3 Cdo 165/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. M., bývajúceho v P., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanému 1/ D., a.s.,
so sídlom v Š., IČO: X., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného S., a.s. so sídlom
v B., IČO: X., o zaplatenie 79 399,85 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17 C
251/2010, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013
sp. zn. 9 Co 240/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia 79 399,85 €
(300 násobku doteraz priznaného bodového ohodnotenia) titulom mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola u neho
zistená 20. januára 1989 ako chronická otrava sírouhlíkom. Zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia zdôvodnil naďalej sa zhoršujúcim zdravotným stavom a vplyvu
tohto zhoršenia na jednotlivé životné úkony, uspokojovanie spoločenských potrieb a plnenie
spoločenských úloh, ako i znemožnenie výkonu voľby povolania alebo možnosti ďalšieho
sebavzdelávania.
Okresný súd Galanta rozsudkom z 26. marca 2013 č.k. 17 C 251/2010-250 žalobu
zamietol a žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Pri
rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a vzhľadom na námietku
premlčania vznesenú žalovaným z § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko nebol uplatnený na súde v 2-ročnej subjektívnej
premlčacej dobe počítanej od ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Zdravotný stav žalobcu
bol najneskôr ustálený 20. januára 1989 v prípade lekárskeho posudku na 700 bodov
a 20. februára 2001 v prípade lekárskeho posudku na 100 bodov, pričom žaloba bola podaná
na súde až 6. augusta 2010. Naviac súd prvého stupňa nezistil také dôvody, ktoré
by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako to žalobca
v žalobe požaduje. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. decembra 2013
sp. zn. 9 Co 240/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému a vedľajšej
účastníčke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil
so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci.
Odvolací súd považoval posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu na mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňovým súdom za vecne správne,
a zdôraznil, že v danom prípade ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom názore (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je absolútne prekvapivé a poukázal na to, že v inej právnej veci odvolací súd napriek
vznesenej námietke premlčania, zvýšenie odškodnenia priznal. Nesúhlasil s právnym názorom
odvolacieho súdu v otázke premlčania nároku žalobcu a trval na tom, že žalovaný vzniesol
námietku premlčania nedôvodne. Na základe uvedeného žiadal zrušiť rozsudky súdov oboch
nižších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Povinnosť skúmať, či konanie nie
je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd
sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale
sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady
konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní
existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo
k takejto vade.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno
vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je „absolútne prekvapivé“.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv.
V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie
rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu
považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom
posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu
„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa
(viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008),
resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené
nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať
správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie
najvyššie súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade ale rozhodnutie
odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco,
ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových
a právnych záveroch. Žalobca musel vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového
konania očakávať (predvídať), že odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať
a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.
Žalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci
ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,
sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch
nižšieho stupňa nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O.s.p a keďže prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo
právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b
ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková