3 Cdo 21/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. P. a. s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X., proti odporcovi Ing. P. G., bývajúcemu v S., o zaplatenie 2,66 €, vedenej na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 Ro 132/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 30. októbra 2013 sp. zn. 13 Co 749/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 22. augusta 2013 č.k. 12 Ro 132/2013-12 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006
v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi späť. Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 2. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 151/08
(ďalej len „nález“) a/ konštatoval porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, b/ prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, ktoré bolo urobené
v zákonom ustanovenej forme, c/ dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na § 5 ods. 1, § 8 a § 13
zákona č. 71/1992 Zb. a s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 namietol, že súd prvého
stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané
procesné predpoklady pre tento postup – poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota
na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 30. októbra 2013 sp. zn.
13 Co 749/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie
konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej
pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého
stupňa v súlade so zákonom vyzval navrhovateľa, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok
za podanie návrhu vo výške 16,50 € s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote
zaplatený, súd konanie zastaví. Napriek tomu, že táto výzva bola navrhovateľovi riadne
doručená, navrhovateľ ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie správne zastavil.
Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa nevyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh na začatie konania podaného v roku 2006 v elektronickej podobe,
ale za návrh, ktorý mu bol doručený v roku 2013.
Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov,
ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,
ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD
nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu
na začatie konania. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu
súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie
z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky.
Súd mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel po vydaní nálezu posúdiť, ktoré
návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči,
obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny
poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo
konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok
odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť
a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež
ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Navrhovateľ už vo viacerých iných – skutkovo a právne obdobných – veciach podal
dovolanie, v ktorom argumentoval rovnako, ako v preskúmavanej veci. Najvyšší súd
k jeho identickej argumentácii v uzneseniach zo 4. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 336/2013,
sp. zn. 3 Cdo 338/2013, sp. zn. 3 Cdo 341/2013, sp. zn. 3 Cdo 354/2013, sp. zn.
3 Cdo 358/2013, sp. zn. 3 Cdo 366/2013, sp. zn. 3 Cdo 368/2013, sp. zn. 3 Cdo 374/2013,
sp. zn. 3 Cdo 376/2013, sp. zn. 3 Cdo 378/2013, sp. zn. 3 Cdo 386/2013, ako
aj zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 335/20133, sp. zn. 3 Cdo 340/2013, sp. zn.
3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, a z 18. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 331/2013 a sp. zn.
3 Cdo 341/2013, uviedol, že:
1. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p., v prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu, uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je,
2. prípustnosť dovolania navrhovateľa by vzhľadom na to prichádzala do úvahy len ak
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., pričom
navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania
z týchto ustanovení nevyplýva,
3. k námietke navrhovateľa, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), treba uviesť, že o odňatie možnosti pred súdom konať
ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv; o takýto prípad ide tiež vtedy,
ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997),
4. navrhovateľ, ktorý 11. marca 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku
2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť
mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že toto jeho
podanie je podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje
nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu; vzhľadom na to, že z ničoho
nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s jeho podaním z roku
2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny
procesný postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo
právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého
stupňa v roku 2013,
5. pokiaľ navrhovateľ namietal, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi
podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie
možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006
a 2013, dovolací súd uvádza, že bolo práve na navrhovateľovi, aby v súlade
so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura
scripta sunt“) uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým
sám riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť,
konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006,
6. pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková
povinnosť navrhovateľa vznikla podaním návrhu v roku 2013 a že – vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady
pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup,
ale ani postup odvolacieho súdu zákonu; postupom súdov, ktorý bol v súlade
so zákonom, nemohlo dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení
navrhovateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
Na týchto záveroch (1. až 6.) zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci, v ktorej
(tak, ako vo svojich skorších, vyššie označených rozhodnutiach) konštatuje, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo
ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z § 239 O.s.p. So zreteľom na to odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. marca 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková