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (14. decembra 2015) bola 380 € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015). Odvolací súd teda rozhodoval dovolaním napádaným výrokom o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (2.228,34 € < 3.800 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. vylúčená.

12. Najvyšší súd pre úplnosť poznamenáva, že dovolanie proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania nie je prípustné podľa § 420 C.s.p. (viď R 73/2018), ale ani podľa § 421 ods. 1 C.s.p. (lebo ho vylučuje § 421 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. m/ C.s.p.).

13. So zreteľom na práve uvedené najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3veta druhá C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.