UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti 365.bank, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovaným 1/ L., narodenému Y. a 2/ K., narodenej Y. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou KASATKIN & PARTNERS s.r.o. Bratislava, Záhradnícka 29, IČO: 47255021, o odporovateľnosť právnych úkonov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/13/2023, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2023 sp. zn. 7Co/57/2023, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zo 14. marca 2023 č. k. 23C/13/2023-150 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovaným 1/ a 2/, aby nenakladali s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. E., zapísaným na LV č. Y., evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom: pozemky - záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/XXX výmera 3 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/XXX výmera 282 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 85 m2, ostatná plocha parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 79 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 184 m2, stavby: iná budova stavba súp. č. XXX postavená na parc. reg. „C" č. XXXX, a pozemky - ostatná plocha parc. reg. „C" č. XXXX/XXX výmera 68 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 747 m2, zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 650 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 115 m2, záhrada parc. reg. „C" č. XXXX/X výmera 66 m2, zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C" č. XXXX výmera 26 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C" č. XXXX/X s popisom „C. na A. XX" (ďalej aj len „sporné nehnuteľnosti"), a aby sa zdržali prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv vočižalobkyni, ktorými bolo prevedené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania neosvedčila. Žalobkyňa neuviedla na základe akého konkrétneho konania žalovaných dospela k svojmu záveru, resp. neuviedla, aké úkony smerujúce k prevodu nehnuteľností na iné osoby žalovaní vykonávajú, v uvedenom smere nepredložila dôkaz, ktorý by osvedčil jej tvrdenie. Žalobkyňou predpokladaná motivácia žalovaných previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu po tom, ako sa dozvedia o podaní žaloby, t. j. len samotné tvrdenie bez toho, aby bolo zároveň aspoň osvedčené, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd"), na odvolanie žalobkyne, uznesením z 25. mája 2023 sp. zn. 7Co/57/2023 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/, aby nenakladali so spornými nehnuteľnosťami, a aby sa zdržali prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2.1. Posúdením napadnutého uznesenia, odvolania a obsahu spisu, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné. Pre úspech v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobkyne ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo odporovať právnemu úkonu (kúpnym zmluvám) ručiteľa; zároveň bolo potrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd konštatoval osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Otázka, či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej; na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobkyňa pravdepodobnosť tohto práva osvedčila. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože na osvedčenie zámeru žalovaných nakladať s nehnuteľnosťami v danom prípade vyčkávať nemožno, pretože sa zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu bolo možné zamedziť. Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom žalovaných vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť (resp. iným spôsobom s nimi nakladať a ich zaťažovať) ako tvrdili vo svojom vyjadrení, zásah do ich vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania a zaťaženia nebude mať na nich žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaných bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť, prípadne ich ďalej (nad rámec existujúceho zaťaženia) zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v rozsahu navrhovanom žalobkyňou. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 CSP zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v navrhovanom rozsahu vyhovel, pričom jeho trvanie časovo obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej s ohľadom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), pretože odvolací súd napadnutým uznesením rozhodol vo veci skôr ako mali žalovaní možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalobkyne z 22. mája 2023 a zaujať svoje stanovisko na svoju procesnú obranu. Uvedeným procesným postupom odvolacieho súdu bola narušená „rovnosť zbraní", kedy žalobkyňa mala možnosť sa v konaní vyjadriť dvakrát, zatiaľ čo žalovaní len jedenkrát. Žalovaní žiadali, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 535 a nasl.), ktorá poukázala na to, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom spolu so žalobou vo veci samej, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa žiadala, aby dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol a priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolaciehokonania v plnom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaných treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Žalovaní prípustnosť svojho dovolania vyvodzujú z § 420 písm. f) CSP.
7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) CSP.
9. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016, (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
10. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.
11. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
12. Najvyšší súd svojou judikatúrou akceptuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní, ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu". Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).
13. Z doterajšej judikatúry (R 21/2018 a R 76/2018) možno vyabstrahovať záver, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré spĺňa kritérium prípustnosti dovolania „vo veci samej", a ktorým sa„konanie končí" v zmysle § 420 CSP, je také, ktoré konzumuje vec samú. Jedná sa o prípady, kedy rozhodnutie o neodkladnom opatrení je iniciované a vydané ešte pred konaním vo veci samej a zároveň, na ktoré už nebude nadväzovať konanie vo veci samej. Ide teda o rozhodnutia, u ktorých sa nepredpokladá, aby po ich vydaní boli dotknuté meritórnym rozhodnutím vydaným v súvisiacej veci. Rozhodnutia, ktoré nekonzumujú vec samú, sú najmä tie, ktoré sú vydané v priebehu súvisiaceho konania vo veci samej.
14. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení v zásade nereprezentuje rozhodnutie vo veci samej, pretože sa všeobecne predpokladá jeho spojenie s vecou samou. Je ňou len (vtedy), ak konzumuje vec samú, čo naznačuje akúsi jeho „pripodobiteľnosť" nezmeniteľnému meritórnemu rozhodnutiu (navodzujúcemu stav veci právoplatne rozsúdenej - res iudicata). Kľúčovou sa tu zdá byť okolnosť, že také rozhodnutie už nebude môcť byť atakované nadväzujúcim a súvisiacim rozhodnutím vydaným vo veci samej. V takom prípade by išlo o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, na ktoré dopadá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP.
15. V danom prípade v prebiehajúcom konaní vo veci samej (v spore o odporovateľnosti právnych úkonov) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v konkrétnom rozsahu (viď výrok rozhodnutia odvolacieho súdu) s ohraničením času jeho trvania (t. j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej). Z uvedeného je zrejmé, že uznesenie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (vo svojom zmeňujúcom výroku) nekonzumuje vec samú, lebo bude dotknuté konaním a rozhodnutím vo veci samej, nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, tak ako to prezumuje ustanovenie § 420 CSP. Z uvedeného dôvodu je v tejto časti dovolanie v zmysle § 420 CSP procesné neprípustné.
16. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, a ktorým sa konanie nekončí, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou prípadného porušenia procesných oprávnení strán sporu.
17. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaných z § 420 písm. f) CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.
18. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
19. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.