Najvyšší súd  

3 Cdo 203/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., s.r.o., so sídlom v N., IČO: X., zastúpenej JUDr. V. L. ml., advokátom so sídlom v N., proti žalovanej Z. F.,

bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. E. V., advokátkou so sídlom v N., o zaplatenie 2 000 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 57/2011,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. mája 2012 sp. zn.  

5 Co 167/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej do troch dní náhradu trov dovolacieho

konania 98,92 € do rúk JUDr. E. V., advokátky so sídlom v N..  

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou domáhala na žalovanej zaplatenia 2 000 € z titulu zmluvnej

pokuty dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní uzavretej so žalovanou 16. marca 2009

z dôvodu, že žalovaná porušila podmienky tejto zmluvy, v ktorej sa zaviazala, že nebude

sama alebo prostredníctvom inej realitnej kancelárie než žalobkyne realizovať predaj

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v K.. Žiadala priznať aj úrok z omeškania, pretože žalovaná

sa dostala s platením peňažnej sumy do omeškania.  

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 11. apríla 2011 č.k. 13 C 57/2011-65 žalobu

zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Rozhodol tak  

po zistení, že právo žalobkyne na zaplatenie provízie zo sprostredkovania predaja nehnuteľnosti bolo časovo obmedzené na dobu trvania zmluvy o sprostredkovaní a viazalo  

sa aj na dosiahnutie výsledku, t.j. sprostredkovania predaja. V danom prípade nebol výsledok,

t.j. sprostredkovanie (realizácia) predaja dosiahnutý počas platnosti viacerých na seba

nadväzujúcich zmlúv a predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej bol realizovaný  

až niekoľko mesiacov po uplynutí platnosti poslednej zo zmlúv o sprostredkovaní predaja.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty súd uviedol, že v konaní nebolo

preukázané, že by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť (nepredávať nehnuteľnosť  

či už sama alebo prostredníctvom inej realitnej kancelárie) zabezpečovanú zmluvnou pokutou.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2. mája 2012 sp. zn.  

5 Co 167/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania. Odvolací súd  

sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. O odvolaní súd

rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, pretože dôvod v jej žiadosti o odročenie určeného

termínu odvolacieho pojednávania, t.j. za účelom zvolenia si právneho zástupcu, nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na tú skutočnosť, že o termíne

odvolacieho pojednávania žalobkyňa vedela 11 mesiacov vopred a mala tak dostatočný

časový rámec na zvolenie právneho zástupcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil  

§ 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a žiadala tento rozsudok

zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd

jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že neakceptoval ňou

uvádzaný dôvod na odročenie odvolacieho pojednávania a odvolanie prejednal v jej

neprítomnosti. Tým sú naplnené aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.,

pretože odvolací súd vychádzal z neúplného dokazovania, čo sa premietlo aj do nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť. Žalobkyňa

nepreukázala žiaden vážny dôvod svojej neúčasti na pojednávaní pred odvolacím súdom,

o ktorom by nevedela v dostatočnom časovom predstihu. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne,

že súd vychádzal z neúplného dokazovania, pretože v konaní boli vykonané všetky dôkazy

ňou označené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie podala včas účastníčka konania

(§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil  

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1  

až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v danom prípade prichádzala do úvahy, len  

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd  

so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo  

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,   g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo

tvrdenie účastníka, že došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, že k namietanej vade

skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

nenamietala a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolací súd s prihliadnutím na obsah dovolania sa osobitne zameral na otázku,  

či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup

súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho poriadku, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.

Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že

odvolací súd v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, hoci svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní riadne ospravedlnila závažným dôvodom.

V zmysle § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého

si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta a jemu

udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát sa na základe svojho poverenia

môže dať zastúpiť aj iným advokátom, prípadne advokátskym koncipientom (§ 16 ods. 1 a 2

zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii).

  Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní – ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu,   a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie

pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).  

Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie

pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým  

je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej

skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn.  

3 Cdo 294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn.  

5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase

rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka

konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

  Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa 6. mája 2011. Dňa 24. apríla 2012 jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie pred

odvolacím súdom určené na deň 2. mája 2012. Žalobkyňa 30. apríla 2012 prostredníctvom telefaxu doručila ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní pred odvolacím súdom

určeného na 2. mája 2012 a požiadala o odročenie pojednávania s odôvodnením, že bližšie

nešpecifikovaná advokátska kancelária, s ktorou sa dohodla na poskytovaní právnych služieb,

má v danom termíne kolíziu pojednávaní a jej právne zastúpenie môže prevziať až v týždni

po 7. máji 2012. V čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania mal súd

k dispozícii iba telefaxové podanie žalobkyne doručené odvolaciemu súdu 30. apríla 2012.

Žalobkyňa k žiadosti o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu, že „advokátska

kancelária, s ktorou sa dohodla na poskytovaní právnych služieb má v danom termíne

kolidáciu   pojednávaní“, nedoložila žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení,  

či už o uzavretí dohody o poskytovaní právnych služieb s bližšie nešpecifikovanou

advokátskou kanceláriou, prípadne o samotnej kolízií pojednávaní na strane jej zvoleného

zástupcu. Žiadosťou z 30. apríla 2012, teda žalobkyňa nepreukázala existenciu dôležitého

dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., na podklade ktorého by odvolací súd mohol odročiť

pojednávanie. Navyše nemožno prehliadnuť, že dôležitý dôvod (§ 101 ods. 2 O.s.p.) brániaci

účastníkovi konania zúčastniť sa pojednávania sa musí vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom

prípade dôvod uvádzaný dovolateľkou tieto znaky nespĺňa.

  Napokon ani údajná kolízia pojednávaní na strane dovolateľkou zvoleného zástupcu, nie

sú relevantné z dôvodu, že (ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze  

z 13. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998) kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka

v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej právny zástupca vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého

dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka

konania na odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého

dôvodu. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom

konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené

dospel dovolací súd k záveru, že i keby dovolateľka preukázala uzatvorenie dohody

o poskytovaní právnych služieb s konkrétnym subjektom poskytujúcim takéto služby  

a existenciu dvoch kolidujúcich pojednávaní na strane ňou zvoleného zástupcu, nešlo   by o dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie pojednávania. So zreteľom  

na uvedené dovolací súd sa nestotožnil s tvrdením dovolateľky, že jej bola vytýkaným

postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Preto prípustnosť jej dovolania nevyplýva ani z tohto ustanovenia.  

Žalobkyňa ďalej v dovolaní namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.). V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že oba vyššie uvedené

dovolacie dôvody sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami osebe

prípustnosť dovolania žalobkyne nezakladajú. Otázkou, či sú tieto dovolacie dôvody

opodstatnene namietané sa dovolací súd môže zaoberať iba, ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému pripúšťa dovolanie zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). O takýto prípad

v danej veci nešlo.

Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1

až 3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania,

dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy konania   aj vyčíslila. Dovolací súd žalovanej priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene

advokátky za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu   z 9. júla 2012 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc  

z tarifnej hodnoty 2 000 €, vo výške 91,29 €, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)], predstavuje spolu 98,92 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková