3 Cdo 211/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L., s.r.o., so sídlom   v B., IČO: X., zastúpeného M., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti odporkyni J. C.,

bývajúcej v B., o ochranu   dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. 11 C 155/1996, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 25. februára 2009, sp. zn. 4 Co 583/2006, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. o d m i e t a   dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

z 25. februára 2009 sp. zn. 4 Co 583/2006, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2006 č.k. 11 C 155/1996-243 v časti, ktorou bola

odporkyni uložená povinnosť strpieť na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenie

v Obchodnom vestníku.  

2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2009 sp. zn.  

4 Co 583/2006

a/ vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu   Bratislava V zo 14. marca

2006 č.k. 11 C 155/1996-243 v časti, ktorou bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť

navrhovateľovi 1 659,69 € (50 000 Sk) tak, že návrh zamietol,

b/ vo výroku o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.  

3. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V po zrušení jeho prvšieho rozsudku z 23. marca 2003  

č.k. 11 C 1555/1996-159 uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2004  

sp. zn. 4 Co 297/2003, 4 Co 394/2004 rozhodol rozsudkom zo 14. marca 2006 č.k.  

11 C 155/1996-243, ktorým odporkyni opätovne uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku strpieť na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia v Obchodnom vestníku v znení

„V T. e. inzertnom, propagačnom a informačnom bulletine, výtlačku č. 8, rok 1995 som dala

na uverejnenie oznam, v ktorom som uviedla, že francúzska spoločnosť   L.,

s.r.o. je v omeškaní s plnením záväzkov vo vzťahu k bývalým a jej súčasným klientom.

Nakoľko táto informácia sa nezakladá na pravde, z toho dôvodu sa hlboko ospravedlňujem

firme L., s.r.o. za zásah do jej zákonom chránených práv“. Odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi 50 000 Sk titulom primeraného peňažného zadosťučinenia a vo zvyšku návrh

zamietol (v rozsahu 150 000 Sk). Ďalej odporkyňu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 76 962,50 Sk. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na nečinnosť odporkyne v konaní vychádzal z dôkazov produkovaných   navrhovateľom, ktorými mal preukázané, že

tvrdenia odporkyne zverejnené v predmetnom bulletine č. 8 v roku 1995 o tom, že

navrhovateľ je francúzskou spoločnosťou a že je v omeškaní s plnením záväzkov voči

bývalým a súčasným klientom, sú nepravdivé. Vyššie uvedené nepravdivé tvrdenia

predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa, preto súd

jeho návrh na uloženie povinnosti odporkyne strpieť zverejnenie ospravedlnenia v znení

uvedenom vo výrokovej časti rozsudku považoval za dôvodné. S prihliadnutím na okolnosti a

závažnosť vzniknutej ujmy súd uverejnenie ospravedlnenia mal za nepostačujúce, a preto

odporkyni uložil aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50 000 Sk titulom finančného

zadosťučinenia za tento neoprávnený zásah do práva na ochranu jeho dobrej povesti, vo

zvyšku návrh v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 3

O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 25. februára 2009  

sp. zn. 4 Co 583/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej

sa priznania finančného zadosťučinenia zmenil tak, že návrh zamietol.   V ostatnej časti vo

veci samej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku rozsudku v časti  

o priznanie peňažného zadosťučinenia uviedol, že satisfakcia vo forme ospravedlnenia je

v danom prípade postačujúca vzhľadom na charakter zásahu, okolnosti, za ktorých k nemu

došlo, ako aj trvanie nepriaznivého následku, ktorý navrhovateľ navyše ničím nepreukázal.

V časti výroku o povinnosti odporkyne strpieť zverejnenie ospravedlnenia, odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych dôvodov potvrdil, keď

dospel k záveru, že najmä tvrdenia odporkyne o omeškaní navrhovateľa s plnením jeho

záväzkov sú objektívne spôsobilé navrhovateľovi privodiť ujmu na jeho dobrej povesti

a odporkyňa pravdivosť týchto tvrdení v   konaní nepreukázala. Vo výroku o náhrade trov

konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) vzhľadom na

čiastočný úspech navrhovateľa v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa  

§ 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa aj v odvolacom konaní.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci  

(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K inej vade konania došlo tým, že odvolací súd nezastavil konanie o odvolaní odporkyne, napriek tomu, že nezaplatila súdny poplatok za odvolanie

proti rozsudku súdu prvého stupňa a tiež tým, že odvolací súd prekročil rozsah a dôvody

odvolania podaného odporkyňou a vychádzal zo skutočností, ktoré nemali oporu vo

vykonanom dokazovaní, ku ktorým sa navrhovateľ nemohol vyjadriť. Odporkyňa v odvolaní

uviedla iba odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.; iný odvolací dôvod z obsahu

jej odvolania nemožno vyvodiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nebol oprávnený

preskúmavať napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, najmä nebol oprávnený opakovane

hodnotiť skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,

ani opakovane právne posudzovať vec. Dovolateľ namietal tiež vecne nesprávne závery

odvolacieho súdu, ktorými odôvodnil zamietnutie primeraného peňažného zadosťučinenia.

Poukázal na to, že predpokladom pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch je neoprávnený

zásah objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie dobrej povesti právnickej

osoby, pričom spôsobilosť zásahu v uvedenom prípade potvrdil súd prvého stupňa aj odvolací

súd. V rozpore so skutkovými zisteniami je aj záver odvolacieho súdu, že nebola preukázaná

existencia závažných následkov zásahu. Trval na tom, že výška požadovaného peňažného zadosťučinenia (200 000 Sk) je primeraná preukázaným následkom zásahu a zodpovedá

rozsahu podnikateľskej činnosti, ktorú v tom čase navrhovateľ vykonával. Z uvedených

dôvodov navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu „zrušiť a konanie

zastaviť“ a priznať mu náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania. V prípade, ak by

dovolací súd nesúhlasil s týmto návrhom, žiadal zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutom rozsahu a rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a odporkyni

uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho aj dovolacieho konania.  

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť. Uviedla, že

odvolací súd v rozhodnutí „spravodlivo“ vyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase

uverejnenia predmetného oznamu iba začínajúcou spoločnosťou. Navrhovateľ vo svojom

dovolaní skreslil jej pôvodný oznam uverejnený v predmetnom bulletine a iba nepriaznivý

zdravotný stav a potreba opatery jej matky jej znemožnila účasť na súdnych pojednávaniach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním navrhovateľa je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací

súd (l) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa

priznania finančného zadosťučinenia tak, že návrh zamietol, (2) potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa v ostatnej časti vo veci samej (t.j. v časti uloženia povinnosti odporkyne strpieť

na svoje náklady zverejnenie ospravedlnenia v Obchodnom vestníku v označenom znení),  

(3) zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, (4) rozhodol o trovách odvolacieho

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ napadol dovolaním uvedený rozsudok krajského súdu v celom rozsahu,

t.j. výroky pod (1) až (4) tohto rozsudku krajského súdu. Keďže napadnutý rozsudok obsahuje

viacero výrokov, dovolací súd otázku prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým

výrokom rozsudku, musel riešiť samostatne.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.  

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide  

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

I.

Pokiaľ ide o výrok pod bodom (1) napadnutého rozsudku, prípustnosť dovolania

navrhovateľa vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p., keďže týmto výrokom odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania finančného zadosťučinenia tak, že návrh zamietol.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, že dovolací súd bez ohľadu na obsah

dovolania a podstatu dovolacích námietok vždy skúma, či v konaní nedošlo k procesným

vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iným vadám konania majúcim za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.

dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim

znaky procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané a ani

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Navrhovateľ v dovolaní namietal, že konanie je zaťažené tzv. inou vadou majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ku ktorej došlo tým, že

odvolací súd vychádzal zo skutočností, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, ďalej

tým, že odvolací súd prekročil rozsah a dôvody odvolania podaného odporkyňou a tiež tým,

že odvolací súd nezastavil odvolacie konanie napriek tomu, že odporkyňa nezaplatila súdny

poplatok za odvolanie.

Iná vada konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, spočíva vždy v procesne nesprávnom postupe súdov, ktorý na rozdiel od procesných vád konania uvedených v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť. Znaky

tzv. inej vady konania má tiež procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu

§ 213 O.s.p. Zo spisu vyplýva, že v konaní došlo k takejto vade.

Vo vzťahu k dovolateľom tvrdenej procesnej vade takejto povahy treba uviesť, že

odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania

odvolacieho súdu „ďalej len „O.s.p. v uvedenom znení“). Ak má odvolací súd za to, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (viď § 213 ods. 3 O.s.p. v uvedenom znení).

V danom prípade súd prvého stupňa v časti o priznanie finančného zadosťučinenia

vzhľadom na závažnosť zásahu a následky zásahu na podnikateľské aktivity navrhovateľa,

nepovažoval ospravedlnenie za postačujúce a priznal navrhovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 50 000 Sk, a vo zvyšku, t.j. vo výške 150 000 Sk návrh zamietol. Súd prvého stupňa

na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania založil svoje rozhodnutie medziiným

na tom, že navrhovateľ predložil zoznam firiem, s ktorými sa práve v súvislosti so skutočnosťami uvedenými odporkyňou v predmetnom inzeráte, nepodarilo uzavrieť zmluvy,

pretože bola narušená jeho dôvera a serióznosť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvého stupňa však v tejto časti (o priznanie finančného

zadosťučinenia) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol s odôvodnením, že

satisfakcia formou ospravedlnenia je postačujúca vzhľadom na charakter zásahu, okolnosti, za

ktorých k nemu došlo, intenzitu a trvanie nepriaznivého následku, ktorý naviac navrhovateľ

ničím nepreukázal. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v porovnaní so súdom prvého

stupňa vychádzal z odlišných skutkových zistení, konkrétne, že navrhovateľ nepreukázal

nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, z ktorého dôvodu nárok na náhradu finančného

zadosťučinenia ako nedôvodný zamietol (v rozsahu priznanom súdom prvého stupňa).

Odvolací súd si pri tom však dostatočne neuvedomil, že ak nie sú skutkové zistenia

súdu prvého stupňa správne, treba dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať (§ 213 ods. 3

O.s.p. v uvedenom znení). Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom, ktoré sa

uskutočnilo 25. februára 2009 (č.l. 303 spisu) vyplýva, že odvolací súd dokazovanie

nezopakoval tak, ako to má na mysli § 213 ods. 3 O.s.p. v uvedenom znení; zopakovaním dokazovania v zmysle tohto ustanovenia nie je podanie správy členkou senátu o doterajšom

priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že odvolací súd si v prejednávanej veci nezadovážil rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k tzv. inej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p., na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zrušil Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania finančného zadosťučinenia a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ navrhovateľ videl naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p. aj v tom, že odvolací súd nezastavil odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie odporkyňou, táto námietka nie je opodstatnená, pretože podľa

prechodného ustanovenia § 18a ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov od 1. júla 2007 sa odvolacie konanie pre nezaplatenie

poplatku za odvolanie nezastaví ani v konaniach začatých do 30. júna 2007 a neprávoplatné

uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku za odvolanie sa stávajú neúčinnými. Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľ tiež namietal, že rozhodnutie odvolacieho

súdu v zmeňujúcom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania, pre toto posúdenie dostatočný podklad.

II.

  Krajský súd dovolaním napadnutým rozsudkom vo výroku (2) „v ostatnej časti vo veci

samej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil“ (t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa

vyhovel návrhu v časti o uloženie povinnosti odporkyne strpieť na svoje náklady zverejnenie

ospravedlnenia v konkrétnom znení v Obchodnom vestníku). Pokiaľ ide o dovolanie proti

výroku (2) dovolací súd uvádza, že k podaniu dovolania je v prvom rade oprávnený subjekt,

ktorý bol účastníkom v konaní, ktoré právoplatne skončilo rozhodnutím odvolacieho súdu.

Dovolanie však môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu

úplne vyhovené, resp. ktorému bola rozhodnutím odvolacieho súdu spôsobená určitá ujma na

jeho právach. To znamená, že v prípade úplného vyhovenia návrhu rozsudkom odvolacieho

súdu, môže dovolanie podať len odporca. Ak bolo návrhu vyhovené len čiastočne, môže

podať dovolanie navrhovateľ aj odporca, avšak navrhovateľ len proti zamietajúcemu výroku a odporca len v rozsahu, v akom bolo návrhu vyhovené. Dovolanie navrhovateľa v tejto časti

nie je prípustné z dôvodu, že ním bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku,

ktorý vyznel v prospech navrhovateľa, lebo týmto rozhodnutím odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd vyhovel návrhu v časti o uloženie

povinnosti odporkyni strpieť na vlastné náklady zverejnenie požadovaného ospravedlnenia.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné v tejto časti dovolanie navrhovateľa odmietnuť ako

podané neoprávnenou osobou (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou

vadou (postup odvolacieho súdu v rozpore s § 213 ods. 3 O.s.p. v uvedenom znení), ktorá

zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku v zmeňujúcom výroku. Zároveň dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu aj v súvisiacich závislých výrokoch o trovách prvostupňového aj

odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2 O.s.p.).  

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O.s.p.).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková