3 Cdo 191/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s. so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K., proti povinnej H. B.,

bývajúcej v R., o vymoženie 27,68 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. 2 Er 461/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 27. februára 2012 sp. zn. 16 CoE 29/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

27,68 € s príslušenstvom; povinnosť povinnej zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. 2 C 1131/2009.

Súdny exekútor JUDr. M. J. následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Rimavská Sobota o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 6. júla 2011 č.k. 2 Er 461/2011-19

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie

žiadosti odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej

sa v poistnej zmluve z 25. augusta 2007. Poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1

Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

a konštatoval, že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu

smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Uviedol, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou

a ako taká bola od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzatvárania zmluvy; obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred

pripravený. Poukázal aj na to, že rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu neskúmal

neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. februára

2012 sp. zn. 16 Co 29/2012 napadnuté uznesenie potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil  

so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Aj podľa

odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, tak ako bola uvedené vo Všeobecných poistných

podmienkach, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Na uvedenom

závere nemení nič ani skutočnosť, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy medzi oprávnenou

a povinnou sa neprijateľná položka požadovať od spotrebiteľa v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne   v rozhodcovskom konaní,  

vo výpočte neprijateľných podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

nenachádzala. Za správny považuje aj názor súdu prvého stupňa, že § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka obsahuje len príkladmo uvedený neuzavretý výpočet neprijateľných zmluvných

podmienok, ktorý je zákonodarcom neustále dopĺňaný a precizovaný. Uvedená rozhodcovská

doložka má nekalý charakter a je neprijateľná najmä preto, že nebola so spotrebiteľnom

individuálne dohodnutá, núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu

a navyše neumožňuje mu podieľať sa na výbere stáleho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala zrušiť

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). I keď  

sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len

vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie.

Tým oprávnenej v rámci dokazovania odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré časti predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

2. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),

3. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ O.s.p.).

Uviedla, že zmluvná podmienka môže byť považovaná za neprijateľnú, až keď spôsobí

hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 CoE 29/2010 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4 ÚS 55/2011. Keďže obsahom práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces je aj požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia po stránke skutkovej a po stránke

právnej, musí byť aj rozhodnutie exekučného súdu presvedčivé, zrozumiteľné

a preskúmateľné, nesmie byť svojvoľné, arbitrárne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.

a porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením

práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Príkaz oboznámiť sa s konkrétnymi právnymi a skutkovými

okolnosťami potrebnými za účelom zistenia nekalej povahy konkrétnej rozhodcovskej

doložky obsahuje aj spotrebiteľské právo Európskej únie (C-40/08, ASTURCOM). Z dôvodu

nedôsledného dokazovania sa exekučný súd nemohol dozvedieť o obsahu listiny, tzv.

„informácie o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy“, ktorú poisťovňa na základe

osobitného zákona (zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve

a o zmene niektorých zákonov, predtým zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia

a sprostredkovaní zaistenia) je povinná evidovať najneskôr od 1. januára 2007 pri každej

poistnej zmluve. Tento dokument obsahuje aj informácie v rubrike „Rozhodcovská doložka“,

v ktorej je poistník oboznámený s právnymi následkami prijatia, resp. odmietnutia

rozhodcovskej doložky. Napadnuté uznesenie právne kvalifikuje rozhodcovskú doložku  

za nekalú bez akejkoľvek väzby na relevantne zistený skutkový stav. Európsky súdny dvor

pritom vo vyššie označenom prípade ASTURCOM judikoval, že skutkové okolnosti prípadu

sú pre záver o povahe rozhodcovskej doložky relevantné. Možnou príčinou ich nezistenia

exekučným súdom bolo aj vykonávanie dokazovania bez účasti oprávneného.

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým  

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení  

§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, že jej súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,  

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti.

Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia  

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie  

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach  

§ 122 až § 124 O.s.p.) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného

a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

Oprávnená namietala aj to, že právne predpisy neumožňujú exekučnému súdu skúmať

prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a preto tento nemôže vysloviť ani jej

neplatnosť. Uviedla, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

stanovuje rozsah preskúmania rozhodcovského rozsudku, pričom posúdenie neplatnosti

rozhodcovskej doložky tam nepatrí. Táto námietka sa [z určujúceho – obsahového – hľadiska

(viď § 41 ods. 2 O.s.p.)] viaže na správnosť interpretácie ustanovení zákona, teda  

na správnosť právneho posúdenia veci. Dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení ide totiž

tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky; takým zamietnutím  

sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd

preto skúmal, či nejde o tento prípad.  

  Po preskúmaní veci dospel   k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. V tejto

súvislosti sa dovolací súd stotožnil s argumentmi uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. 2 Cdo 5/2012, sp. zn.

3 Cdo 146/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 5 Cdo 100/2012

a sp. zn. 6 Cdo 228/2011, ktorých právne závery považuje z pohľadu dovolacieho súdu  

za konštantné. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).  

2. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že oprávnená namieta aj nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, čím bolo konanie zaťažené tzv. inou vadou

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. V zhode s názorom dovolateľky  

sa nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241  

ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát   R 111/1998). Takáto procesná vada  

je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie   vo veci), sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Preto sama skutočnosť, že

v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy, nemôže v danom prípade založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.

3. Oprávnená napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva  

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241  

ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho  

súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn.  

3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011 a sp. zn. 6 Cdo 41/2011).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej oprávnenou (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania,

lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. augusta 2012

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková