3Cdo/189/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P., bývajúceho v F. zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695, proti žalovanému A., bývajúcemu v R. zastúpenému Nosko & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 2, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 24 895,44 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 C 33/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2019 sp. zn. 23 Co 64/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad rozsudkom z 24. novembra 2017 č. k. 21 C 33/2012-317 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 21 576,05 € s príslušenstvom špecifikovaným vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,40 % a štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. februára 2019 sp. zn. 23 Co 64/2018 rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), zisťoval najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť (§ 447 písm. a/ CSP).

6. Podľa § 427 ods. 1 CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

7. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 CSP).

8. V preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2019 sp. zn. 23 Co 64/2018 doručený žalovanému prostredníctvom v tom čase jeho právneho zástupcu Mgr. Maroša Ježíka dňa 5. apríla 2019. Koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalovanému pripadol na 5. jún 2019, ktorý deň pripadol na stredu, ktorá bola dňom pracovným. Žalovaný podal dovolanie proti uvedenému rozhodnutiu elektronickými prostriedkami prostredníctvom portálu e-žaloby, ktoré bolo úspešne odoslané do systému 6. júna 2019 o 16:26 hod., t. j. deň po uplynutí stanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania.

9. Najvyšší súd vzhľadom na to, že nebola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP), odmietol tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného ako oneskorene podaný podľa § 447 písm. a/ CSP.

10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.