3 Cdo 205/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., so sídlom v U., zastúpeného JUDr. D. D., advokát, s.r.o., so sídlom v P., proti žalovanému JUDr. J. K.,
bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. P. R., advokátom so sídlom v Ž., o vydanie
bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
4 C 27/2008, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra
2011 sp. zn. 6 Co 338/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 17 592,78 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného
získané na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Žalobou uplatnený nárok skutkovo
vymedzil tým, že žalovaný ako súdny exekútor v exekučnej veci vedenej na jeho
exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 422/1998 s právnym predchodcom žalobcu (S., a.s. N.)
ako oprávneným uzavrel 12. augusta 1998 zmluvu o vykonaní exekúcie, v ktorej sa
oprávnený zaviazal uhradiť exekútorovi okrem odmeny stanovenej vyhláškou aj zmluvnú
odmenu vo výške 20 % z vymoženej čiastky (výška istiny činila 2 650 000 Sk). Žalovaným
vymožená suma bola poukázaná najskôr na účet žalovaného, ktorý si na základe zmluvy
o vykonaní exekúcie odpočítal zmluvnú odmenu vo výške 530 000 Sk. Uvedenú výšku odmeny si žalovaný odpočítal na základe neplatného právneho úkonu - zmluvy o vykonaní
exekúcie. Žalobca neplatnosť právneho úkonu vyvodzoval z toho, že v čase uzavretia zmluvy
o vykonaní exekúcie boli za spoločnosť S., a.s. N. oprávnení ju podpisovať všetci členovia
predstavenstva a podpísať dvaja ľubovoľní členovia predstavenstva, ďalej prokurista
v rozsahu prokúry a ďalší splnomocnení pracovníci na základe a v rozsahu plnej moci, ako aj
iní pracovníci spoločnosti v rozsahu dispozícií podľa organizačného alebo podpisového
poriadku akciovej spoločnosti k plneniu pracovných povinností. V danom prípade však
zmluvu o vykonaní exekúcie za spoločnosť podpísala len jedna osoba, pričom aj jej podpis
je neidentický bez označenia funkcie. Takúto zmluvu považoval žalobca za neplatnú v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému písomným podaním
z 12. júla 2002.
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 23. augusta 2010 č.k. 4 C 27/2008-316
zaviazal žalovaného v lehote 3 dní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
17 592,78 € spolu so 16,5 % úrokom z omeškania od 23. júla 2002 do zaplatenia; súčasne
vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že návrh
na vykonanie exekúcie ako aj zmluvu o vykonaní exekúcie podpísal za oprávneného S., a.s. N. Ing. J. B., ktorý bol v čase podpisovania týchto úkonov členom predstavenstva a zároveň
aj prokuristom. Podľa zápisu v obchodnom registri aktuálneho v období od 4. apríla 1997
do 14. decembra 1999 vo všetkých veciach spoločnosti sú za spoločnosť oprávnení
podpisovať všetci členovia predstavenstva, pričom podpisujú vždy dvaja ľubovoľní členovia
predstavenstva, ďalej prokurista v rozsahu prokúry a ďalší splnomocnení pracovníci na
základe a v rozsahu plnej moci, ako aj iní pracovníci spoločnosti v rozsahu dispozícií podľa
organizačného alebo podpisového poriadku k plneniu pracovných povinností; podpisovanie
sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, menám a funkciám,
podpisujúci pripoja svoj podpis. V prípade, že by za oprávneného konal Ing. J. B. ako člen
predstavenstva, pre platnosť jeho úkonu sa vyžadoval aj podpis ktoréhokoľvek ďalšieho
jedného člena predstavenstva, pričom spôsob podpisovania vyžadoval uvedenie týchto
podpisov k vytlačenému alebo napísanému názvu oprávneného a vytlačeným alebo
napísaným menám a funkciám konajúcich (ako členovia predstavenstva) za oprávneného. Ak
by menovaný, ktorý bol zároveň zamestnancom oprávneného, konal ako ďalší splnomocnený
pracovník v rozsahu plnej moci alebo v rozsahu dispozícií podľa organizačného alebo
podpisového poriadku k plneniu pracovných povinností, taktiež sa pri podpisovaní úkonu v mene oprávneného vyžadovalo uvedenie názvu oprávneného, mena a priezviska konajúcej
osoby a jej funkcie. Keďže Ing. J. B. bol aj prokuristom, mohol konať v mene oprávneného
ako prokurista. Vychádzajúc z § 14 Obchodného zákonníka dospel súd prvého stupňa
k záveru, že konanie a podpisovanie menovaného za oprávneného bolo v súlade s uvedeným
ustanovením len pokiaľ ide o návrh na vykonanie exekúcie (pri podpise návrhu na vykonanie
exekúcie je napísané meno a priezvisko s dodatkom „prokurista“ spolu s pečiatkou
oprávneného a na prvej strane návrhu je uvedené obchodné meno oprávneného, jeho sídlo
a IČO, zastúpeného Ing. J. B., prokuristom). Naproti tomu v zmluve o vykonaní exekúcie pri
označení „oprávnený“ údaje o osobe konajúcej za oprávneného a jej funkcii chýbajú; na konci
zmluvy je len pečiatka oprávneného a nečitateľný podpis. Vzhľadom na to dospel k záveru, že
nakoľko sa zo zmluvy o vykonaní exekúcie nedá zistiť, či Ing. J. B. konal
za oprávneného ako prokurista alebo zmluvu podpisoval z iného dôvodu, zmluva o vykonaní
exekúcie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (§ 14 ods. 5 Obchodného
zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že
dohoda o zmluvnej odmene, ktorá je súčasťou zmluvy o vykonaní exekúcie, je neplatná
aj z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008, keďže k jej uzavretiu
došlo až v čase, kedy exekúcia bola ukončená a dochádzalo už len k rozvrhu výťažku z dražby. Preto pokiaľ si žalovaný na základe takejto neplatnej dohody ponechal z vymoženej
pohľadávky žalovanú sumu, ponechal si takéto plnenie na základe neplatného právneho
úkonu a je povinný ho v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.
Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil § 571 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. októbra 2011 sp. zn.
6 Co 338/2010 napadnutý rozsudok potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré
odôvodnil tým, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p., napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
a je nedostatočne odôvodnený, ako i že konanie je postihnuté inou vadou konania majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Namietal, že
na konanie nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 O.s.p. Nedostatok právomoci na konanie v danej veci vyvodzoval z toho, že nárok žalobcu na vrátenie zmluvnej odmeny nemôže byť
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, keďže
medzi exekútorom a oprávneným v exekučnom konaní existuje verejnoprávny vzťah, a preto
bola nesprávne súdmi posúdená jeho námietka o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.
Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu o neplatnosti dohody o zmluvnej odmene
a v tomto smere vyčítal odvolaciemu súdu, že v odôvodnení rozsudku nedal odpovede
na všetky odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní a len odkázal na závery súdu prvého
stupňa. Z uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudky oboch súdov nižších
stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok
odvolacieho súdu a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne
a námietky žalovaného považoval za nedôvodné. Podľa jeho názoru nemá postavenie súdneho
exekútora v exekučnom konaní žiadny vplyv na právo účastníka exekučného konania
domáhať sa voči súdnemu exekútorovi vydania bezdôvodného obohatenia. Úpravu
bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a táto úprava platí všeobecne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd
preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,
že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii
určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/ až g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru dovolateľa sa v danom prípade rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
Pod súdnou právomocou sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských
vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Nedostatok právomoci súdu sa považuje
za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.
Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci,
o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.
V danom prípade dovolateľ procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať, ale že nárok z právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi v súvislosti s exekučným konaním, v ktorom exekútor
vykonával úlohy štátneho orgánu, posúdili podľa § 451 Občianskeho zákonníka a vôbec
neskúmali dôvodnosť postupu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. zákona
č. 514/2003 Z.z. Dovolateľ tu teda namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej
aplikácii § 451 Občianskeho zákonníka. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41
ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany žalovaného o námietku existencie vady v zmysle § 237 písm. a/
O.s.p., ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej
správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom
prípade založili svoje rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená námietka dovolateľa o existencii vady
konania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p.
Žalovaný v dovolaní ďalej namieta, že súdy nesprávne právne posúdili otázku
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a otázku neplatnosti dohody o zmluvnej odmene.
Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka pasívnej (aktívnej)
legitimácie účastníkov konania nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv.
zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej
legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho
rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Nesprávne
posúdenie vecnej legitimácie by v prípade opodstatnenosti malo za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Pokiaľ dovolateľ namietal správnosť právnych záverov zaujatých súdmi nižších
stupňov v otázke neplatnosti dohody o zmluvnej odmene (neplatnosti zmluvy o vykonaní
exekúcie), namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade
opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe
ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Žalovaný v dovolaní napokon namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je nedostatočne odôvodnené, nakoľko odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými jeho
námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.
Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
(tzv. nepreskúmateľnosť) nie je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok
a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
(porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát
R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti
rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (II. ÚS 78/05).
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal
návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková