3 Cdo 195/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. L., narodenú X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťa rodičov H. P., bývajúcej v B., a F. L., bývajúceho v Č., o zmene zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, úpravu styku a zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 7 P 11/2008, na dovolanie otca, zastúpeného JUDr. G. Z., advokátom so sídlom v K., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. februára 2010 sp. zn. 7 CoP 183/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 25. marca 2009 č.k. 7 P 11/2008-106 zamietol návrh otca na zverenie maloletej D., narodenej X. do jeho osobnej starostlivosti, určenie výživného zo strany matky a zmenu úpravy jeho styku s maloletou, zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 5. februára 2003 č.k. P 163/1998-173 vo výroku o výživnom tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej D. počnúc dňom 1. septembra 2008 sumou 83 € mesačne vždy do 15-ého dňa v mesiaci k rukám matky a súčasne mu uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť do rúk matky maloletej splatné výživné za obdobie od 1. septembra do 25. marca 2009 v sume 69,83 €. Rozhodol tiež o trovách konania.
Na odvolanie otca maloletej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. februára 2010 sp. zn. 7 CoP 183/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol otec maloletej dovolaním.
Okresný súd Košice - okolie uznesením zo 6. júla 2010 č.k. 7 P 11/2008-160 vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní doplnil neúplné dovolanie (podané na súde 4. marca 2010 a doplnené 22. marca 2010) uvedením, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, čoho sa dovolaním domáha (uvedením petitu ako má dovolací súd v dovolacom konaní rozhodnúť).
Uvedené uznesenie okresného súdu prevzal vlastnoručne zástupca dovolateľa advokát JUDr. G. Z. dňa 12. júla 2010, výzve na doplnenie dovolania nebolo však v stanovenej lehote vyhovené (výzva zostala nerešpektovaná aj v deň rozhodovania dovolacieho súdu o dovolaní otca maloletej).
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku § 241 ods. 1 O.s.p., v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.).
Súd prvého stupňa v danom prípade viedol otca maloletej, ktorého zastupuje advokát (v zmysle § 25 ods. 2 O.s.p. povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci otcovi maloletej a v zmysle § 28 ods. 2 veta druhá O.s.p. oprávnený na všetky úkony, ktoré mohol v konaní urobiť otec maloletej), k odstráneniu nedostatkov dovolania. Vady mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa spočívali predovšetkým v tom, že z neho nebolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa napadá rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania, čoho sa dovolaním domáha a z čoho vyvodzuje, že jeho dovolanie je v danej veci prípustné. Vytýkané nedostatky dovolania mohol odstrániť len dovolateľ alebo jeho právny zástupca, dovolací súd túto možnosť nemal.
Vzhľadom na to, že napriek výzve zostalo dovolanie nedoplnené, nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) inú možnosť, než dovolanie odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. ako nemajúce predpísané náležitosti. So zreteľom na to, že dovolanie odmietol z dôvodu, že nemá predpísané náležitosti, nezaoberal sa otázkou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, a neposudzoval ani vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní nebol otec maloletej úspešný. Dovolací súd nepriznal ostatným účastníkom dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková