UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. F., trvale bytom v L., L. XX, zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému M. F., trvale bytom v L., D. E. X, zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom v Košiciach, Szakkayho 1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15C/225/2003, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2018 sp. zn. 6Co/331/2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2018 sp. zn. 6Co/331/2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným (ďalej len „BSM“), zaniknutého v dôsledku tzv. rozvodového rozsudku Okresného súdu Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) zo 17. júna 2002, vydaného v konaní sp. zn. 25C/75/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. septembra 2002, keď k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu nedošlo.
2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24. augusta 2016 č. k. 15C/225/2003-1270 I. určil, že z vecí patriacich do BSM pripadajú do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti (dom s príslušenstvom súpisného čísla XXX a pozemky registra C, evidované ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 a parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území L., obec L. - L., okres L. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v hodnote 126.136,89 €; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 119.773,45 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku; III. rozhodnutie o trovách konania štátua poplatkovej povinnosti strán vyhradil osobitnému uzneseniu a IV. vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.409,21 €.
3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v rámci konania nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyporiadanie BSM podľa inej zásady, ako podľa zásady parity, t. j. rovnosti podielov podľa § 150Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „O. z.“). V rámci dokazovania mal znaleckým dokazovaním preukázanú všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM vo výške 126.136,89 €, na čom sa strany konania zhodli. Pri rozhodovaní o prikázaní rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovaného vychádzal zo zásady účelného využitia veci a zásady rovnosti podielov tak, aby nebol znevýhodnený jeden z manželov pred druhým, pričom za smerodajný považoval zároveň aj zhodný prejav strán sporu v tejto otázke. Ďalej z vykonaného dokazovania mal za preukázaný zostatok žalovaného na účtoch v bankách v celkovej hodnote 22.630,78 €, ako aj odpredaj motorového vozidla (zn. Daewoo Espero) žalovaným za trvania manželstva za sumu 1.659,69 €. Znalecká organizácia G..N..H.. E.. A.. O.. L., E. E. H. L., U. Ú. Č.. XX, B.: XX XXX XXX, v odbore ekonomika a riadenie podnikov (ďalej tiež len „znalkyňa“) kontrolnými znaleckými posudkami č. 2/2015 a č. 3/2015 určila hodnotu obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach STAVOSERVIS spol. s r. o., IČO: 31 660 789 a STAVOMARKET, spol. s r.o. Košice, IČO: 00 697 907, oboch so sídlom v Košiciach, Jantárová 1 (ďalej tiež len „Stavoservis“ a „Stavomarket“ alebo iba „obchodné spoločnosti“), a to obchodného podielu v Stavoservise v sume 80.477,98 € (v úrovni bez DPH) a v Stavomarkete v sume 8.641,40 € (v úrovni bez DPH). Hodnoty obchodných podielov boli znalkyňou zistené pomerom vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti z čistého obchodného imania spoločnosti k 28. septembru 2002.
4. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni nebola prikázaná žiadna hnuteľná a nehnuteľná vec, ani hodnota z majetku v BSM, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni na vyrovnanie podielu prislúcha nárok, aby jej žalovaný zaplatil na ňu pripadajúci polovičný podiel vo výške 119.773,43 € (po zaokrúhlení), o ktorú hodnoty získané žalovaným na aktívnej mase BSM prevyšujú podiel žalobkyne, a to za rodinný dom v sume 63.068,50 € (1/2 z 126.136,89 €), z kúpnej ceny za motorové vozidlo v sume 829,85 € (1/2 z 1.659,69 €), zo zostatku na účtoch v bankách v celkovej sume 11.315,39 € (1/2 22.630,78 €) a za obchodné podiely v oboch obchodných spoločnostiach zhora v sumách 40.238,99 € a 4.320,70 € (1/2 z 80.477,98 €, resp. z 8.641,40 €).
5. Návrh žalovaného proti žalobkyni z titulu nákladov na rodinný dom za čas od rozvodu manželstva (t. j. od októbra 2002 do februára 2008 v sume 9.409,21 €) posúdil súd prvej inštancie ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia a vylúčenie tejto vzájomnej žaloby na samostatné konanie odôvodnil ustanovením § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., dnes už i v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“).
6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 20. februára 2018 sp. zn. 6Co/331/2016 podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a § 391 C. s. p. takýto rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a toto považoval za dostatočné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti doplnil nasledovné.
7. Spornou otázkou v rámci vyporiadania BSM medzi stranami konania bola hodnota obchodných podielov žalovaného v oboch obchodných spoločnostiach, určená znaleckými posudkami. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalovaného, že predmetom vyporiadania BSM nemala byť hodnota obchodných podielov v týchto spoločnostiach, nakoľko ku dňu vyporiadania BSM boli obe spoločnosti vymazané z obchodného registra. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že správne do masy BSM boli zahrnuté hodnoty obchodných podielov v oboch spoločnostiach ku dňu zániku BSM (k 28. septembra 2002), a to s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa tým získaný majetok zo zákona súčasťou BSM. Od účasti jedného manžela ako spoločníka v obchodnej spoločnosti, je treba pre účely BSM odlišovať majetkovú hodnotu tejto účasti. Takáto účasť patrí do spoločného majetku v rámci BSM a je nutné ho vyporiadať podľa § 150 O. z. (tu pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1781/2004 a22Cdo/3322/2009). Obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania BSM (i len z časti ich spoločných prostriedkov) predstavuje spoločnú majetkovú hodnotu, ktorá sa v rámci konania o vyporiadanie BSM prikazuje tomu účastníkovi, ktorý je spoločníkom uvedenej spoločnosti (tu pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2875/2006 a 22Cdo/409/2014). Vyporiadanie hodnoty obchodných podielov v oboch spoločnostiach v čase zániku BSM (k 28. septembru 2002) je v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu správne, keď obe spoločnosti boli v danom čase mimoriadne prosperujúce. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 30. marca 2011 sp. zn. 3Cdo/88/2010, v ktorom bolo konštatované, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM a pri určení jej ceny z ceny v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie. Tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný zostal aj po zániku BSM naďalej spoločníkom oboch spoločností a obchodné podiely zveľaďoval, bolo by preto vrcholne nespravodlivé, aby úkony žalovaného, ktoré tieto spoločnosti priviedli do konkurzu, mala znášať (aj) žalobkyňa.
8. K zrušujúcemu výroku rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie je povinný rozhodnúť o trovách štátu a o súdnych poplatkoch a až následne bude môcť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a o výške trov.
9. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci vidí dovolateľ pri riešení právnej otázky „akým spôsobom sa vykonáva vyporiadanie BSM podľa stavu ku dňu jeho zániku a podľa ceny v čase jeho zániku, ak predmetom vyporiadania je obchodný podiel a jeho majetková hodnota, ktorý v čase vyporiadania už neexistuje, a teda súd nerozhoduje o jeho prikázaní.“ Má za to, že predmetná právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
10. Podľa názoru dovolateľa nižšie súdy pri posúdení nastolenej právnej otázky nepochopili, že právo disponovať s obchodným podielom nie je autonómnym právom, keď právo obchodný podiel previesť je podmienené súhlasom valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti. Judikatúru, na ktorú sa vo svojom rozsudku odvoláva odvolací súd, nie je v danom prípade možné použiť. Obchodný podiel totiž nie je vecou podľa § 118 O. z. ani vo faktickom, ani v právnom zmysle. Žalovaný nemohol teda túto „vec“ užívať a ani mu v podstate nezostala, keďže v čase rozhodovania súdu už obchodný podiel neexistoval a súd ani nemohol rozhodnúť o jeho prikázaní (žalovanému ako spoločníkovi). Spoločnosť s ručením obmedzením je kapitálovou spoločnosťou, preto nemožno jej zrušenie pripisovať za vinu, alebo na vrub žalovanému ako spoločníkovi. Obchodný podiel ako peniazmi oceniteľný a prevoditeľný súbor práv a povinností vyplývajúci z účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti predstavuje nepochybne majetkové právo, ktoré je spôsobilé byť predmetom vyporiadania BSM. Súd rozhodujúci o vyporiadaní teda neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný iba spoločníkovi obchodnej spoločnosti. Ak súd prikáže obchodný podiel jednému z manželov, druhému z manželov patrí vyrovnací podiel zodpovedajúci polovici hodnoty tohto obchodného podielu. Ak ale súd neprikázal obchodný podiel žalovanému, pretože tento už neexistuje a jeho hodnota je nulová, nemôže rozhodnúť ani o povinnosti žalovaného vyplatiť hodnotu tohto obchodného podielu (jej časť) a ešte k tomu vo výške jeho trhovej ceny v čase zániku BSM. Podľa dovolateľa v posudzovanom prípade v čase od zániku BSM do jeho vyporiadania došlo k tak podstatným z jeho strany nezavineným zmenám v hodnote obchodného podielu, že ich nemožno považovať za právne bezvýznamné.
11. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
12. Žalobkyňa dovolací návrh nepodala.
13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), a to za splnenia i podmienky jej zastúpenia a spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za prípustné i dôvodné a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je namieste zrušiť.
14. Podľa § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 C. s. p.
15. Podľa názoru dovolateľa je jeho dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p., na základe ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
16. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 C. s. p. môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže tu ísť o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine) aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, ktoré neboli dovolateľom v dovolaní nastolené a pomenované, nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia relevanciu.
17. Dovolateľ v prejednávanej veci vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo (tu potvrdilo - pozn. najvyššieho súdu) rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená; tvrdiac, že rozsudky nižších súdov v tomto prípade záviseli od vyriešenia dosiaľ dovolacím súdom neriešenej právnej otázky, a to „akým spôsobom sa vykonáva vyporiadanie BSM podľa stavu ku dňu jeho zániku a podľa ceny v čase jeho zániku, ak predmetom vyporiadania je obchodný podiel a jeho majetková hodnota, ktorý v čase vyporiadania už neexistuje, a teda súd nerozhoduje o jeho prikázaní.“
18. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu dovolateľ dostatočne určitým spôsobom vymedzil právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru nebola dovolacím súdom vyriešená, a preto aj dôvodne uviedol, že dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Po tomto závere dovolaciemu súdu ostávalo pristúpiť k posúdeniu, či je dovolanie tiež dôvodné, teda či napadnutý rozsudok skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
19. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie dovolateľom vymedzenej právnej otázky je zrušenie (a zánik) obchodných spoločností Stavomarket a Stavoservis v čase po zániku BSM (po 28. septembri 2002). Z obsahu spisu vyplýva nasledovné :
20. Spoločnosť Stavomarket (č. l. 1215) bola zrušená bez likvidácie uznesením Okresného súdu Košice I zo 17. mája 2011 č. k. 31Cbr/11/2010-34 ku dňu právoplatnosti tohto uznesenia (k 4. júnu 2011) a následne bola vymazaná z obchodného registra (zanikla) 28. júna 2011. Návrh na jej zrušenie podal 11. mája 2010 žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti z dôvodu, že uvedená spoločnosti si nesplnila povinnosti v zmysle § 68 ods. 6 písm. a/ a f/ Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „Obch. z.“). Po vykonanej lustrácii majetku spoločnosti mal súd preukázané, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
21. Spoločnosť Stavoservis (č. l. 1256) bola uznesením Okresného súdu Košice I z 24. mája 2016 sp.zn. 31Exre/146/2015-331-333 vymazaná z obchodného registra bez likvidácie. Konanie o výmaz tejto spoločnosti z obchodného registra bolo začaté na základe uznesenia Okresného súdu Košice I z 20. februára 2012 č. k. 9K/52/2009-529 o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, po splnení konečného rozvrhu výťažku. V danom prípade likvidácia nebola potrebná, nakoľko po skončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiaden majetok.
22. Otázkou nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutým jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa najvyšší súd zaoberal v rozsudku z 31. marca 2006 sp. zn. 2Cdo/168/2005 (R 27/2006). Konštatoval, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania BSM sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. Súd rozhodujúci o vyporiadaní neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi obchodnej spoločnosti. V otázke ocenenia obchodného podielu patriaceho do BSM teda najvyšší súd zotrval na praxi zaužívanej v sporoch o vyporiadanie BSM vo všeobecnosti a majúcej pôvod ešte v stanovisku z čias existencie niekdajšej československej federácie (tu porovnaj R 42/1972), podľa ktorej sa vychádza zo stavu (ktorý je určený kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania.
23. Závery z práve priblíženého rozhodnutia však nemôžu byť priamo aplikovateľné na prípad v prejednávanej veci preto, že obchodný podiel jedného z manželov ako spoločníka v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM už neexistuje a nemôže tak byť splnená ani podmienka, aby bol obchodný podiel prikázaný spoločníkovi obchodnej spoločnosti. V situácii, v ktorej zanikol nielen obchodný podiel (majúci sa v zmysle už uvedeného vyššie prikázať tomu z bývalých manželov a bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý je - i tu rozumej aj v čase vyporiadania - spoločníkom obchodnej spoločnosti), ale aj samotná obchodná spoločnosť a s tým spojené práva a povinnosti všetkých spoločníkov, nejde potom hovoriť ani o hodnote obchodného podielu (ktorý už neexistuje). Nad rámec tohto konštatovania je pritom evidentne žiadúce doplniť tiež to, že ani vyššie uvedené súdnou praxou prijaté pravidlo oceňovania obchodného podielu v dobe vyporiadania nemôže byť aplikovateľné bez výnimky, a to ani v prípadoch pretrvania stavu existencie obchodného podielu aj v čase vyporiadania; keďže tu v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním môže dôjsť (podobne ako u iných súčastí tzv. masy BSM) k celému radu právnych skutočností ovplyvňujúcich majetkovú hodnotu, ktorú obchodný podiel reprezentuje, a to ako v smere možného podpísania sa nimi na zvýšení takejto majetkovej hodnoty, tak aj na významovom protiklade v podobe jej zníženia či dokonca takého poklesu hodnoty, pri ktorom navzdory pretrvaniu existencie spoločnosti i obchodného podielu možno už skôr hovoriť o praktickej bezcennosti. Podobne ako u väčšiny vecí, majetkových hodnôt a práv spôsobilých byť súčasťou tzv. masy BSM tu pritom nejde usúdiť na jednoznačný trend nárastu alebo poklesu hodnoty (snáď s výnimkou hnuteľných vecí predstavujúcich zariadenie domácností či motorových vozidiel s výnimkou tých historických, kde možno zovšeobecniť de facto bezvýnimočné pravidlo poklesu hodnoty), faktor zmeny hodnoty majetku v BSM so zreteľom k obvyklému rozsahu dokazovania v konaniach s takýmto predmetom a tým podmienenej dĺžke takýchto konaní nejde dosť dobre eliminovať, a preto je tu aj veľmi obtiažne uvažovať v kategóriách objektívne spravodlivého usporiadania (nakoľko nezriedka riešenie, ktoré sa môže javiť jednej strane sporu vrcholne nespravodlivé, môže byť a spravidla aj je tou druhou vnímané úplne opačne).
24. Tým, čo ale v prípadoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci (teda tých, kde obchodný podiel i s majetkovou hodnotou súcou na vyporiadanie opustil majetkovú sféru bezpodielových spoluvlastníkov v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním) a tiež v prípadoch výraznejších poklesov hodnoty obchodného podielu (môžbyť až na úroveň bezcennosti) nepochybne môže napomôcť k hľadaniu riešenia zodpovedajúceho parametru objektívnej uspokojivosti (tu rozumej uspokojivosti pre každého s výnimkou toho, kto má záujem len na takom výsledku konania, ktorý je optimálnym z jeho pohľadu), je využitie ďalších všeobecne uplatňovaných a akceptovaných pomocných pravidiel z konanío vyporiadanie BSM, ktorými je najmä, že 1. primárne sa vyporiadavajú veci, práva a iné majetkové hodnoty nadobudnuté bývalými manželmi za trvania ich manželstva a to tak, aby tzv. výplatová povinnosť (na vyrovnanie podielov) bola čo najmenšia, že 2. spôsobilým predmetom vyporiadania v tzv. užšom význame tohto pojmu (teda vo význame možného prikázania tomu - ktorému bývalému manželovi) sú len veci, práva a iné majetkové hodnoty existujúce a nachádzajúce sa v dispozičnej sfére aspoň jedného z bývalých manželov aj v čase vyporiadania (rozumej rozhodovania súdu o ňom) a že 3. u vecí, práv a majetkových hodnôt, ktoré dispozičnú sféru bezpodielových spoluvlastníkov v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním z akéhokoľvek dôvodu opustili, možno a to len v rámci vyporiadania v tzv. širšom význame tohto pojmu (tu rozumej bez možnosti tieto uviesť aj do výroku rozhodnutia) uvažovať iba s hodnotami, ktoré reprezentovali (a ich nevyporiadateľnosť pripísať - pokiaľ nepôjde o stav zavinený oboma stranami sporu - na vrub toho z bývalých manželov, ktorý sa o takýto stav pričinil).
25. Pri riadení sa týmito úvahami potom v prejednávanej veci obchodné podiely žalovaného v oboch obchodných spoločnostiach nešlo vyporiadať spôsobom zmieneným najvyšším súdom vo veci sp. zn. 2Cdo/168/2005, teda prikázaním už neexistujúcich obchodných podielov v rovnako už neexistujúcich spoločnostiach žalovanému a uložením mu v takejto súvislosti povinnosti na výplatu žalobkyne, keďže suma určená na výplatu by pri vychádzaní z ceny obchodných podielov v čase vyporiadania predstavovala nulu alebo dokonca záporné číslo. To však neplatilo pre možnosť aj oboma nižšími súdmi zvoleného širšieho vyporiadania, pri ktorom ale nižšie súdy pochybili už (za cenu porušenia pravidla č. 1 z bodu 24 zhora) prikázaním všetkého ostatného majetku len jednému z bývalých manželov (žalovanému) a vyjdením (bez ďalšieho) z nesprávneho čiastkového východiska o cene obchodných podielov v čase zániku BSM - tu bez bližšieho zaoberania sa najmä tým, akým majetkom obe spoločnosti disponovali v čase zániku BSM žalobkyne a žalovaného, aký tento majetok postihol osud a čo konkrétne viedlo k takému výsledku podnikania oboch spoločností za majetkovej účasti žalovaného (a sprostredkovane cez neho i žalobkyne), ktorým bol posun od stavu nikým nespochybňovanej prosperity oboch spoločností (a súvisiacej hodnotnosti obchodných podielov v nich) v čase zániku BSM k stavu nemajetnosti spoločností, ich zániku a takto aj zániku majetkových hodnôt súcich na vyporiadanie ešte pred rozhodnutím o vyporiadaní.
26. V nadväznosti na práve uvedené sa tak javí vhodné závery z rozhodnutia R 27/2006 pre prípady druhovo totožné s tým z tentoraz prejednávanej veci doplniť (a zovšeobecniť) tak, že pri zániku kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodného podielu bývalého manžela a bezpodielového spoluvlastníka v nej pred rozhodnutím o vyporiadaní možno hodnotu obchodného podielu vyporiadať v rámci širšieho vyporiadania, podmienkou uloženia zodpovedajúcej povinnosti na výplatu druhého bezpodielového spoluvlastníka je tu však preukázané pričinenie sa spoluvlastníka a bývalého spoločníka obchodnej spoločnosti o stav zbavenia tzv. masy BSM aktíva reprezentovaného obchodným podielom s určitou (kladnou) hodnotou.
27. Dovolaciemu súdu v tejto súvislosti pritom dosť ťažko mohlo uniknúť to, že hodnotnejšia z oboch spoločností, teda Stavoservis už pomerne krátko po zániku BSM, a to zmluvou o zlúčení z 18. decembra 2002 prebral všetky práva, záväzky a majetok de facto rovnomennej obchodnej spoločnosti STAVOSERVIS s. r. o. Košice, IČO 31 724 191, zrušenej bez likvidácie a naposledy sídliacej na rovnakej adrese v Košiciach na Jantárovej 1 (ktorej spoločníkom bola okrem iných osôb aj osoba rovnakého mena a priezviska, ako má žalovaný a s adresou, ktorú v takom čase uvádzal žalovaný aj v súvislosti so zápismi v obchodnom registri, týkajúcimi sa Stavoservisu aj Stavomarketu); že Stavoservis bol istý čas (popri žalovanom a ďalších osobách) spoločníkom Stavomarketu a že splatené vklady žalovaného ako spoločníka v oboch spoločnostiach predstavovali päťciferné sumy v eurách (po zaokrúhlení). Okrem toho, že nateraz nie je zrejmý predovšetkým dôvod vyššie uvádzaného zlúčenia ani spôsob, akým bolo o ňom rozhodnuté (tu rozumej či za prispenia alebo naopak proti vôli žalovaného), nižšie súdy ponechali celkom bez povšimnutia aj otázku finančnej kondície takto zrušenej a zaniknutej spoločnosti i súvisiace otázky dopadu zlúčenia na kondíciu Stavoservisu a pohybov v hodnote obchodných podielov jeho spoločníkov po takomto čase.
28. Za takéhoto stavu vecí však nešlo považovať záver nižších súdov o potrebe pripísania konečného výsledku podnikania oboch spoločností na vrub žalovaného, rovnako ako súvisiaci záver o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni (o. i.) polovicu hodnôt obchodných podielov v oboch spoločnostiach podľa stavu k času zániku BSM (odhliadnuc na tomto mieste od tohto nesprávneho čiastkového východiska) za iný než predčasný (a preto nesprávny). Bez významu tu pritom nie je ani to, či ide výsledok riadiacej činnosti tzv. jednoosobovej spoločnosti (§ 105 ods. 2 Obch. z.) alebo spoločnosti založenej viacerými spoločníkmi, ako aj v prejednávanej veci (§ 105 ods. 3 Obch. z.) a dovolateľovi je treba dať principiálne za pravdu v tom, že ako spoločník v spoločnosti ovládanej viacerými spoločníkmi nemohol konať celkom autonómne, keď rozhodovanie o podstatných otázkach riadenia spoločnosti s ručením obmedzeným patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti (§ 125 Obch. z.), do ktorého pôsobnosti patrí okrem iného aj rozhodovanie o zrušení spoločnosti (§ 125 ods. 1 písm. i/ Obch. z.).
29. Pre úplnosť inak najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ odvolací súd na podporu svojich záverov argumentoval aj rozhodnutím najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/88/2010, takáto jeho argumentácia nemohla obstáť z dôvodu, že tu šlo o prípad vykazujúci zásadné skutkové a právne odlišnosti (v porovnaní s prípadom v tentoraz prejednávanej veci), v ktorom predmetom vyporiadania bola (o. i.) zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve a nie obchodný podiel. Dôvodom pre odchylný prístup k času významnému z pohľadu vyporiadania je v prípade zrušenia spoločného nájmu a členstva rozvedených manželov v bytovom družstve nástup času získania majetkového práva s určitou majetkovou hodnotou jedným z bývalých manželov už pred rozhodnutím o vyporiadaní.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel preto najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaného je nielen procesne prípustné (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), ale tiež dôvodné (§ 432 C. s. p.), lebo je v ňom opodstatnene namietnuté, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Na podklade prípustného a dôvodne podaného dovolania preto zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok