3 Cdo 194/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. T., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ R., so sídlom v P.,
IČO: X., 2/ N., so sídlom v P., IČO: X., o zaplatenie 46 728,18 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 C 94/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2011 sp. zn. 17 Co 79/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 19. mája 2011 č.k. 25 C 94/2010-98 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia 46 728,18 €
s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa vyvodzovala žalobou uplatnený nárok
na zaplatenie uvedenej sumy najskôr z toho, že žalovaní sa na jej úkor (resp. na úkor
jej právneho predchodcu) bezdôvodne obohatili, neskôr svoju argumentáciu zmenila a tvrdila,
že uplatňuje nárok z právneho vzťahu nájmu nebytových priestorov (§ 667 Občianskeho
zákonníka). Keďže výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali existenciu žalobkyňou
tvrdeného nájomného vzťahu upraveného Občianskym zákonníkom a podľa názoru súdu
nešlo v danom prípade ani o nárok vyplývajúci zo vzťahu upraveného Obchodným
zákonníkom, bola vec posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania
a spornou bola aj otázka vecnej legitimácie na žalovanej strane. Žalovaný 2/ totiž namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že sa v ničom nezúčastňoval preberania a odovzdávania nebytových priestorov, nebol účastníkom nájomnej zmluvy a tým, že
nadobudol nehnuteľnosti do nadačného imania, neprešli na neho všetky práva a povinnosti
zakladateľa nadácie. Súd považoval túto argumentáciu žalovaného 2/ za správnu
a odôvodnenú zisteným skutkovým stavom, preto žalobu voči nemu zamietol. Žalobu
považoval za neopodstatnenú aj pokiaľ smerovala proti žalovanému 1/ - žaloba bola totiž
podaná 27. marca 2009, premlčacia doba uplynula 14. decembra 2007, preto bolo potrebné
prihliadnuť na účinne vznesenú námietku premlčania. So zreteľom na dôvody zamietnutia
žaloby nezaoberal sa ďalšími návrhmi žalobkyne na doplnenie dokazovania. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. októbra 2011 sp. zn.
17 Co 79/2011 napadnutý rozsudok a/ potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby voči
žalovanému 2/ a vo výroku ukladajúcom žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy konania,
b/ zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a vo výroku ukladajúcom
žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy konania, c/ vec v rozsahu zrušenia vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v súlade s § 213 ods. 2
O.s.p. vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k možnému uplatneniu § 451 a § 456 až 458
Občianskeho zákonníka, napadnutý rozsudok preskúmal v zmysle § 212 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho konania (§ 214 ods. 1 a 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je iba
sčasti dôvodné. Ako nedôvodné ho posúdil v časti smerujúcej proti výroku prvostupňového
rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/; v tejto časti v celom rozsahu poukázal
na vecne správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Prisvedčil pri tom
žalovanému 2/, že nadobudnutím nadačného imania od žalovaného 1/ (§ 3 zákona
č. 34/2002 Z.z. o nadáciách) nevstúpil do všetkých práv a povinností zakladateľa nadácie.
Akékoľvek nároky (netýkajúce sa vloženého majetku), či už podľa Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka, sú žalobkyňou voči žalovanému 2/ uplatňované bez právneho
základu. Zrušujúci výrok svojho rozsudku odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvého stupňa
v otázke účinkov vznesenia námietky premlčania rozhodol predčasne bez predchádzajúceho
dôsledného posúdenia, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z právneho vzťahu, ktorý
treba posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, alebo zo vzťahu upraveného Obchodným
zákonníkom. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti potvrdzujúcemu výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa
dovolanie s odôvodnením, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesnú vadu tejto povahy videla v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil
otázku právneho nástupníctva žalovaného 2/ po žalovanom 1/. Pritom každé konanie, ktoré
je v rozpore so zákonom, porušuje právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994) v zmysle č.l. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia,
ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu
materiálnu stránku práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Ak je účastník
konania v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený alebo značne obmedzený
z uplatnenia procesného úkonu majúceho podstatný vplyv na ďalšie konanie, dochádza
k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať a tiež k porušeniu ústavného práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces. Žalobkyňa z týchto dôvodov žiadala dovolaním napadnutý
výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Právo na súdnu ochranu
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania
(I. ÚS 4/2011).
Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo
možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam
odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [viď § 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok)
a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne
vymenovaných závažných procesných vád (viď § 237 O.s.p.). Právnou úpravou dovolania a dovolacieho konania sa v Občianskom súdnom poriadku na jednej strane vytvára priestor
na nápravu osobitne vymedzených nesprávností, na druhej strane sa však zamedzuje tomu,
aby dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v prípadoch, kde dovolanie nie
je prípustné.
Platná právna úprava občianskeho súdneho konania podmieňuje úspech každého
dovolania záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne
prípustný a až následne jeho záverom, že dovolanie je aj opodstatnené. Skôr, než dovolací súd
v určitej veci dospeje k záveru, že dovolanie je procesne prípustné, nemôže pristúpiť
k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie
vydané. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento
opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal správnosťou napadnutého
rozhodnutia; keby po stránke vecnej správnosti preskúmal rozhodnutie napadnuté procesne
neprípustným dovolaním, porušil by zákon.
V preskúmavanej veci smeruje dovolanie žalobkyne proti (potvrdzujúcemu výroku)
rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania žalobkyne z vyššie uvedených ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238
ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je záver (zistenie) dovolacieho súdu, že
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že súdy jej v danej veci znemožnili realizáciu
procesných oprávnení, ktoré jej patrili ako účastníčke konania. Dovolateľka ale svoju
argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá
na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce procesný
postup súdu (procedúru prejednania veci) v občianskom súdnom konaní – netvrdí napríklad,
že ju súdy nepredvolali na niektoré pojednávanie, nedoručili jej písomnosť, neumožnili jej
vyjadriť sa k veci alebo k dôkazom či výsledkom dokazovania, znemožnili jej vykonať
niektorý procesný úkon, nepriznali náležité procesné účinky niektorému z jej úkonov a pod.
Podstatou dovolacích námietok žalobkyne je, že súdy zo svojich skutkových zistení
vyvodili vecne nesprávny právny záver, že žalovaný 2/ nie je v danom prípade pasívne vecne
legitimovaný [pozn.: pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom tomu zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti]. Z určujúceho – obsahového –
hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) teda z jej strany nejde o námietku odňatia možnosti konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe
na otázku správnosti právneho záveru súdov o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného 2/
(t.j. vo väzbe na otázku správnosti ich právneho posúdenia), na ktorom v danom prípade
založili svoje rozhodnutia o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/.
So zreteľom na uvedenú argumentáciu dovolateľky je potrebné zdôrazniť, že
ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací
dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.); nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
(viď R 54/2012 a tiež mnohé ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.
1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011).
Dovolanie žalobkyne v časti, ktorá smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený výrok prvostupňového rozsudku o povinnosti žalobkyne zaplatiť
žalovanému 2/ náhradu trov konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré má povahu uznesenia
(viď § 167 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania nie
je prípustné (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v preskúmavanej veci
je dovolanie žalobkyne procesne neprípustné. So zreteľom na procesnú neprípustnosť
podaného dovolania najvyšší súd mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby pristúpil
k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. októbra 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková