Najvyšší súd Slovenskej republiky  

3 Cdo 203/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B., bývajúceho v B., proti odporkyni JUDr. Z. P., sudkyni Okresného súdu Bratislava I, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7 C 186/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. februára 2009 sp. zn. 10 Co 35/2009, takto r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 27. februára 2009   sp. zn. 10 Co 35/2009 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 13. novembra 2008 č.k. 7 C 186/2008-81, ktorým nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu advokáta pre konanie. Stotožnil sa v celom rozsahu so záverom prvostupňového súdu, že v prejednávanej veci ide o zrejme bezúspešné a svojvoľné uplatňovanie práva. Zároveň uviedol, že z jeho činnosti sú mu známe majetkové pomery navrhovateľa odlišné od pomerov, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojej žiadosti.

Navrhovateľ napadol uznesenie krajského súdu dovolaním a žiadal ho zrušiť s tým, aby súd konal bez zbytočných prieťahov a podľa zákonov. Prípustnosť dovolania odôvodnil § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Zároveň požiadal   o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie z dôvodu svojej nepriaznivej sociálnej situácie, keďže je od roku 2006 bez príjmu, hoci je invalidným od roku 2001 a nositeľom ŤZP a nemá možnosť zárobku.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti dovolateľa o ustanovenie zástupcu   z radov advokátov pre dovolacie konanie rozhodol uznesením z 9. septembra 2009 č.k.   7 C 186/2008-121 tak, že jeho žiadosť zamietol. Krajský súd v Trnave uznesením   z 26. februára 2010 sp. zn. 23 Co 357/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Po rozhodnutí o nevyhovení žiadosti navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie, súd prvého stupňa súd uznesením z 22. júla 2010 č.k.   7 C 186/2008-169 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia založil do spisu plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní pod následkom zastavenia dovolacieho konania. Na uvedenú výzvu navrhovateľ reagoval podaním z 9. júla 2010 doručeným súdu 19. augusta 2010 (č.l. 170 spisu), avšak pre dovolacie konanie si advokáta nezvolil.

Ustanovenie § 103 O.s.p. ukladá súdu povinnosť, aby kedykoľvek za konania prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak v konaní vyjde najavo taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Ak ale ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.  

Navrhovateľ v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). V konaní využil svoje procesné oprávnenie a požiadal súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov   (§ 30 O.s.p.). Bol oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu takýto zástupca neustanovuje; bol tiež poučený o právnych následkoch nepredloženia plnomocenstva udeleného pre dovolacie konanie. Navrhovateľ napriek tomu do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú moc. V dôsledku toho zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) konanie o dovolaní navrhovateľa zastavil (§ 243c O.s.p., § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zastavenia konania o tomto dovolaní nemohol pristúpiť   k posúdeniu procesnej prípustnosti uvedeného opravného prostriedku navrhovateľa (ani z hľadiska procesných vád v zmysle § 237 O.s.p.).

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu dovolacieho konania po právoplatnom zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov opätovne požiadal o ustanovenie takéhoto zástupcu (podanie z 9. júla 2010), dovolací súd poukazuje na obsah tejto žiadosti, ktorý je totožný s obsahom skoršej žiadosti navrhovateľa (už právoplatne zamietnutej). Keďže navrhovateľ v žiadosti zotrval obsahovo na pôvodnej argumentácii   a neuviedol žiadne nové skutočnosti (dôvody), bolo ju potrebné považovať za žiadosť, o ktorej už bolo rozhodnuté.

Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho dovolaní muselo zastaviť, vznikla mu preto povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010  

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková