3 Cdo 20/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., a.s., IČO: X., so sídlom v P., zastúpeného advokátskou kanceláriou E., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanému Š. B., bývajúcemu v B., o zaplatenie 915,17 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 28 Ro 1555/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2013 sp. zn. 9 Co 430/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 22. apríla 2013

domáhal na žalovanom zaplatenia 915,17 € s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania

vo výške 190,88 € a úrokom z omeškania vo výške 0,024 % od 17. apríla 2013 do zaplatenia

na tom základe, že žalovanému boli v zmysle úverovej zmluvy uzavretej 23. júna 2007

poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1 659,70 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať

v pravidelných mesačných splátkach vo výške 41,46 €. Keďže žalovaný podmienky splácania

úveru nedodržal, stal sa platným celý zostatok úveru.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 11. júna 2013 č. k. 28 Ro 1555/2013-23

zastavil konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške

190,88 €. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi podaním žaloby vznikla povinnosť zaplatiť

súdny poplatok v sume 66 €, žalobca však pri podaní žaloby kolkami zaplatil súdny poplatok

len vo výške 54,50 €. Výzvou z 23. apríla 2013 bol žalobca vyzvaný na doplatenie súdneho poplatku vo výške 11,50 € zároveň s poučením o následkoch zastavenia konania. Žalobca

výzvu prevzal 10. mája 2013, avšak súdny poplatok nedoplatil. Preto súd v zmysle § 7 ods. 2,

§ 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) konanie v časti

kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 190,88 € zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. 9 Co 430/2013 napadnuté uznesenie

potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak je príslušenstvo

pohľadávky samo predmetom poplatkového úkonu a je v čase vzniku poplatkovej povinnosti

známa jeho výška, súdny poplatok sa vyrubí poľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote

zaplatil správne vyrubený súdny poplatok za podanie návrhu s poučením, že ak nebude

poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).

Napriek tomu, že táto výzva bola žalobcovi riadne doručená, žalobca ju nerešpektoval. Súd

prvého stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že

odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

(§ 219 O.s.p.).  

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie žalobca s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že súdy z dôvodu

nesprávnej interpretácie § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodli o zastavení konania.

Nesúhlasil so záverom súdov, že vyčíslenie kapitalizovaného úroku treba považovať  

za samostatný peňažný nárok a podrobiť ho samostatnému spoplatneniu. Podľa jeho názoru

príslušenstvo pohľadávky, aj keď je kapitalizované, nie je možné považovať za samostatný

nárok oddeliteľný od predmetu sporu v rámci jedného konania. So zreteľom na to žalobca

žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas

žalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení

účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 239 O.s.p.“). V danom prípade je dovolaním

napadnuté uznesenie, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto ustanoveniach;

prípustnosť dovolania žalobcu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Dovolací súd ďalej skúmal (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), či dovolanie žalobcu nie  

je prípustné podľa § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237

O.s.p.“). V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto  

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237

O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale

len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto

z týchto ustanovení nevyplýva.  

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní priamo namieta

(§ 237 písm. f/ O.s.p.)

Z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup

súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v   rozpore so zákonom, prípadne s   ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Judikatúra už dospela k záveru, že o prípad odňatia možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, keď je konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, hoci pre

tento postup nebol zákonný dôvod (viď primerane R 50/1997).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé

úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy

súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.  

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,  

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. cena príslušenstva sa zahrnie do základu

poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal

zaplatenia 915,17 € s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania vo výške 190,88 €

a úrokom z omeškania vo výške 0,024 % od 17. apríla 2013 do zaplatenia. Z uvedeného

vyplýva, že žalobcovi ako poplatníkovi súdneho poplatku podaním návrhu vznikla povinnosť

zaplatiť súdny poplatok nielen zo sumy 915,17 €, ale aj zo sumy 190,88 €, ktorú žalobca

označil ako kapitalizovaný úrok z omeškania. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý je zhodný s názorom odvolacieho súdu, sa v danom prípade takto pevnou

sumou vyčíslené príslušenstvo pohľadávky zahŕňa do základu pre výpočet súdneho poplatku.

Tento názor zodpovedá aj doterajšej judikatúre, napr. R 18/1997, podľa ktorého ak je v čase

vzniku poplatkovej povinnosti známa výška príslušenstva pohľadávky, vymeria sa súdny

poplatok podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď uložil žalobcovi povinnosť doplatiť

súdny poplatok za návrh na začatie konania tak, aby jeho výška zodpovedala cene predmetu

poplatkového úkonu, t. j. vrátane sumy   190,88 €, predstavujúcej kapitalizovaný úrok z omeškania, a pri vyrubení poplatku tiež správne vychádzal z položky 1 písm. a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov a keďže žalobca, napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku, súdny poplatok v požadovanej výške nezaplatil, správne konanie zastavil. Ak preto

odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil, neodňal žalobcovi

možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.  

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva z § 239 O.s.p.,

nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie žalobcu o dôvode zakladajúcom prípustnosť

dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady

vymenované v § 237 O.s.p., odmietol najvyšší súd dovolanie žalobcu ako procesne

neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2015

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková