3Cdo/165/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. O., bývajúceho v I., 2/ Q. O., bývajúceho v I., 3/ W. O., bývajúcej v I., proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, IČO: 00151653, zastúpenej spoločnosťou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava č. 10625/23B, IČO: 36865036, o určenie neexistencie záložného práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 19 C 134/2016, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2017 sp. zn. 14 Co 21/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobcovia 1/ až 3/ podali 29. júna 2016 na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že záložné právo v prospech žalovanej zriadené zmluvou zapísanou pod V č. 1904/07 a pod V č. 963/08 na podiely žalobcov na nehnuteľnosti v katastrálnom území S. T. zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, neexistuje. Následne 11. októbra 2016 žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.

2. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) uznesením z 10. novembra 2016 č.k. 19 C 134/2016-107 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel [325 ods. 2 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].

3. Na odvolanie žalovanej proti vyhovujúcej časti uznesenia súdu prvej inštancie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len „odvolací súd“) uznesením z 30. januára 2017 sp. zn. 14 Co 21/2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s odôvodnením, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP. K ňou namietanej vade malo dôjsť tým, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Tvrdenú nesprávnosť procesného postupu súdov konkretizovala tým, že jej nebol doručený kompletný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu sa nemohla vyjadriť ku všetkému, čo sa v konaní tvrdilo, rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, súdy rozhodli bez toho, že by boli osvedčené skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, ich rozhodnutia sú arbitrárne, jednostranne. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovanej nie je dôvodný, keďže k vadám v ňom vytýkaným nedošlo. Navrhli dovolanie s poukazom na § 448 CSP zamietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. 8.1. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 8.2. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 8.3. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím onávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 157/2017, 5 Obdo 76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).

10. V danom prípade v priebehu konania vo veci samej žalobcovia podali aj procesný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto ich návrhu čiastočne vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nie je potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 CSP. Žalobcami navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 CSP).

11. Uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Aj po rozhodnutí o návrhu na neodkladné opatrenie civilné sporové konanie žalobcov proti žalovanej pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne.

12. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.