Najvyšší súd
3 Cdo 204/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A. D., bývajúcej v S., proti povinnému PhDr. J. V., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. R. Š., advokátom so sídlom v S., o vymoženie 499,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1 Er 510/2003, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. januára 2010 sp. zn. 2 CoE 31/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. januára 2010 sp. zn. 2 CoE 31/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 6. novembra 2009 č.k. 1 Er 510/2003-112 zamietol návrh povinného, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia zakazujúceho súdnemu exekútorovi nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa jednak v katastrálnom území S. (ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. v celosti na 5. poschodí bytového domu súpisné č. X. na parcele č. X., spoluvlastnícky podiel 195/10 000 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcelného č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, resp. ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako radová garáž súpisného č. X. v spoluvlastníckom podiele 1/8 spolu s pozemkom parcelného č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2 v spoluvlastníckom podiele 1/8), jednak v katastrálnom území K. (ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na 3. poschodí bytového domu súpisné č. X. na parcele č. X., spoluvlastnícky podiel 3785/462300 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcelného č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2). Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní nemožno nariadiť predbežné opatrenie.
Na odvolanie povinného Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. januára 2010 sp. zn. 2 CoE 31/2010 odvolanie povinného odmietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odmietajúci výrok odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené 11. decembra 2009, lehota 15 dní na podanie odvolania uplynula 28. decembra 2009. Keďže povinný podal odvolanie 30. decembra 2009, odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podaný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd poukazom na „výsledok konania“.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Poukázal na to, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas (v rámci odvolacej lehoty) faxovým podaním 28. decembra 2009, ktoré doplnil predložením jeho originálu 30. decembra 2009. Vzhľadom na to nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania a odvolací súd bol povinný preskúmať vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd tak ale nepostupoval a svojím postupom odňal povinnému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V dovolaní tiež poukázal na postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ktorý označil za nezákonný. Žiadal odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu spochybnila prípustnosť a opodstatnenosť tohto opravného prostriedku povinného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Povinný podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania; takéto uznesenie nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 prípustné.
Prípustnosť dovolania povinného prichádza v danom prípade do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba pripomenúť, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Povinný namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k procesnej vade tejto povahy tiež vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. V zmysle § 42 ods. 1 veta tretia a štvrtá O.s.p. platí, že podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu; na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
V danom prípade odvolací súd vychádzal z toho, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo povinnému doručené 11. decembra 2009, lehota 15 dní na podanie odvolania uplynula v pondelok 28. decembra 2009 a povinný podal odvolanie osobne (až) 30. decembra 2009.
V súdnom spise je za č.l. 120 založená fotokópia telefaxom urobeného odvolania povinného z 28. decembra 2009. Na č.l. 120 spisu je založené odvolanie povinného datované 28. decembrom 2009, ktoré bolo osobne podané 30. decembra 2009 v podateľni súdu prvého stupňa. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu svedčí o tom, že odvolací súd predmetné telefaxové podanie a/ buď vôbec nepostrehol (nevšimol si jeho založenie do spisu), alebo b/ z dôvodu, ktorý v odmietajúcom uznesení nevysvetlil, považoval za právne bezvýznamné, v dôsledku čoho dospel k záveru, že na toto telefaxové podanie nemusí vziať zreteľ a že dňom podania odvolania je (až) deň osobného predloženia odvolania v podateľni súdu prvého stupňa (30. decembra 2009).
Z oboch vyššie uvedených prípadov vyplýva neistota a pochybnosti, či odvolanie bolo skutočne podané až 30. decembra 2009. Dovolací súd v nadväznosti na tieto pochybnosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 sp. zn. I. ÚS 119/07, v ktorom ústavný súd uviedol, že pokiaľ všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vykazoval postup odvolacieho súdu (či už išlo o prípad uvedený pod a/ alebo b/) znaky procesnej vady konania odnímajúcej povinnému možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto procesná vada je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania; zároveň je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na túto procesnú vadu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková