Najvyšší súd
3 Cdo 168/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ Ing. M. H., bývajúcej v B., 2/ A. B., bývajúcej v S., 3/ V. B., bývajúcej v N., 4/ Ž. L., bývajúcej v T., 5/ M. M.,
bývajúcej v S., proti žalovanému J. B., bývajúcemu v B.B., za účasti vedľajších účastníkov na
strane žalobkýň: 1a/ J. G., bývajúceho v K., 1b/ T. G., bývajúcej v K., 1c/ M. G., bývajúceho
v K., 1d/ Ľ. G., bývajúcej v K., 2/ G. D., bývajúceho v K., 3/ Ľ. G., bývajúcej v L., o určenie,
že žalovaný nie je vlastník nehnuteľností a že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1 C 64/2008, o dovolaní žalobkyne 1/ zastúpenej
Mgr. P. L., advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. októbra
2012, sp. zn. 6 Co 367/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyne 1/ až 5/ sa žalobou zo 7. júla 2006 domáhali, aby súd určil, že žalovaný nie
je v podiele X. spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré sú v katastri
nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X. (ich výpočet je uvedený v žalobe) a tvoria
súbor nehnuteľností užívaných urbárskym spoločenstvom. Zároveň žiadali, aby súd určil, že
tento spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi V. B., ktorý naposledy býval
v B.B. a zomrel X. (ďalej len „poručiteľ“). V žalobe uviedli, že žalobkyne (sestry) a žalovaný
(ich brat) sú deťmi poručiteľa. Vedľajší účastníci na strane žalobkýň sú deti po Š. T. (zomrelej
sestre účastníkov konania). V dedičskom konaní po poručiteľovi nebol prejednaný sporný
spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, dodatočne ale bolo zistené, že v katastri je ako jeho
oprávnený spoluvlastník vedený žalovaný s tým, že ho v zmysle notárskeho osvedčenia
nadobudol právnym titulom vydržania. Podľa názoru žalobkýň ale nemohol splniť podmienky 2 3 Cdo 168/2013
vydržania, a preto nie je v danom podiele spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný
ich tvrdenia a dôvody žaloby odmietal.
Okresný súd Námestovo rozsudkom z 2. mája 1 C 64/2008-182: I. zastavil konanie
v časti, ktorou sa žalobkyňa 4/ domáhala určenia, že žalovaný nie je spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území B. (lebo žalobkyňa 4/
vzala žalobu späť), II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. rozhodol o trovách konania.
V odôvodnení uviedol, že napriek späťvzatiu žaloby žalobkyňou 4/ nezastavil konanie o jej
žalobe v časti, ktorou sa domáhala určenia, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do
dedičstva po poručiteľovi, lebo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. vzniklo v konaní na strane žalobkýň
tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo a žalobkyne neudelili súhlas so späťvzatím žaloby.
Vzhľadom na to, že žalobkyne sa ochrany svojich práv domáhali určovacou žalobou, súd
prvého stupňa skúmal, či majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm.
c/ O.s.p.). Dospel k názoru, že žalobkyne nemôžu mať tento záujem potiaľ, pokiaľ
sa domáhajú určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.
I keby totiž bolo tejto časti ich žaloby vyhovené, v ničom by sa nezlepšilo ich právne
postavenie. Ak by súd vyhovel takejto žalobe, správa katastra by ani nevykonala príslušný
záznam do katastra nehnuteľností [§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)].
Vzhľadom na to žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalobkyne domáhali určenia, že sporný
spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi, súd prvého stupňa považoval
za rozhodujúce to, že účastníkmi tohto konania nie sú všetky osoby, ktoré prichádzajú
do úvahy ako dedičia poručiteľa. Tieto osoby vytvárajú v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. tzv.
nerozlučné procesné spoločenstvo a musia sa konania zúčastniť buď na strane žalobcov alebo
žalovaných. V danom prípade ale niektorí dedičia vystupujú v konaní (len) ako vedľajší
účastníci a iní sa na konaní vôbec nezúčastňujú (P. K. a Z. H.). Vzhľadom na nesplnenie
podmienky úplnej účasti všetkých účastníkov nerozlučného procesného spoločenstva nebolo
možné žalobe vyhovieť. Žalobu preto v tejto časti zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.
Poznamenal, že žalobkyne navyše nepreukázali, že poručiteľ bol v čase smrti podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele, ktorého sa týka toto konanie.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyne 1/, 2/, 3/ a 5/.
3 3 Cdo 168/2013
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. októbra 2012 sp. zn. 6 Co 367/2012 napadnutý
rozsudok potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám
uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatoval správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkázal. Preskúmaním odvolacích námietok
dospel k záveru o ich neopodstatnenosti. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca
v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda
posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva
a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy,
ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti aj odvolací súd konštatoval, že žalobkyne nemôžu mať naliehavý
právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ani
v prípade vyhovenia žalobe by sa totiž ich právne postavenie nijako nezmenilo. Pokiaľ
žalobkyňa 4/ vzala žalobu späť a súd konanie o tejto časti zastavil, postupoval správne, lebo
v tejto časti konania nebolo založené tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov. Pokiaľ
žalobkyne tvrdia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, účinným
prostriedkom ochrany ich práv je žaloba o určenie, že predmetný spoluvlastnícky podiel
nehnuteľností patrí do dedičstva po ňom. To ale predpokladá, že okruh účastníkov zodpovedá
§ 91 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd vysvetlil, že v prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie
konať s osobou, ktorej z hmotno-právnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného
spoločníka (§ 91 ods. 2 O.s.p.), má nevyhnutný odraz v rozhodnutí súdu. Judikatúrou
je akceptovaný názor, že ak účastníkmi konania nie sú všetci do úvahy prichádzajúci
nerozluční spoločníci, žalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. Až do vyporiadania dedičstva
sú totiž dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva
a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči 4 3 Cdo 168/2013
iným osobám spoločne a nerozdielne. Nepostačuje preto, že žalobkyne v žalobe označili
právnych nástupcov ich sestry len ako vedľajších účastníkov na ich strane žalobcu. Postavenie
vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými právami a povinnosťami ako má
účastník, avšak len z hľadiska procesného. Jeho hmotnoprávne postavenie je odlišné
od účastníka konania. Pokiaľ tí, ktorých žalobkyne označili za vedľajších účastníkov, nemali
záujem vystupovať v konaní v pozícii žalobcov, mali ich žalobkyne označiť za žalovaných,
čím by sa dosiahol úplný okruh účastníkov konania. Ak nebol v žalobe uvedený úplný okruh
účastníkov konania, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80
písm. c/ O.s.p.). Absencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je nedostatok,
ktorý predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý konkrétna určovacia žaloba nemôže
obstáť, a preto ju treba bez ďalšieho zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd,
konštatujúc vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa 1/. Uviedla, že
jej dovolanie smeruje proti výroku, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok vo výroku
zamietajúcom žalobu o určenie, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva
po poručiteľovi. Uviedla, že prvostupňového aj odvolacieho konania sa zúčastnili všetci
tí, ktorí prichádzali do úvahy ako dedičia poručiteľa. Nikto teda nebol „obídený“ a nikto nebol
ukrátený na svojich právach. Skutočnosť, že niektorí dedičia poručiteľa nevystupovali
v konaní v procesnom postavení účastníka, ale (len) vedľajšieho účastníka, bolo preto
nesprávne považované za dôvod pre zamietnutie žaloby. Všetky tieto osoby mali právny
záujem na výsledku konania, lebo ak by súd určil, že predmetný spoluvlastnícky podiel patrí
do dedičstva po poručiteľovi, mali by právo dediť, prípadne dedičstvo odmietnuť. Záver súdu
o tom, že nie je daná vecná legitimácia, preto nemôže obstáť. Na pojednávaní konanom
na okresnom súde dňa 28. marca 2011 žalobkyne navrhli, aby súd rozhodol, že pripúšťa, aby
deti Š. T. vystupovali v konaní ako vedľajší účastníci na strane žalobcov. Bolo preto
povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto návrhu a svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť. Súd prvého stupňa tak ale nepostupoval, uvedený návrh odignoroval a tým
hrubým spôsobom porušil procesné práva žalobkýň a odňal im možnosť konať pred súdom.
Možnosť konať bola žalobkyni odňatá (§ 237 písm. f/ O.s.p.) aj nesprávnym právnym
záverom o nedostatku vecnej legitimácie, ďalej neúplnými skutkovými zisteniami a napokon 5 3 Cdo 168/2013
nesprávnym zamietnutím žaloby. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý výrok rozsudku
odvolacieho súdu zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyne 2/, 3/ a 5/ vo vyjadrení k dovolaniu označili tento opravný prostriedok
žalobkyne 1/ za opodstatnený.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalobkyne 1/ smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku
je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania žalobkyne 1/ z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý
nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci
dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje
proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
6 3 Cdo 168/2013
2. Dovolanie žalobkyne 1/ by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 237 O.s.p.
O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;
ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť
aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,
R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver
o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka
konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne 1/
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobkyňa 1/ tvrdí, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné
oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva
[v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo
účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať
do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým 7 3 Cdo 168/2013
vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.),
na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
2.1. Za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. žalobkyňa 1/ považuje
to, že súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu, ktorým žalobkyne žiadali, aby súd pripustil
účasť P. K. a Z. H. v konaní ako vedľajších účastníkov na strane žalobkýň. Zo spisu pritom
vyplýva, že P. K. nereagoval na výzvu súdu, aby sa vyjadril, či v konaní bude vystupovať
ako vedľajší účastník a Z. H. výslovne uviedla, že sa nemieni zúčastňovať na konaní.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy
účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako
vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený
subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším
účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí
ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu.
Pokiaľ ale účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno
nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania (porovnaj napríklad aj 3 Cdo 188/2012).
Pokiaľ P. K. a Z. H. po výzve súdu, aby sa vyjadrili k ich účasti na predmetnom
konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov, neprejavili vôľu vstúpiť do daného
konania, nemal dovolateľkou namietaný procesný postup súdu za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení žalobkyne 1/.
2.2. Predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie toho, že účastníci sú vecne
legitimovaní (t.j. že žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto
je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti). K záveru, že 8 3 Cdo 168/2013
žalobca a žalovaný sú aktívne legitimovaní, rovnako k záveru, že vecne legitimovaný mal byť
prípadne ešte niekto iný, dospieva súd v rámci právneho posúdenia veci.
Rovnako v rámci právneho posudzovania veci prijíma súd záver o tom, či v danom
prípade išlo alebo nešlo o tzv. procesné spoločenstvo účastníkov konania v zmysle § 91
ods. 2 O.s.p. a či sa účasťou vedľajších účastníkov na konaní naplňujú všetky procesnoprávne
a hmotnoprávne požiadavky vyplývajúce z tohto ustanovenia.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci
je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom
dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom
zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď tiež R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania. Keďže žalobkyňa 1/ uvedený dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré nie
je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu
z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
2.3. V dovolaní sa naznačuje, že rozhodnutia súdov sú v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.
dostatočne neodôvodnené a nepreskúmateľné.
Judikatúra najvyššieho súdu považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nižšieho
stupňa (len) za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze 9 3 Cdo 168/2013
z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich
senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho
odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú
vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté
rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže
založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.
2.4. Pokiaľ žalobkyňa 1/ namieta neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť
skutkových záverov súdov, dovolací súd uvádza, že neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových
zistení súdov, ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú
vadu konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov
nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod
zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,
6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nemá
za následok niektorú z vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p.
2.5. Na doloženie aktuálnosti a správnosti vyššie uvedených záverov týkajúcich
sa prípustnosti dovolania najvyšší súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval „na opakovane vyslovenom
závere (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej udržateľnosti
názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia
dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne
právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“.
2.6. Z dôvodov uvedených pod 2.1. a ž 2.5. dospel najvyšší súd k záveru
o neopodstatnenosti námietky dovolateľky, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
3. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne 1/ z § 238 a § 237 O.s.p.
nemožno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že jej opravný prostriedok je procesne
neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne 1/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
10 3 Cdo 168/2013
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej priznanie (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2014
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková