3 Cdo 21/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. P. a. s., so sídlom   v B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B.,  

IČO: X., proti odporcovi Ing. P. G., bývajúcemu v S., o zaplatenie 2,66 €, vedenej na

Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 Ro 132/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 30. októbra 2013 sp. zn. 13 Co 749/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 22. augusta 2013 č.k. 12 Ro 132/2013-12 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].  

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1  

písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006

v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale

odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. Ústavný súd

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 2. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 151/08

(ďalej len „nález“) a/ konštatoval porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, b/ prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, ktoré bolo urobené

v zákonom ustanovenej forme, c/ dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované

s účinnosťou ku dňu jeho podania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na § 5 ods. 1, § 8 a § 13

zákona č. 71/1992 Zb. a s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 namietol, že súd prvého

stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané

procesné predpoklady pre tento postup – poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota  

na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.  

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 30. októbra 2013 sp. zn.

13 Co 749/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie

konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal

zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej

pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého

stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok  

za podanie návrhu vo výške 16,50 € s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote

zaplatený, súd konanie zastaví. Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľovi riadne

doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie správne zastavil.

Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa nevyzval navrhovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania podaného v roku 2006 v elektronickej podobe,

ale za návrh, ktorý mu bol doručený v roku 2013.

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov,

ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu  

na začatie konania. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu

súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie

z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky.

Súd mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel po vydaní nálezu posúdiť, ktoré

návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči,

obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny

poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo

konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok

odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť

a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež

ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu  

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas

navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Navrhovateľ už vo viacerých iných – skutkovo a právne obdobných – veciach podal

dovolanie, v ktorom argumentoval rovnako, ako v preskúmavanej veci. Najvyšší súd  

k jeho identickej argumentácii v uzneseniach zo 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 336/2013,

sp. zn. 3 Cdo 338/2013, sp. zn. 3 Cdo 341/2013, sp. zn. 3 Cdo 354/2013, sp. zn.  

3 Cdo 358/2013, sp. zn. 3 Cdo 366/2013, sp. zn. 3 Cdo 368/2013, sp. zn. 3 Cdo 374/2013,  

sp. zn. 3 Cdo 376/2013, sp. zn. 3 Cdo 378/2013, sp. zn. 3 Cdo 386/2013, ako  

aj zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 335/20133, sp. zn. 3 Cdo 340/2013, sp. zn.  

3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, a z 18. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 331/2013 a sp. zn.  

3 Cdo 341/2013, uviedol, že:

1. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p., v prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu, uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1  

a 2 O.s.p. prípustné nie je,

2. prípustnosť dovolania navrhovateľa by vzhľadom na to prichádzala do úvahy len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., pričom

navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva,

3. k námietke navrhovateľa, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť pred súdom

konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), treba uviesť, že o odňatie možnosti pred súdom konať

ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané  

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv; o takýto prípad ide tiež vtedy,

ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona  

č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997),

4. navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku

2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť  

mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že toto jeho

podanie je podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje

nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu; vzhľadom na to, že z ničoho

nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s jeho podaním z roku

2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny

procesný postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo

právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého

stupňa v roku 2013,

5. pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi

podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie

možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006

a 2013, dovolací súd uvádza, že bolo práve na navrhovateľovi, aby v súlade  

so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura

scripta sunt“) uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým

sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,

konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006,

6. pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu v roku 2013 a že – vzhľadom  

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup,

ale ani postup odvolacieho súdu zákonu; postupom súdov, ktorý bol v súlade  

so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení

navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.

Na týchto záveroch (1. až 6.) zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci, v ktorej

(tak, ako vo svojich skorších, vyššie označených rozhodnutiach) konštatuje, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo

ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva  

z § 239 O.s.p. So zreteľom na to odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa

podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková