UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. R., bývajúceho v C., zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová č. 35, 2/ U. A., bývajúceho v P., zastúpeného spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta č. 130, IČO: 36866598, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta č. 36, IČO: 17335345, zastúpený spoločnosťou Hamala Kluch Víglaský, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Poštová č. 3, IČO: 36611301, 2/ Lomnická, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 10, IČO: 35837403, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 3/ R. N. bývajúcemu v C., 4/ Ing. O. R., bývajúcemu v C., 5/ E. R. bývajúcej v C., 6/ Ing. P. A., CSc., bývajúcemu v C., 7/ B. A., bývajúcej v C., 8/ Ing. X. E., bývajúcemu v K., 9/ Z. E., bývajúcej v K., 10/ Ing. N. R., bývajúcemu v Z., 11/ MUDr. R. R. bývajúcej v Z., 12/ Ing. A. K. bývajúcemu v C., 13/ Z. K., bývajúcej v C., o určenie vlastníckeho práva, o vzájomnej žalobe žalovaného 2/ a vzájomnej žalobe žalovaných 3/, 6/ až 11/, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4 C 130/2001, o dovolaniach žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. októbra 2017 sp.zn. 3 Co 546/2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. októbra 2017 sp.zn. 3 Co 546/2014 vo výroku, ktorým zmenil výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku tak, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ sa zamieta v časti o určenie ich spoluvlastníckeho práva k pozemku v katastrálnom území Devín vedenému na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 1360/19 - vinice s výmerou 1 597 m2. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Rozsudkom zo 4. marca 2014 č.k. 4 C 130/2001-1670 Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“): I. určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú v podieloch po 1/2 spoluvlastníkmi tej časti pôvodnej parcely č. 1572 - záhrady s výmerou 7 323 m2 v katastrálnom území M. zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 1716 (ďalej len „parcela č. 1572“), ktorá je v geometrickom pláne č. 136/2001 vyhotovenom a autorizačne overenom Ing. N. U. 14. septembra 2001 (ďalej len „geometrický plán)rozčlenená na parcely č. 1356/21 - zastavané plochy s výmerou 364 m2, č. 1356/23 - zastavané plochy s výmerou 120 m2, č. 1356/11 - zastavané plochy s výmerou 752 m2, č. 1356/10 - zastavané plochy s výmerou 790 m2, č. 1356/22 - zastavané plochy s výmerou 856 m2, č. 1349/5 - záhrady s výmerou 306 m2, č. 1349/1 - zastavané plochy s výmerou 18 m2, č.1344/16 - záhrady s výmerou 329 m2, č. 1347/6 - záhrady s výmerou 194 m2, č. 1348/6 - záhrady s výmerou 189 m2, č. 1351/6 - záhrady s výmerou 332 m2, č. 1350 - zastavané plochy s výmerou 15 m2, č. 1354/12 - ostatné plochy s výmerou 1 461 m2, II. zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ v časti o určenie ich spoluvlastníctva pozemku v katastrálnom území M., ktorý je v geometrickom pláne vedený ako parcela č. 1360/19 - vinice s výmerou 1 597 m2 (ďalej len „parcela č. 1360/19“), III. určil, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú podieloví spoluvlastníci parcely č. 1360/19, IV. zamietol vzájomnú žalobu žalovaných 3/, 6/ až 11/, V. uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou, ktorú v priebehu konania zmenili so súhlasom súdu, domáhali, aby súd určil, že v podieloch po 1/2 sú spoluvlastníci parcely č. 1572. Proti nim podanou (vzájomnou) žalobou žalovaný 2/ žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom parcely č. 1360/19. Žalovaní 3/, 6/ až 11/ ich (vzájomnou) žalobou navrhli, aby súd zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ v časti určenia, že v podieloch po 1/2 sú podieloví spoluvlastníci parciel č. 1356/21 - zastavané plochy s výmerou 364 m2, č. 1356/11 - zastavané plochy s výmerou 752 m2, č. 1356/10 - zastavané plochy s výmerou 790 m2, č. 1356/22 - zastavané plochy s výmerou 856 m2, a zároveň aby určil, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi týchto parciel. 1.2. Po vykonanom dokazovaní vychádzal súd prvej inštancie z toho, že právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ (A. F. a B. F.) kúpnou zmluvou z 5. apríla 1934 nadobudli vlastníctvo parcely č. 1572, ktorá im bola k 1. marcu 1945 skonfiškovaná v zmysle nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, následne ale bola na základe právoplatného rozhodnutia konfiškačnej komisie spod konfiškácie uvoľnená. Konfiškačná komisia pri tom nariadila, aby bol v pozemkovej knihe vyznačený bezplatný prevod parcely č. 1572. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie bola parcela č. 1572 najneskôr od 1. januára 1951 v podielovom spoluvlastníctve A. F. a B. F. a ich smrťou prešla na žalobcov 1/ a 2/ v zmysle osvedčení o dedičstve z 23. marca 2000 sp.zn. D 1844/93 a sp.zn. D 844/95. Keďže žalovanému 1/ najneskôr od roku 1951 nepatrila, nemohlo jej vlastníctvo prejsť na pôvodne žalovanú 2/ (Mestskú časť Bratislava - M.) a z nej následne na ďalšie osoby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie I. výrokom svojho rozsudku vyhovel žalobe žalobcov 1/ a 2/ o určenie vlastníctva parciel, ktoré uviedol v I. výroku rozsudku. 1.3. Na odôvodnenie výroku II. súd prvej inštancie uviedol, že v rámci verejnej dražby bol žalovanému 2/ ako vydražiteľovi exekútorom udelený príklep (čo vyplýva zo zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností sp.zn. EX 0345/2001 spísanej 6. decembra 2002 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kriškom), ktorý bol schválený uznesením Okresnému súdu Bratislava IV z 27. januára 2003 sp.zn. Er 554/01. V zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku sa tak žalovaný 2/ stal výlučným vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti (parcely č. 1360/19) ku dňu udelenia príklepu, čím žalobcovia 1/ a 2/ zároveň svoje spoluvlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti stratili. So zreteľom na § 61 Exekučného poriadku nemožno toto zaniknuté právo žalobcov 1/ a 2/ obnoviť. 1.4. Pokiaľ sa žalovaný 2/ vzájomnou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú podieloví spoluvlastníci parcely č. 1360/19 a aby ich žalobu v časti týkajúcej sa tejto parcely zamietol, súd prvej inštancie konštatoval, že na určení vylučujúcom vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), lebo i keby vzájomnej žalobe v tejto časti vyhovel, nedosiahlo by sa tým určenie, kto je skutočným vlastníkom tejto parcely a naďalej by pretrvával stav právnej neistoty. 1.5. K tvrdeniam žalovaných 12/ a 13/ o vydržaní vlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (parcely č. 1349/2 - záhrada s výmerou 441 m2 a na nej stojaca záhradná chatka so súpisným č. 2643) súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska objektívneho nemohli byť jej dobromyseľnými držiteľmi, a preto sa nemohli úspešne domáhať určenia, že jej vlastníctvo nadobudli právnym titulom vydržania. 1.6. S prihliadnutím na dôvody, so zreteľom na ktoré vyhovel žalobe žalobcov 1/ a 2/, dospel k záveru o neopodstatnenosti vzájomnej žaloby žalovaných 3/ a 6/ až 11/. Ich vzájomnú žalobu preto zamietol.
2. Na odvolania žalobcov 1/ a 2/ a tiež žalovaných 3/ a 6/ až 13/ Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. októbra 2017 sp.zn. 3 Co 546/2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I. bod 1. a 3. až 7, vo výroku IV. a vo výroku V. Napadnutý rozsudok zmenil vo výroku II. tak, že žalobu žalobcov 1/ a 2/ v časti o určenie spoluvlastníckeho práva k parcele č. 1360/19 zamietol. Napokon rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku III. tak, že vzájomnú žalobu žalovaného 2/ o určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú podieloví spoluvlastníci parcely č. 1360/19 zamietol. V odôvodnení rozsudku odvolací súd vysvetlil, že vzhľadom na ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmaval len odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (žalovaný 1/ a žalovaní 4/ a 5/ odvolanie nepodali). 2.1. K potvrdzujúcemu výroku svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o nadobudnutí parcely č. 1572 A. F. a B. F., konfiškácii tejto parcely a jej následnom vypustení z konfiškácie. Aj odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého žalovanému štátu táto parcela nepatrila najneskôr od roku 1951, a preto ani nemohla prejsť do vlastníctva pôvodného žalovaného 2/ (Mestskú časť Bratislava - M.) a následne na ďalšie osoby. Vzhľadom na to je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vo výroku IV. (zamietajúcom vzájomnú žalobu žalovaných 3/ a 6/ až 11/). 2.2. Odvolací súd sa stotožnil aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých parcela č. 1360/19, ku ktorej bol žalovanému 2/ na verejnej dražbe udelený príklep, prešla do jeho vlastníctva (§ 150 ods. 2 Exekučného) k 6. decembru 2002 a žalobcovia 1/ a 2/ tým stratili ich spoluvlastnícke práva k tejto parcele, ktoré už nemožno obnoviť (§ 61 Exekučného poriadku). V čase exekúcie bola síce na príslušnom liste vlastníctva pri tejto parcele vyznačená poznámka o začatí sporu o jej vlastníctvo, žalobcovia 1/ a 2/ ale nepodali žalobu o vylúčenie veci z exekúcie (§ 55 ods.1 Exekučného poriadku). Predmetné závery súdu prvej inštancie sú preto správne a v súlade so zákonom. Odvolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním vysvetlil, že k zmene rozhodnutia podľa § 388 CSP ho viedla iba požiadavka formálnej správnosti znenia výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nezodpovedal textu vzájomnej žaloby žalovaného 2/ a bez úpravy (označenia listu vlastníctva a katastrálneho územia) nebol spôsobilý privodiť zmenu vo vyznačení vlastníckych vzťahov. 2.3. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa týkal žalovaným 2/ požadovaného určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 1360/19, odvolací súd dospel k záveru, že na tomto určení nebol daný naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na to rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výroku III. podľa § 388 CSP tak, že vzájomnú žalobu žalovaného 2/ zamietol. 2.4. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní 12/ a 13/ nedôvodne tvrdili, že právnym titulom vydržania nadobudli spoluvlastníctvo nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (t.j. parcely č. 1349/2 - záhrada s výmerou 441 m2 a na nej stojacej záhradnej chatky so súpisným č. 2643). Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v ich prípade existoval (čo aj len domnelý) právny titul opodstatňujúci ich presvedčenie, že spornú nehnuteľnosť užívajú ako jej vlastníci. 2.5. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol, nerozhodol o nich ani odvolací súd; konštatoval, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, v ktorom bude rozhodovať o trovách prvoinštančného konania.
3. Proti výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvoinštančný rozsudok vo výroku zamietajúcom žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie, že sú podieloví spoluvlastníci parcely č. 1360/19, podal žalobca 1/ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f/ CSP a tiež § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. 3.1. Uviedol, že postup odvolacieho súdu bol „neočakávaný“, lebo o základe právnej úvahy majúcej význam z hľadiska posúdenia záväznosti výsledkov exekučného konania sa na súde prvej inštancie neviedlo žiadne dokazovanie a táto úvaha ani nebola rozdiskutovaná. Podanou žalobou sa domáhal ochrany svojich vlastníckych práv chránených aj Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), súdy mu ju ale neposkytli a z ich rozhodnutí nie je zrejmé, prečo nebolo žalobe v tejto časti vyhovené. Rozhodnutia súdov, dôsledky ktorých sú v danom prípade obdobné vyvlastneniu, nemajú náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 a 3 CSP a sú nepreskúmateľné, zmätočné, nepresvedčivé a nepodložené výsledkami dokazovania.
3.2. Podľa presvedčenia žalobcu 1/ došlo k duplicitnému zápisu vlastníctva parcely č. 1572 v dôsledku trestného činu neznámeho páchateľa. Vlastníctvo parcely č. 1360/19 je vo svojej podstate len „fikciou“ vytvorenou protiprávnym konaním, ktorá nemá materiálny základ a z viacerých hľadísk (napríklad prístupu, príjazdu a možnosti pripojenia na médiá) sťažuje reálny výkon vlastníckych práv k iným nehnuteľnostiam v jeho (spolu)vlastníctve. Vznik parcely č. 1360/19 bol nemožný bez toho, aby sa zmenila výmera parcely č. 1572. Uviedol, že i keď sa v exekučnom konaní domáhal ochrany svojich práv, nepodarilo sa mu predísť udeleniu príklepu parcely č. 1360/19 v prospech vydražiteľa. 3.3. Z týchto dôvodov žalobca 1/ navrhol rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie.
4. Proti tomu istému výroku rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalobca 2/ s tým, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 4.1. Prípustnosť ním podaného dovolania vyvodzoval z toho, že súdy nerešpektovali jeho procesné oprávnenia a konali v rozpore s § 387 ods. 3 CSP. Rozhodnutia súdov v tejto časti označil za arbitrárne, nepreskúmateľné, neposkytujúce reálnu ochranu vlastníctva a v rozpore so zákonom uprednostňujúce vlastníctvo nedobromyseľného vydražiteľa. Uviedol, že v konaní poukazoval na § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku vzťahujúci sa práve na prípady (ako je tento), v ktorých nedobromyseľnému vydražiteľovi nemôže byť poskytnutá taká istá ochrana, ako keby bol dobromyseľný. Toto ustanovenie preto nebránilo žalobcom domáhať sa ochrany ich spoluvlastníckych práv v danom spore, ktorý začal ešte pred exekučným konaním. Žalovaný 2/ nemohol byť v exekučnom konaní dobromyseľný, lebo pred vydražením bol oboznámený so zápisom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., na ktorom bola vyznačená poznámka o už začatom (prebiehajúcom) vlastníckom spore. Vzhľadom na tento zápis musel vedieť, že ten, kto bol v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného, nie je vlastníkom parcely č. 1360/19. Podľa názoru žalobcu 2/ aplikácia § 61 Exekučného poriadku neprichádzala v danom prípade do úvahy, lebo v tomto vlastníckom spore nejde o navrátenie do pôvodného stavu, ani o navrátenie do pôvodného stavu v exekučnom konaní. Civilné sporové konanie nemožno zamieňať s exekučným konaním. I keď sa podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku formálno- právne nadobúda vlastníctvo draženej nehnuteľnosti príklepom, nemali súdy prehliadnuť § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti len vtedy, ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. 4.2. Podľa presvedčenia žalobcu 2/ zakladá prípustnosť jeho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP tá skutočnosť, že dosiaľ dovolacím súdom neriešená je otázka, „či je prípustné určenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov voči vydražiteľovi, ktorý nadobudol vlastníctvo udelením príklepu vo verejnej dražbe, v prípade, keď vydražiteľ preukázateľne, vzhľadom na skutkové okolnosti právnej veci, nebol dobromyseľný v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku o tom, že proti nemu - na jeho ujmu - nemôže byť súdom určené vlastnícke právo pôvodných vlastníkov, keď mal vedomosť v čase dražby o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva k predmetu dražby, resp. mal aj vedomosť o zápise vlastníctva iného vlastníka v liste vlastníctva k predmetu dražby. Tiež obdobná otázka, či je prípustné určenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov voči vydražiteľovi, ktorý nadobudol vlastníctvo udelením príklepu na verejnej dražbe, v prípade, keď preukázateľne, vzhľadom na skutkové okolnosti právnej veci, nebolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľností v exekučnom konaní podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože sa nepreukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného“. Súdom vytkol, že v rozpore s § 134 ods. 1 Exekučného poriadku toto ustanovenie neaplikovali, i keď žalovaný 2/ preukázateľne nebol dobromyseľný. Ich rozhodnutia spočívajú preto na nesprávnom právnom posúdení veci. 4.3. Z týchto dôvodov žalobca 2/ žiadal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
5. Žalobca 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ stotožnil s jeho argumentáciou a aj právnymi závermi, z ktorých vyvodzoval prípustnosť a dôvodnosť ním podaného dovolania. Rovnako sa stotožnil s dovolacím návrhom žalobcu 1/.
6. Žalovaný 1/ sa vyjadril k dovolaniam oboch žalobcov v tom zmysle, že nebola preukázaná žiadna trestná činnosť pri nakladaní s nehnuteľnosťami, ktorých sa týka daný spor. Žalobcami nedôvodnepodané dovolania navrhol zamietnuť. 7. Žalovaný 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu 1/ stotožnil s právnym záverom súdov oboch inštancií, v zmysle ktorého žalobca 1/ nie je podielový spoluvlastník parcely č. 1360/19. Podľa názoru žalovaného 2/ je správny a zákonu zodpovedajúci záver súdov, že udelením príklepu na verejnej dražbe došlo k zániku (spolu)vlastníctva žalobcov k tejto parcele. Podľa jeho presvedčenia žalobca 1/ môže - z dôvodov vyplývajúcich z rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.zn. 1 VCdo 2/2017 - vyvodzovať prípustnosť jeho dovolania nanajvýš z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, nie však zároveň aj z dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP. Žalobca 1/ celkom nedôvodne (a nekonkrétne) uviedol, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP. Pokiaľ už žalobca 1/ uviedol, že jeho dovolanie je prípustné tiež podľa § 421 ods. 1 CSP, mal konkretizovať, od ktorého rozhodnutia najvyššieho súdu predstavujúceho jeho ustálenú rozhodovaciu prax sa odvolací súd svojimi právnymi závermi odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), prípadne v ktorých rozhodnutiach najvyššieho súdu sa prejavila žalobcom 1/ tvrdená odlišná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Podľa žalovaného 2/ ale právne závery súdov plne zodpovedajú ustanoveniam § 61 a § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov navrhol dovolanie žalobcu 1/ buď odmietnuť (ako procesne neprípustné a nemajúce zákonom stanovené náležitosti) alebo zamietnuť (ako neopodstatnené).
8. Obsahovo podobne sa žalovaný 2/ vyjadril aj k dovolaniu žalobcu 2/. Stotožnil sa nielen s právnym záverom súdov oboch inštancií, v zmysle ktorého žalobca 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 1360/19, ale tiež s ich názorom, podľa ktorého udelením príklepu na verejnej dražbe došlo k zániku (spolu)vlastníctva žalobcov k tejto parcele. Aj v tomto vyjadrení poukázal na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. 1 VCdo 2/2017 a konštatoval, že žalobca 2/ neprípustne vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania súbežne z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalobca 2/ bez akéhokoľvek reálneho podkladu tvrdí, že mu v konaní bola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení a došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces. K argumentácii žalobcu 2/, že jeho dovolanie je prípustné tiež podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, žalovaný 2/ uviedol, že i keby bol nedobromyseľný, ustanovenia Exekučného poriadku nebránili tomu, aby sa príklepom na verejnej dražbe stal vlastníkom parcely č. 1360/19. Dobromyseľnosť vydražiteľa totiž nie je podmienkou takéhoto nadobudnutia vlastníctva. Po uskutočnení verejnej dražby nebola nikým spochybňovaná správnosť procesu dražby tejto parcely, ani jej rozpor s Exekučným poriadkom. Podľa názoru žalovaného 2/ sa žalobca 2/ mýli, že otázka ním nastolená v dovolaní nebola ešte dovolacím súdom vyriešená; na právne závery súdov oboch inštancií sa v danom spore vzťahujú závery, ku ktorým dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 2 MCdo 20/2011. Skutočnosť, že predmetná právna otázka už riešená bola, vylučuje (ešte aj z tohto hľadiska) prípustnosť dovolania žalobcu 2/ v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaný 2/ vzhľadom na to navrhol aj dovolanie žalobcu 2/ buď odmietnuť (ako procesne neprípustné a nemajúce zákonom stanovené náležitosti) alebo zamietnuť (ako neopodstatnené).
9. Žalobca 1/ k vyjadreniu žalovaného 2/ (bod 7. tohto uznesenia) uviedol, že právne závery vyjadrené v rozhodnutí veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. 1 VCdo 2/2017 boli prekonané zjednocujúcim rozhodnutím pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL.z. 1/2018. Zopakoval, že konanie žalovaného 2/ má v danom prípade znaky postupu in fraudem legis, s ohľadom na ktoré nemohol nadobudnúť vlastníctvo parcely č. 1360/19. Príklepom licitátora právo nevzniká. Príklep je len právnou skutočnosťou podmieňujúcou prechod vlastníctva z predchádzajúceho vlastníka na vydražiteľa; príklepom licitátora na verejnej dražbe nemožno preto nadobudnúť neexistujúce právo. Pokiaľ také právo pred dražbou neexistovalo, treba príklep považovať za nulitný.
10. Žalobca 2/ vo vyjadrení k replike žalovaného 2/ (bod 8. tohto uznesenia) uviedol, že podľa aktuálneho rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. 1 VCdo 1/2018 je (už) prípustná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 ods. 1 CSP. Opätovne zdôraznil, že pre právne posúdenie daného sporu mala mimoriadny význam dokazovaním preukázaná vedomosť žalovaného 2/ v exekučnom konaní o tom, že už prebieha daný vlastnícky spor. Išlo pritom o okolnosť majúcu kľúčový význam pre vecne správne rozhodnutie. Sozreteľom na nedobromyseľnosť žalovaného 2/ a tiež sfalšovanie listu vlastníctva č. 2260 pre katastrálne územie M. (ktoré vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III ČTS: ORP-73/KP- 2002) mali súdy žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovieť. Pokiaľ nepodrobili skúmaniu uvedené skutočnosti a nepriznali právny význam tomu, ako boli žalobcovia 1/ a 2/ v exekučnom konaní pozbavení vlastníckeho práva k parcele č. 1360/19, nemôžu byť ich rozhodnutia správne. Z týchto dôvodov žalobca 2/ zotrval na svojom dovolaní a v ňom obsiahnutom dovolacom návrhu.
11. Žalovaní 3/ až 13/ sa k dovolaniam písomne nevyjadrili.
12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolania podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolania sú prípustné a tiež dôvodné.
13. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky; podobne, ak je v ďalšom texte v zátvorke uvedené „ÚS“, ide o odkaz na rozhodnutie ústavného súdu).
14. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
16. Právny názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa ustanovení § 420 CSP a podľa § 421 ods. 1 CSP bol prekonaný rozhodnutím ústavného súdu sp.zn. PL.z. 1/2018 a tiež rozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. 1 VCdo 1/2018.
I. 17. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto aj v tomto prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní došlo k nimi tvrdenej vade zmätočnosti.
18. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva c/ v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniukonečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznil, že pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
19. Pokiaľ sa v dovolaniach vytýkajú odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou posudzoval ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).
20. Obsah oboch dovolaní (§ 124 ods. 1 CSP) naznačuje, že žalobca 1/ a tiež žalobca 2/ vyvodzujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania (účinnej do 30. júna 2016) dospel ale najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením. Na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj za účinnosti novej právnej úpravy (R 24/2017 a tiež 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).
II.
21. Tak žalobca 1/, ako aj žalobca 2/ v dovolaniach uvádzajú, že k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP došlo tiež v dôsledku toho, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá zákonom stanovené náležitosti, je nepreskúmateľné, arbitrárne a náležite nereaguje na ich odvolaciu argumentáciu.
22. V zmysle zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu (R 2/2016) prijatého ešte za predchádzajúcej právnej úpravy civilného konania „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4 Cdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017).
23. V napadnutom rozsudku odvolací súd uviedol, že sa plne zhodol „so skutkovým a právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa k výroku II. rozhodnutia, ktorý napadli odvolaniami žalobcovia 1/ a 2/“. Súhlasil tiež s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalovaný 2/ ako vydražiteľ stal vlastníkom parcely č. 1360/19, čím žalobcovia 1/ a 2/ zároveň svoje spoluvlastnícke práva stratili. I keď v čase začatia exekúcie bola pri údajoch o tejto parcele uvedená na príslušnom liste vlastníctva poznámka o začatí sporu o vlastníctvo, bolo - podľa názoru súdov oboch inštancií - potrebné zohľadniť, že žalobcovia 1/ a 2/ v exekučnom konaní nevyužili prostriedok ochrany ich práv podľa § 55 ods.1 Exekučného poriadku (nepodali žalobu o vylúčenie veci z exekúcie). Odvolací súd výslovne uviedol, že k zmene rozhodnutia podľa § 388 CSP v tejto časti „ pristúpil len z dôvodu požiadavky formálno-právnej správnosti znenia výroku II.“. Dovolací súd preúplnosť uvádza, že i keď je dovolaniami žalobcov 1/ a 2/ napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu označený ako zmeňujúci, z materiálneho hľadiska ide o potvrdzujúci výrok.
24. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
25. V danom prípade sa odvolací súd napriek výslovnému príkazu obsiahnutému v ustanovení § 387 ods. 3 CSP nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ uvedenými v odvolaní. 25.1. Žalobca 1/ vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť vlastníctvo parcely č. 1360/19, ktorá fakticky neexistovala a neexistuje. Podľa neho mu nemohli vlastnícke práva zaniknúť len administratívnym úkonom (založením iných listov vlastníctva) bez reálneho zmenšenia majetkového substrátu. Exekúciu treba preto v danom prípade považovať za nulitný akt. Poukázal tiež na to, že žalovaný 2/ nikdy nebol dobromyseľný, lebo vedel, že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností je spochybnený v dôsledku začatia sporu o vlastníctvo. Dodal, že žalovaný 2/ nedôvodne a len v snahe nadobudnúť reálne vlastníctvo poukazuje na § 61 Exekučného poriadku a mylne sa nazdáva, že navrátenie do pôvodného stavu, ktoré je vylúčené v exekučnom konaní, je vylúčené tiež v danom vlastníckom spore. 25.2. Aj žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že žalovaný 2/ mal v čase verejnej dražby náležitú vedomosť o prebiehajúcom spore o vlastníctvo, lebo bol oboznámený s údajmi zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M.. Rovnako podľa názoru žalobcu 2/ nemohol byť žalovaný 2/ ako vydražiteľ dobromyseľný (§ 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku). Zdôraznil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil svoje úvahy týkajúce sa právnych dôsledkov tejto nedobromyseľnosti a ani nezdôvodnil, prečo nemohli byť skutočnosti uvádzané žalobcom 2/ považované za dôvod, ktorý nepripúšťa dražbu (§ 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku). Vytkol mu aj to, že sa primerane nevyrovnal s otázkou, či je v danom vlastníckom spore možné poukazovať na § 61 Exekučného poriadku, keďže v ňom nejde o navrátenie do pôvodného stavu v exekučnom konaní a súd ním nie je v tomto (vlastníckom) spore viazaný.
26. Odvolací súd vysvetlil podstatu svojho rozhodnutia v časti týkajúcej sa parcely č. 1360/19 v bodoch 26. a 27. svojho rozsudku, z ktorých vyplýva jeho stotožnenie sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri tom poukázal na judikatúru súdov (II. ÚS 289/08, IV. ÚS 324/2013, II. ÚS 640/2016 a 2 MCdo 20/2011), aj na podklade ktorej zdôraznil, že „ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou“, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti. 26.1. Odvolací súd v bodoch 26. a 27. odôvodnenia rozsudku zaujal a vysvetlil svoje závery týkajúce sa okolnosti na strane povinného (významu toho, či je v katastri zapísané jeho právo k predmetu dražby). K odvolacej argumentácii žalobcov 1/ a 2/, ktorou nastolili otázku týkajúcu sa okolnosti na strane dražiteľa (jeho nedobromyseľnosti danej tým, že pri dražbe už vedel o prebiehajúcom vlastníckom spore) a ktorou zároveň spochybnili, že exekučné konanie prebehlo v súlade s účinnou právnou úpravou, sa odvolací súd jednoznačne (jasne) nevyjadril. V odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, či vedomosť žalovaného 2/ o tom, že v čase exekúcie prebieha vlastnícky spor týkajúci sa parcely č. 1360/19, má alebo nemá (vzhľadom na § 61 a § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku) relevanciu aj v tomto spore, prípadne či ju má (mala) len v exekučnom konaní. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak neodrazilo v jasnom, jednoznačnom a zrozumiteľnom zodpovedaní právne a skutkovo relevantných otázok, ktoré boli žalobcami 1/ a 2/ špecificky nastolené v odvolaní. 26.2. Absencia vysporiadania sa s podstatnými odvolacími tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ v napadnutom rozsudku, v dôsledku ktorej im bola znemožnená realizácia ich procesných oprávnení, je závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, intenzita ktorého zakladá (až) porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces a opodstatňuje uplatnenie druhej vety vyššie citovaného zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu (R 2/2016).
27. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť dovolaní žalobcov; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo 4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015). Na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po tomto dni (2 Cdo 5/2018, 3 Cdo 146/2018, 8 Cdo 70/2017). Dovolací súd preto ani v danom prípade neposudzoval dovolania žalobcov 1/ a 2/ z hľadiska opodstatnenosti ich argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v konkrétnostiach znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolaní v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP, ako aj ich dôvodnosti v zmysle § 432 CSP).
28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
29. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.