Najvyšší súd
3 Cdo 199/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. T., bývajúceho v N., zastúpeného Mgr. S. P., advokátom so sídlom v N., proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5,
IČO: 00 151 742, o vyplatenie zostatku zrušeného vkladu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 21 C 237/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 24. marca 2010 sp. zn. 15 Co 463/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť vyplatiť
mu zostatok zrušeného vkladu (§ 879e ods. 5 Občianskeho zákonníka) na vkladnej knižke
na doručiteľa č. X. založenej v S., a.s.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. mája 2008 č.k. 21 C 237/2005-46:
a/ vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie 956,80 Sk,
b/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní 12 044,20 Sk a tiež náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že vkladná knižka bola v danom prípade založená
v roku 1998, zostatok na nej k 31. decembru 2006 bol 12 044,20 Sk, žalobca ju stratil, jeho
žiadosti o umorenie ale nebolo vyhovené. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa
zrušením vkladového vzťahu v zmysle § 879e ods. 5 Občianskeho zákonníka zanikla
aj povinnosť žalobcu predložiť pri nakladaní s vkladom vkladnú knižku; zostatok
zo zrušeného vkladového vzťahu je bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa poukázaním na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. marca 2010 sp. zn.
15 Co 463/2008 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol; žalovanej nepriznal
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zmeňujúci výrok rozhodnutia odôvodnil
tým, že náhrady za zostatky na zrušených anonymných vkladov na doručiteľa, ktoré
si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili do 31. decembra 2006 (§ 879d ods. 1
Občianskeho zákonníka) môžu byť vyplatené iba ak vkladateľ alebo iná oprávnená osoba
predloží vkladnú knižku. V posudzovanej veci žalobca tento predpoklad nesplnil, preto
žalovaná nebola povinná vyplatiť mu náhradu za vklad. O trovách prvostupňového
a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom namietol správnosť
právneho záveru odvolacieho súdu o nesplnení podmienok pre výplatu náhrady za zostatok
na zrušenom vkladovom účte. V konaní preukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. eviduje
existenciu vkladnej knižky na doručiteľa na jeho meno s heslom „dedičstvo“, zostatok
na ktorej k 31. decembru 2006 predstavoval 12 044,20 Sk. Podčiarkol, že túto výšku zostatku
vkladu upresňovala samotná Slovenská sporiteľňa, a.s. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu poprela opodstatnenosť tohto opravného
prostriedku žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa § 238 ods. 5 veta prvá
O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo
sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 veta tretia O.s.p.). Osobitne treba zdôrazniť, že § 238
ods. 5 O.s.p. je vo vzťahu k § 238 ods. 1 O.s.p. ustanovením osobitným; so zreteľom
na to platí, že ak je napadnutý rozsudok vykazujúci znaky uvedené v § 238 ods. 5 O.s.p.,
je dovolanie proti nemu procesne neprípustné, i keď smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu.
V danom prípade bola žaloba podaná 11. novembra 2005. Výšku minimálnej mzdy
v deň podania žaloby určoval § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 428/2005 Z.z., ktorým
sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto nariadenia vlády predstavovala minimálnu
mzdu suma 6 900 Sk (229,03 €); jej trojnásobok je 20 700 Sk (687,09 €). Napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu sa týka peňažného plnenia 12 044,20 Sk (t.j. 399,79 €).
Dovolanie žalobcu teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (399,79 € < 687,09 €). Prípustnosť dovolania
žalobcu je vzhľadom na to vylúčená priamo zo zákona ustanovením § 238 ods. 5 O.s.p.
Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdil a procesné
vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
nevyplýva ani z tohto ustanovenia. Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci
nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia (R 54/2012).
Keďže prípustnosť v danej veci podaného dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol
dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo žalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júna 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková