3Cdo/191/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. Z., trvale bytom v C., N. 6, zastúpenej splnomocnenkyňou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestskej časti Staré Mesto, Landererova 8, proti žalovaným 1/ N. F. B., trvale bytom v C., N. 6, 2/ R. B., trvale bytom v C., F. údolie XXX/XXX a 3/ E. D., trvale bytom v C., S. rovnicami XXX/XX, všetkým zastúpeným JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom v Bratislave, Trenčianska 57, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/74/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2018 sp. zn. 14Co/254/2017, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom z 20. novembra 2018 sp. zn. 14Co/254/2017 Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 9. decembra 2016 č. k. 14C/74/2009-1144 (ktorým došlo - vo veci samej - k zamietnutiu žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam reprezentujúcim dar žalobkyne žalovanému 1/ a určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorými pôvodný jediný žalovaný a neskorší žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoje deti v osobách neskorších žalovaných 2/ a 3/ a vymienil si tiež právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností); okrem toho vyslovil, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Proti takémuto rozsudku podala 21. marca 2019 žalobkyňa dovolanie, ktoré následne podaním z 28. apríla 2020 došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 11. mája 2020 vzala späť.

3. Podľa § 446 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej len „C. s. p“) ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) preto dovolacie konanie zastavil.

4. Zastavenie dovolacieho konania zavinila (procesne) žalobkyňa a právo na náhradu jeho trov preto podľa § 256 ods. 1 a § 438 ods. 1 C. s. p. vzniklo žalovaným. Tí sa však svojho procesného práva na náhradu výslovne vzdali (podaním doručeným najvyššiemu súdu súbežne so späťvzatím dovolania) a najvyšší súd preto v tomto prípade i so zreteľom k hľadisku procesnej ekonómie (čl. 17 Základných princípov C. s. p.) rozhodol o nepriznaní náhrady tejto strane sporu (v tejto súv. porovnaj analogicky R 72/2018).

5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.