UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31575951, proti žalovanému Y. F. bývajúcemu v V., o zaplatenie 1 940,41 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 18 C 6/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. augusta 2018 sp.zn. 6 Co 151/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. V danom spotrebiteľskom spore sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala plnenia zo zmluvy o úvere.
2. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. marca 2017 č.k. 18 C 6/2016-112 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 075,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2 073 € od 7. decembra 2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Na odvolanie žalobkyne proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (zaplatenie 19,9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 940,41 € od 7. decembra 2012 do zaplatenia), Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 21. augusta 2018 sp.zn. 6 Co 151/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku („ďalej len „CSP“), Podľa jej názoru spočíva napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
5. Žalovaný sa k dovolaniu v písomnej forme nevyjadril.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. V zmysle § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa § 422 ods. 2 CSP je na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
9. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 2019, bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého bude v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky uverejnené rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 6 Cdo 80/2017 s touto právnou vetou: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ CSP) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ“. To znamená, že ak je dovolateľom neúspešný dodávateľ, vzťahuje sa na prípustnosť jeho dovolania § 422 ods. 1 písm. a/ CSP.
10. Na právnych záveroch vyjadrených v uvedenom rozhodnutí spočívajú aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 124/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 139/2018, 6 Cdo 148/2018, 6 Cdo 125/2018, 7 Cdo 181/2018, 7 Cdo 207/2018, 7 Cdo 240/2018, 7 Cdo 279/2018, 7 Cdo 48/2019, 8 Cdo 162/2018).
11. Vec prejednávajúci senát, stotožňujúci sa s interpretáciou § 422 ods. 1 a 2 CSP podanou v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 80/2017, konštatuje, že v danom prípade je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky - úrok 19,90 % ročne zo sumy 1 940,41 € od 7. decembra 2012 do zaplatenia. V čase začatia dovolacieho konania (10. októbra 2018) výška príslušenstva predstavovala sumu 2 256,55 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (30. decembra 2014) bola 352 € (§ 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 520 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ CSP vylúčená.
12. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách nie je prípustné podľa § 420 CSP (viď R 73/2018), ale ani podľa § 421 ods. 1 CSP (lebo ho vylučuje § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP).
13. So zreteľom na uvedené najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.