Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 162/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. K., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ J. M., bývajúcej v B., 2/ R. P., bývajúcemu v B., o určenie absolútnej neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 318/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co 335/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. mája
2012, č.k. 22 C 318/2010-123 zamietol žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľa M. M.
(zomr. X.), spísaného v notárskej zápisnici z 19. februára 2004, sp. zn. N 21/2004, Nz
14707/2007 notárkou JUDr. E. I., so sídlom v B.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa
bola v zmysle uznesenia súdu o prerušení dedičského konania po poručiteľovi z 18. marca
2010, sp. zn. 38 D 1770/2006, Dnot 158/2006, povinná podať žalobu o určenie neplatnosti
závetu do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (§ 175k ods. 2
O.s.p.). Uznesenie o prerušení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2010,
avšak žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti závetu až 20. septembra 2010, čím
lehotu na podanie žaloby zmeškala. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 88,75 € (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne
rozsudkom z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co 335/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poukázal na správnosť skutkových zistení
a právnych záverov súdu prvého stupňa a zdôraznil, že žiadna z odvolacích námietok
žalobkyne nie je spôsobilá privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Námietka nedostatku
právomoci súdu rozhodnúť o prerušení dedičského konania neobstojí, nakoľko vedenie
dedičského konania je zverené notárovi práve na základe poverenia súdu (§ 38 O.s.p.), pričom
úkony notára sa považujú za úkony súdu. Z rozhodovacej právomoci notára sú však vyňaté
konečné rozhodnutia súdu podľa § 175q O.s.p. a rozhodnutia uvedené v § 5 písm. c/ zákona
č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch; tie môže vydať len súd. Námietka neplatnosti závetu
poručiteľa, vznesená žalobkyňou v dedičskom konaní, nemohla byť prejednaná v konaní pred
notárom, nakoľko sa ňou založila sporná skutočnosť podľa 175k ods. 2 O.s.p.; súdom
poverená notárka teda postupovala správne, keď vec predložila súdu, ktorý následne konanie
prerušil a uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie
žaloby nebolo možné, nakoľko nešlo o zákonnú, ale o sudcovskú lehotu. Zmeškanie lehoty
z dôvodu čakania na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia by však neodôvodňovalo ani
odpustenie zmeškania zákonnej lehoty, pretože žalobkyňa pri normálnej opatrnosti nemala
mať pochybnosť o tom, že lehota na podanie žaloby jej začala plynúť odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o prerušení dedičského konania, nie odo dňa jej vyznačenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila
podľa § 241 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Predovšetkým namietala, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že súdom poverená notárka v dedičskom
konaní neumožnila žalovaným vyjadriť sa k námietke absolútnej neplatnosti závetu
poručiteľa, vznesenej žalobkyňou. Tiež sa v konaní nepokúsila o zmier, čo je v rozpore
s prejednávacou zásadou a zakladá tzv. inú vadu konania. Súd prvého stupňa konal v rozpore
s právom na spravodlivý proces, keď žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných zo 4. júla
2012 k jej odvolaniu voči rozsudku súdu prvého stupňa. Dodatočne žalobkyňa doplnila
dovolanie o argument, že dedičské konanie bolo vedené na nepríslušnom notárskom úrade,
nakoľko posledné bydlisko poručiteľa bolo v obvode Okresného súdu Bratislava IV, avšak
tento súd vedením dedičského konania poveril notárku so sídlom v územnom obvode
Okresného súdu Bratislava I, čo tiež zakladá inú vadu konania. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť
na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal
dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa netvrdila
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru žalobkyne je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorej existencia spočíva v nesprávnom postupe notárky vo vzťahu k námietke neplatnosti
závetu, a tiež v postupe súdu prvého stupňa, ktorý žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných
k jej odvolaniu voči rozsudku.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať
sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote
urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni bolo niektoré
z týchto práv odňaté.
K nesprávnosti postupu súdom poverenej notárky ohľadne žalobkyňou vznesenej
námietky neplatnosti závetu sa vo svojom rozhodnutí vyjadril už odvolací súd, ktorý uviedol,
že námietka nemohla byť prejednaná v konaní pred notárom z dôvodu, že sa ňou založila
sporná skutočnosť podľa 175k ods. 2 O.s.p.; preto notárka postupovala správne, keď vec
predložila súdu. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd plne stotožňuje.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaných k jej
odvolaniu voči rozsudku súdu prvého stupňa, dovolací súd uvádza, že nie je povinnosťou
súdu doručovať účastníkom konania vyjadrenia k odvolaniu; zákon výslovne takúto
povinnosť súdu neukladá. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka
konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy,
pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný
pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany
by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania
sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť
poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania
na nahliadnutie do súdneho spisu. Teda za stavu, že zákon vyslovene neukladá povinnosť
súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu
nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza
dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu. Dovolací súd pri posudzovaní, či vyjadrenie žalovaných
malo zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia žalovaných k odvolaniu žalobkyne druhej procesnej strane (žalobkyni) bolo
v preskúmavanej veci právne irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu –
nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobkyne.
Existencia dovolateľkou namietaných vád konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
sa v dovolacom konaní nepreukázala. Prípustnosť dovolania preto ani z tohto ustanovenia
nemožno vyvodiť.
Dovolanie je odôvodnené i vadami konania podľa § 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (tzv. iné
vady konania).
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom
je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich
postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej
skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však žalovaným náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. mája 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková