3 Cdo 205/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne A., bývajúcej v M., proti žalovanému P., so sídlom v M., IČO: X. zastúpenému JUDr. M.., advokátkou so sídlom v M., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8 C 180/2004, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2008 sp. zn. 9 Co 358/2007, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 5. februára 2008 sp. zn. 9 Co 358/2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline uznesením z 5. februára 2008 sp. zn. 9 Co 358/2007 odmietol odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 12. januára 2007 č.k. 8 C 180/2004-138, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť na účet Okresného súdu Martin súdny poplatok vo výške 12 250 Sk, keď mal za to, že posledným dňom odvolacej lehoty, ktorá začala plynúť 1. marca 2007, bol deň 15. marec 2007 (štvrtok). Odvolanie, ktoré žalovaný podal 16. marca 2007, bolo preto podľa názoru odvolacieho súdu podané oneskorene.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že odvolací súd nesprávne vychádzal z toho, že odvolanie podal 16. marca 2007, nakoľko odvolanie podal na poštovú prepravu v posledný deň odvolacej lehoty, t.j. 15. marca 2007. Keďže odvolací súd napriek tomu odmietol odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žalovaným je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na námietku dovolateľa, ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta lebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V prejednávanej veci žalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané, hoci neboli splnené podmienky pre takýto postup. Podľa dovolacieho súdu žalovaný vytýka uvedenú vadu konania odvolaciemu súdu dôvodne.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
V prejednávanej veci dovolací súd pri skúmaní, či k takej vade nedošlo, vychádzal jednak z ustanovenia § 204 ods. 1 prvej vety O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, jednak z ustanovenia § 57 O.s.p., v zmysle ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok (ods. 1), ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (ods. 2 druhá veta), lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods. 3).
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Martin z 12. januára 2007 č.k. 8 C 180/2004-138 bolo žalovanému doručené 28. februára 2007 a že žalovaný odvolanie proti nemu podané odovzdal pošte v M. na poštovú prepravu dňa 15. marca 2007. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z podacieho lístka, ktorým bola zásielka obsahujúca odvolanie pri uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa odovzdaná pošte v M., podľa ktorého predmetná zásielka bola podaná na poštovú prepravu 15. marca 2007 pod podacím číslom X, pričom podacie číslo na podacom lístku je totožné s číslom nalepeným na poštovej obálke (viď č.l. 185 a 164 spisu).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zákonom vymedzená 15 - dňová lehota na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) začala v danom prípade plynúť 1. marca 2007 a koniec odvolacej lehoty pripadol na deň 15. marec 2007. Za situácie, že žalovaný odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 12. januára 2007 č.k. 8 C 180/2004-138 podal na poštovú prepravu dňa 15. marca 2007 (§ 57 ods. 3 O.s.p.), bolo z hľadiska dodržania lehoty na podanie odvolania možné dospieť len k jedinému záveru, že tento opravný prostriedok bol podaný včas.
Tým, že odvolací súd včas podané odvolanie žalovaného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania, zároveň je ale tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková