Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 172/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Š. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. N., advokátom so sídlom v M., proti žalovanému P., spol. s r.o.,  

so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou J., J. a P., s.r.o., so sídlom v B.,

o zaplatenie 696,74 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.  

15 C 410/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra

2012 sp. zn. 6 Co 193/2012, 6 Co 196/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške 71,11 € na účet Advokátskej kancelárie J., J. a P., s.r.o., so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. februára 2012 č.k. 15 C 410/2004-226

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 696,74 € s príslušenstvom

titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej 28. augusta 2003,

ktorej predmetom bol digitálny fotoaparát, zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

972,80 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca kúpil

od žalovaného 28. augusta 2003 digitálny fotoaparát zn. Casio EX 23, výrobného čísla X. za

kúpnu cenu 20 990 Sk (696,74 €). Na fotoaparáte sa v záručnej dobe vyskytla vada

(prepájanie dosky logiky), ktorú žalobca reklamoval a fotoaparát bol prevzatý  

28. októbra 2003 do záručnej opravy a po oprave vydaný žalobcovi 2. decembra 2003.

Následne fotoaparát znovu vykazoval vadu (objektív nereagoval na zapnutie) a po reklamácii

bol prevzatý do opravy 8. decembra 2003. Z opravy, ktorú vykonával zmluvný servis – F., s.r.o., bol fotoaparát žalovanému 16. decembra 2003 vrátený s tým, že vada vznikla

mechanickým poškodením, a preto nemôže byť uznaná ako záručná reklamácia. Listom  

z 9. marca 2004 žalobca odstúpil od zmluvy a požiadal o vrátenie kúpnej ceny. Ďalej bolo

znaleckým posudkom znalca Ing. J. H. č. X. preukázané, že k poškodeniu výsuvu objektívu

došlo mechanickým tlakom alebo nárazom zvonku na teleso objektívu, kedy došlo

k deformácii výsuvu objektívu mimo mechanickú a optickú os a k prasknutiu stredného dielu

výsuvu. Keďže k vade fotoaparátu došlo mechanicky, záručné podmienky neboli naplnené,

a preto žalobca nemal právo od zmluvy odstúpiť a nevzniklo mu právo   zo zodpovednosti  

za vady v zmysle § 619 až § 627 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil

§ 142 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. februára 2012 č.k. 15 C 410/2004-234

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu vo výške 119,34 €.

Rozhodol tak podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a trovy pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi  

zo štátnych finančných prostriedkov.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu proti obom vyššie uvedeným

rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava I rozsudkom z 3. decembra 2012 sp. zn.   6 Co 193/2012, 6 Co 196/2012 napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 70,89 € trov

odvolacieho konania. Aj podľa odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že vada, pre

ktorú žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy (mechanické poškodenie výsuvu objektívu) vznikla

mechanickým poškodením zo strany žalobcu, a preto sa na túto vadu záruka nevzťahuje.

Z toho dôvodu žalobca nebol oprávnený pre túto vadu odstúpiť od kúpnej zmluvy, a preto súd

prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd

ani odvolanie žalobcu podané proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný

nahradiť trovy konania štátu. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, je povinný v zmysle  

§ 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania, ktoré štát hradil  

zo štátnych finančných prostriedkov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa  

§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

ustanoveniami § 241 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Predovšetkým namietal prejednanie veci

odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, napriek tomu, že podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. platného v rozhodnom období túto povinnosť mal, čím mu znemožnil realizáciu

procesných práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (napr. práva zúčastniť  

sa pojednávania, robiť na ňom prednesy, vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné

skutočnosti). Konanie je tiež „postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b/ OSP a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení vecí § 241 ods. 2 písm. c/ OSP“. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 19 ods. 4

zákona č. 634/1992 Zb. odvolacím súdom a bol toho názoru, že podľa uvedeného ustanovenia

platného v rozhodnom období nebolo pri odstúpení od zmluvy z dôvodu nevybavenia

reklamácia v zákonom stanovenej lehote rozhodujúce, či by sa jednalo o kladné alebo záporné

vybavenie reklamácie. Z týchto dôvodov navrhol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

(§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.  

Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje niekoľko výrokov:  

výrok, ktorým 1/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil,  

2/ napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a 3/ o trovách odvolacieho konania.

Dovolateľ napadol toto rozhodnutie v celom rozsahu, všetky jeho výroky. Prípustnosť proti

ním smerujúcich častí dovolania posudzoval najvyšší súd samostatne.

1. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.

So zreteľom na to by uvedená časť dovolania žalobcu bola procesne prípustná, len  

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu preto

z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že

odvolací súd prejednal jeho odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím

malo byť porušené právo dovolateľa zúčastniť sa na pojednávaní, robiť na ňom prednesy,

vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné skutočnosti a pod.

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný na

pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 388/2011 Z.z., ktorý bol platný a účinný

v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných

prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch

uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,  

či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania  

a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania

pojednávanie.

Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu

možnosti dovolateľa konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jeho námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p.

Dovolanie je žalobcom odôvodnené tiež existenciou inej vady, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj nesprávnym právnym

posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom  

je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím

dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej

skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo

vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu

neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Obdobne tieto závery platia pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal  

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis  

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť  

zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac  

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

2. a 3. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť

nahradiť štátu 119,24 € trov, ako aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

odvolacieho konania.

V tejto časti dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď

rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167

ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy  

je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách

konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcu proti

výrokom rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k týmto výrokom

nevyšla najavo procesná vada vedúca k zmätočnosti, nemožno prípustnosť dovolania proti

ním vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť

podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 13. februára 2013 [§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 51,45 €. Odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 11,85 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

činí celkom 71,11 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková