UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. J., bývajúceho v V., proti osobe povinnej výživou Ing. H. J., bývajúcemu v P., o určenie výživného plnoletej osoby, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn. 1 Pc 27/2017, o dovolaní osoby povinnej výživou proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6. septembra 2018 sp.zn. 4 CoP 43/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným 22. decembra 2014 domáhal, aby jeho otec Ing. H. J. bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 400 € mesačne.
2. Okresný súd Partizánske (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. apríla 2018 č.k. 1 Pc 27/2017-351 zaviazal Ing. H. J. prispievať na výživu navrhovateľa 80 € mesačne od 22. decembra 2017 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred; v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. Dlžné výživné vo výške 263,22 € za obdobie od 22. decembra 2017 do 31. marca 2018 zaviazal Ing. H. J. zaplatiť navrhovateľovi do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 6. septembra 2018 sp.zn. 4 CoP 43/2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že osobu povinnú výživou Ing. H. J. zaviazal platiť navrhovateľovi výživné 110 € mesačne od 22. decembra 2017 vždy do 20. dňa v mesiaci a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne určil výšku zročného výživného za obdobie od 22. decembra 2017 do 31. augusta 2018 sumou 858,16 €, ktorú povolil osobe povinnej výživou splácať po 40 € mesačne spolu s bežným výživným. Rozhodol tiež, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podala osoba povinná výživou Ing. H. J. dovolanie, v ktorom namietal, že odvolací súd postupoval pri určení výšky výživného a dlžného výživného nesprávne, keď nezohľadnili všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie.
5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci určenia výživného plnoletých osôb, ktoré je od 1. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach určenia výživného plnoletých osôb; prípustnosť dovolania Ing. H. J. bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
8. V ustanovení § 429 ods. 1 veta druhá CSP je právnou úpravou účinnou od 1. júla 2016 stanovený obligátny znak dovolania, v prípade absencie ktorého dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Tento znak sa nevyžaduje len v prípade dovolaní spísaných dovolateľmi uvedenými v § 429 ods. 2 CSP. 8.1. Ak bolo podané dovolanie, ktoré nespísal advokát, súd skúma, či sa na dovolateľa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP. 8.2. Dovolateľa, na ktorého sa nevzťahuje § 429 ods. 2 CSP a súčasne ktorý nebol v odvolacom konaní poučený o povinnosti v zmysle § 429 ods. 1 CSP, vyzve súd prvej inštancie na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania (§ 436 ods. 1 CSP). 8.3. Pokiaľ ale nejde o dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP a dovolateľ bol v odvolacom konaní riadne poučený o tom, že dovolanie musí spísať advokát, predstavuje skutočnosť, že v dovolacej lehote bolo podané iba dovolanie nespísané advokátom, taký nedostatok obligátneho znaku dovolania, ktorý už nemožno dodatočne reparovať.
9. V danom prípade zo spisu vyplýva, že dovolateľ: a/ napadol rozhodnutie obsahujúce riadne poučenie v zmysle § 429 ods. 1 CSP, b/ nemá právnické vzdelanie, c/ nie je dovolateľom uvedeným v § 429 ods. 2 CSP a d/ podal dovolanie, ktoré nespísal advokát. Z týchto dôvodov preto v jeho prípade neprichádzal do úvahy postup súdu prvej inštancie v zmysle bodu 8.2. tohto uznesenia dovolacieho súdu.
10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie Ing. Ivana Lomnického podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP. Vzhľadom na dôvod odmietnutia dovolania najvyšší súd neskúmal opodstatnenosť podaného dovolania.
11. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.