Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 172/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Š. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. N., advokátom so sídlom v M., proti žalovanému P., spol. s r.o.,
so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou J., J. a P., s.r.o., so sídlom v B.,
o zaplatenie 696,74 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
15 C 410/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra
2012 sp. zn. 6 Co 193/2012, 6 Co 196/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške 71,11 € na účet Advokátskej kancelárie J., J. a P., s.r.o., so sídlom v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. februára 2012 č.k. 15 C 410/2004-226
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 696,74 € s príslušenstvom
titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej 28. augusta 2003,
ktorej predmetom bol digitálny fotoaparát, zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému
972,80 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca kúpil
od žalovaného 28. augusta 2003 digitálny fotoaparát zn. Casio EX 23, výrobného čísla X. za
kúpnu cenu 20 990 Sk (696,74 €). Na fotoaparáte sa v záručnej dobe vyskytla vada
(prepájanie dosky logiky), ktorú žalobca reklamoval a fotoaparát bol prevzatý
28. októbra 2003 do záručnej opravy a po oprave vydaný žalobcovi 2. decembra 2003.
Následne fotoaparát znovu vykazoval vadu (objektív nereagoval na zapnutie) a po reklamácii
bol prevzatý do opravy 8. decembra 2003. Z opravy, ktorú vykonával zmluvný servis – F., s.r.o., bol fotoaparát žalovanému 16. decembra 2003 vrátený s tým, že vada vznikla
mechanickým poškodením, a preto nemôže byť uznaná ako záručná reklamácia. Listom
z 9. marca 2004 žalobca odstúpil od zmluvy a požiadal o vrátenie kúpnej ceny. Ďalej bolo
znaleckým posudkom znalca Ing. J. H. č. X. preukázané, že k poškodeniu výsuvu objektívu
došlo mechanickým tlakom alebo nárazom zvonku na teleso objektívu, kedy došlo
k deformácii výsuvu objektívu mimo mechanickú a optickú os a k prasknutiu stredného dielu
výsuvu. Keďže k vade fotoaparátu došlo mechanicky, záručné podmienky neboli naplnené,
a preto žalobca nemal právo od zmluvy odstúpiť a nevzniklo mu právo zo zodpovednosti
za vady v zmysle § 619 až § 627 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil
§ 142 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. februára 2012 č.k. 15 C 410/2004-234
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu vo výške 119,34 €.
Rozhodol tak podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a trovy pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi
zo štátnych finančných prostriedkov.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu proti obom vyššie uvedeným
rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava I rozsudkom z 3. decembra 2012 sp. zn. 6 Co 193/2012, 6 Co 196/2012 napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 70,89 € trov
odvolacieho konania. Aj podľa odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že vada, pre
ktorú žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy (mechanické poškodenie výsuvu objektívu) vznikla
mechanickým poškodením zo strany žalobcu, a preto sa na túto vadu záruka nevzťahuje.
Z toho dôvodu žalobca nebol oprávnený pre túto vadu odstúpiť od kúpnej zmluvy, a preto súd
prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd
ani odvolanie žalobcu podané proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný
nahradiť trovy konania štátu. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, je povinný v zmysle
§ 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania, ktoré štát hradil
zo štátnych finančných prostriedkov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil
ustanoveniami § 241 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Predovšetkým namietal prejednanie veci
odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, napriek tomu, že podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. platného v rozhodnom období túto povinnosť mal, čím mu znemožnil realizáciu
procesných práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (napr. práva zúčastniť
sa pojednávania, robiť na ňom prednesy, vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné
skutočnosti). Konanie je tiež „postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b/ OSP a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení vecí § 241 ods. 2 písm. c/ OSP“. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 19 ods. 4
zákona č. 634/1992 Zb. odvolacím súdom a bol toho názoru, že podľa uvedeného ustanovenia
platného v rozhodnom období nebolo pri odstúpení od zmluvy z dôvodu nevybavenia
reklamácia v zákonom stanovenej lehote rozhodujúce, či by sa jednalo o kladné alebo záporné
vybavenie reklamácie. Z týchto dôvodov navrhol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne
správny, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje niekoľko výrokov:
výrok, ktorým 1/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil,
2/ napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a 3/ o trovách odvolacieho konania.
Dovolateľ napadol toto rozhodnutie v celom rozsahu, všetky jeho výroky. Prípustnosť proti
ním smerujúcich častí dovolania posudzoval najvyšší súd samostatne.
1. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na to by uvedená časť dovolania žalobcu bola procesne prípustná, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.
O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu preto
z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že
odvolací súd prejednal jeho odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím
malo byť porušené právo dovolateľa zúčastniť sa na pojednávaní, robiť na ňom prednesy,
vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné skutočnosti a pod.
O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide v prípade
procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných
oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný na
pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo
vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 388/2011 Z.z., ktorý bol platný a účinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných
prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch
uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných
prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,
či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené
odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.
V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania
pojednávanie.
Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p.
Dovolanie je žalobcom odôvodnené tiež existenciou inej vady, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj nesprávnym právnym
posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom
je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich
postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím
dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej
skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu
neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.
Obdobne tieto závery platia pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis
a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili
(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac
sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu sa nezaoberal.
2. a 3. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť
nahradiť štátu 119,24 € trov, ako aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách
odvolacieho konania.
V tejto časti dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou
rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď
rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167
ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba prípustnosť
dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy
je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách
konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcu proti
výrokom rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k týmto výrokom
nevyšla najavo procesná vada vedúca k zmätočnosti, nemožno prípustnosť dovolania proti
ním vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej
služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 13. februára 2013 [§ 14 ods. 1
písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 51,45 €. Odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 11,85 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
činí celkom 71,11 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková