Najvyšší súd

3 Cdo 195/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice - okolie, Košice, Tr. SNP č. 61, proti povinnému   J. s.r.o., so sídlom v Č., o vymoženie 1 483,37 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice - okolie pod sp.zn. 1 Er 1370/2002, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. P. M.,

Exekútorský úrad so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla

2011 sp.zn. 6 CoE 98/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 20. mája 2010 č.k. 1 Er 1370/2002-15

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie bude

rozhodnuté osobitným uznesením. Neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie odôvodnil

poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie zanikol

bez právneho nástupcu. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným 10. júna 2010.

Okresný súd Košice - okolie uznesením z 27. septembra 2010 č.k. 1 Er 1370/2002-20

oprávnenej uložil povinnosť v lehote 15 dní zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie  

v sume 39,87 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci bola exekúcia právoplatne

zastavená. V zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002 zaviazal  

na náhradu trov exekúcie oprávnenú, pričom priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške

39,87 € oproti exekútorom uplatnenej výške 61,98 €.

Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie oprávnená. Krajský súd v Košiciach

uznesením z 26. apríla 2011 sp. zn. 6 CoE 98/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal; účastníkom nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že oprávnená

nezavinila zastavenie exekúcie, nemohla dôvod zastavenia exekúcie ani predvídať. Samotná

skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (a nemožno

mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie), nemôže mať za následok uloženie

povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenej, lebo Exekučný poriadok v § 213 presne

stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy

exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto

automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Navrhol

napadnuté rozhodnutie zmeniť a potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesúhlasil s právnou úvahou odvolacieho súdu

v otázke zavinenia oprávneného v súvislosti so zastavením exekúcie. Bol toho názoru, že

prijať správny právny záver o tom, že oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie bez

náležitého skúmania jednotlivých pojmových zložiek pojmu zavinenie, nie je možné.

Oprávnená vo svojom vyjadrení navrhla, aby dovolací súd dovolanie súdneho

exekútora ako neprípustné odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal

najskôr, či dovolanie súdneho exekútora, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny

opravný prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania

proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p.

Hoci v danom prípade ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktorým

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania podľa tohto

zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy.

V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú totiž vymenované prípady, ktoré

vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o trovách konania, pričom nie je významný spôsob rozhodnutia odvolacieho

súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania  

pri nútenom výkone judikovaného práva. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho konania.

Exekučné konanie je upravené Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym

poriadkom (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu (ani iný

relevantný dôvod), ktoré by osobitne vyňalo trovy exekúcie spomedzi trov konania podľa  

§ 137 O.s.p. Napokon, konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 13. októbra sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z 15. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 170/2009,  

z 3. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011, z 13. septembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 4/2011) a nie je

dôvod sa od nej odchýliť.

V posudzovanej veci je nepochybné, že súdny exekútor napáda dovolaním uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, t.j. napáda uznesenie

o trovách exekučného konania. Dovolanie súdneho exekútora preto podľa § 239 O.s.p.

prípustné nie je.

Dovolací súd, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal prípustnosť

dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti

každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád

neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.

Dôvodné nie sú ani námietky súdneho exekútora, ktoré treba považovať za dovolací

dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom

jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu  

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené

v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora

podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní účastníkom trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo im

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. januára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová