UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Mgr. O. R., PhD. bývajúceho v T., zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom v Nitre, Štefánikova č. 15, Ing. Mgr. M. R. bývajúcej v Z., zastúpenej HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Žiline, Prielohy č. 1012/1C, IČO: 47249722, a maloletých U. R., narodeného XX. decembra XXXX a R. R., narodenej XX. januára XXXX, bývajúcich v Z.. V., zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o návrat maloletých do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32 P 270/2018, o dovolaní Ing. Mgr. M. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2019 sp.zn. 11 CoP 18/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 21. januára 2019 č.k. 32 P 270/2018-247 nariadil návrat maloletých do miesta ich obvyklého pobytu v Českej republike, vo zvyšku návrh navrhovateľa (pokiaľ žiadal určiť lehotu na návrat maloletých do cudziny) zamietol; rozhodol zároveň, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Na odvolanie Ing. Mgr. M. R., ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo [§ 126 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)], Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. mája 2019 sp.zn. 11 CoP 18/2019 napadnuté uznesenie potvrdil vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, a tiež vo výroku o náhrade trov konania. 3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie Ing. Mgr. M. R. (ďalej „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tiež § 421 ods. 1 CSP. Navrhla, aby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo buď zmenené (tak, že dovolací súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne), alebo zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu naďalšie konanie.
4. Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tento mimoriadny opravný prostriedok je v danom prípade procesne neprípustný, preto ho navrhol odmietnuť.
5. V zmysle písomného vyjadrenia opatrovníka maloletých nemala dovolateľka v konaní pred súdmi náležitý priestor na vysvetlenie, že maloletých neoprávnene nepremiestnila.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania zastúpená v súlade so zákonom, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že jej dovolanie nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci, ktorá je upravená v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
9. Dovolateľka napadla uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletých detí do cudziny.
10. V konaní o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní (§ 123 až § 134 CMP), ktoré treba odlišovať od konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 až § 122 CMP), súd rozhoduje o tom, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého (§ 123 ods. 1 CMP); dokazovanie v tomto konaní vykonáva len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností významných podľa odseku 1 (§ 123 ods. 2 CSP).
11. V konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde predtým žilo a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Z toho dôvodu zakotvuje právna úprava konania o návrat maloletého do cudziny viaceré inštitúty majúce za cieľ rýchle rozhodnutie vo veci a tým aj skrátenie doby neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania maloletého. Práve preto tiež vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v tomto konaní.
12. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 181/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 20/2017) konštatoval, že § 76 CMP treba považovať za osobitné ustanovenie vo vzťahu k všeobecnej úprave dovolania obsiahnutej v CSP. Toto ustanovenie obsahuje výpočet rozhodnutí, proti ktorým dovolanie nie je prípustné, a to ani z dôvodov upravených všeobecným procesným predpisom. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uzavrel, že prípustnosť dovolania podaného od 1. júla 2016 proti uzneseniu vydanému odvolacím súdom v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania je v zmysle § 76 CMP vylúčená a nemôže ju založiť ani prípadná procesná vada konania uvedená v § 420 CSP. 13. Nadväzujúc na právne úvahy uvedené v judikáte R 20/2017 a prihliadajúc na ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (1 Cdo 207/2017, 2 Cdo 260/2018, 6 Cdo 2/2017) dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 238/2018 k záveru, podľa ktorého prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému odvolacím súdom v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania nemôže založiť ani okolnosť, ktorá by inak bola relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP. Rovnaké právne závery prijal najvyšší súd tiež v konaniach sp.zn. 1 Cdo 89/2018, 6 Cdo 62/2018 a 6 Cdo 171/2018.
14. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade dovolanie nie je procesne prípustné ani podľa § 420 písm. f/ CSP, ani podľa § 421 ods. 1 CSP. Podané dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
15. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.